Zvučné meno v slovenskom biznise s ambicióznym nápadom zakročiť proti dezinfoscéne. Michal Trnka rozbehol firmu Gerulata Technologies, ktorá monitoruje online priestor a jeho startup si získal množstvo zahraničných klientov.
Zdá sa, že biznis má v krvi. Michal Trnka vyrastal v rodine spoluzakladateľa firmy Eset, ktorá postupne prerástla hranice Slovenska a stala sa jednou z najúspešnejších technologických firiem. Podnikanie mu nebolo cudzie a spočiatku pôsobil práve v spoločnosti svojho otca.
Najskôr si vzal pod palec aj gastro biznis rodiny Trnkovcov. V roku 2020, v čase zúriacej pandémie, sa rozhodol rozbehnúť vlastný projekt a založil softvérový startup Gerulata Technologies.
Jeho cieľom bolo zostrojiť softvér, ktorý by monitoroval online priestor a špeciálne by mal v hľadáčiku konšpiračné teórie a hoaxy na internetovom fronte. Ako Trnka mladší prezradil v rozhovore pre Forbes, Gerulata Technologies si od svojich začiatkov prešla poriadny kus cesty, nabrala lukratívne zákazky a rozhodila siete najmä za hranicami.
Gerulata skúšala šťastie aj na domácom trhu, no obchod, ktorý sa rysoval so štátom a stal sa predmetom kritiky dezinfoscény, sa nakoniec nedostal do finále. Trnka otvorene prehovoril o detailoch nedokončeného biznisu, ale aj tom, ako Gerulata spolupracovala s NATO a akú zákazku odklepli nedávno v Moldavsku. Zakladateľ startupu osvetlil budúcnosť firmy a opísal, čo znamená nový projekt s názvom Sentinel.
Michal Trnka z Gerulata Technologies. Foto: Marek Mucha
Michal Trnka z Gerulata Technologies. Foto: Marek Mucha
Pred pár rokmi ste pre Forbes povedali, že spolu s písaním a počítaním ste sa učili aj programovať. V súčasnosti ste CEO firmy Gerulata Technologies a v minulosti ste sa angažovali aj v rámci biznis portfólia rodiny Trnkovcov. Programujete stále?
Áno, stále programujem. Programujem aj pre Gerulatu a pre niektoré časti nášho systému píšem kód priamo ja.
Prečo zakladateľ firmy stále programuje? Je to nedostatkom ľudí alebo vás to stále baví?
Ľudí je čím ďalej viac, ale stále sme malá firma a každý robí, čo môže nezávisle na tom, či je niekto konateľom alebo nie. Na druhej strane programovanie fakt milujem. Je to moje hobby a robím to rád.
Nie je pre mňa úplne jednoduché prepustiť niektoré veci iným. Pravda je taká, že s postupom času a rastom firmy, na to človek nemá toľko času. Pre Gerulatu síce programujem minimálne, ale stále sa na niečom podieľam.
V minulosti ste priznali, že dôvodom založenia Gerulaty bola správa ruskej ambasády, podľa ktorej CIA spolupracuje s firmou ESET, ktorú spoluzakladal váš otec. Je táto dezinformácia podľa vás naďalej živá v online priestore?
V tomto prípade išlo pre mňa o výraznejší kontakt s dezinformáciami. Dotklo sa to nielen mňa, ale aj ľudí, s ktorými som pracoval a firmy, v ktorej som predtým pôsobil. Bol to moment, keď som si uvedomil, že tu máme problém a prerastá nám cez hlavu. Motivácia vytvoriť Gerulatu však nevzišla len z tohto momentu.
Premýšľal som nad tým už dlhší čas a videl som aj určitú podnikateľskú príležitosť. Ak sa pýtate na túto konkrétnu vec, neviem úplne kvantifikovať, nakoľko tomu ľudia veria. Eset je určitým spôsobom stále prepieraný v politickej kampani alebo v mediálnych projektoch, ktorých sa množstvo vyrojilo na internete.
Keď ste zakladali Gerulatu, išlo hneď o cielený biznis plán alebo o určitú aktivistickú iniciatívu?
Od začiatku to bol biznis plán. Oblasti kybernetickej bezpečnosti som sa venoval už nejaký čas, videl som priestor pre technologické nástroje, ktoré by mohli pomôcť brániť sa legitímnym aktérom, demokratickým inštitúciám, ale aj iným organizáciám proti vlne dezinformácií alebo toxického obsahu na internete. Od začiatku som rátal s tým, že pôjde o softvérovú firmu, z ktorej má byť biznis, preto ide o obchodnú spoločnosť a nie o mimovládku.
S akým najnebezpečnejším hoaxom ste sa zatiaľ stretli na internete?
Dá sa na to pozerať z rôznych perspektív. Všetci poznáme dezinformácie, hoaxy a rôzne nezmysly, ktoré sa šírili napríklad v súvislosti s koronavírusom. Často sme sa stretávali s tvrdeniami, že napríklad očkovanie mohlo spôsobovať straty na ľudských životoch, čo boli pomerne vážne veci. Myslím si, že aj pre mnohé inštitúcie, s ktorými spolupracujeme to bol určitý aktualizačný moment.
V tej chvíli si uvedomili, že tento problém nám prerastá cez hlavu a má presah s reálnymi dôsledkami do reálneho sveta. Nie je to o tom, že si niekto vypisuje nezmysly na internete. Malo to už reálne dopady. Pálčivejším problémom dneška je ruská propaganda a neustála snaha polarizovať západnú spoločnosť. Jej dôsledky cítime už teraz, no v budúcnosti ich môže byť viac.
S pandémiou ste mi trochu nahrali. Pred pár dňami SAV zverejnila prieskum týkajúci sa krajín V4 a konšpirácií. Dáta ukazujú, že práve Slováci spomedzi obyvateľov V4 veria najviac konšpiračným teóriám, ktoré sa týkajú sa pandémie. Prečo práve Slováci v takej miere uverili konšpiráciám?
Myslím, že odpoveď hľadá celá plejáda ľudí, napríklad aj spomínaná akademická obec. Môj osobný názor je, že záleží na tom, do akej miery sa dezinformácie stanú súčasťou mainstreamu a legitímneho spoločenského diskurzu.
U nás sa dezinformačné témy stali súčasťou politickej kampane. Keď príde k politizácii, ich dopad je omnoho väčší. Možno v krajinách, v ktorých sa inštitúcie snažia vysvetľovať a komunikovať s ľuďmi o týchto témach, nemusí byť dopad taký výrazný ako u nás.
Michal Trnka z Gerulata Technologies. Foto: Marek Mucha
Michal Trnka z Gerulata Technologies. Foto: Marek Mucha
V čom sa zmenil slovenský online priestor od vypuknutia vojny na Ukrajine?
Na úvod by som chcel povedať, že slovenskému online priestoru sa aktuálne príliš nevenujeme a skôr sa zameriavame na zahraničie. Ten príbeh je ale veľmi podobný. Ešte pred vojnou tu boli značné snahy polarizovať spoločnosť, využívať rôzne trhliny a vrážať do nich kliny, ktoré môžu spoločnosť ďalej štiepiť.
Tesne pred inváziou bola veľkou témou slovensko-americká bezpečnostná dohoda, ktorá do určitej miery rozdelila slovenskú spoločnosť na dva tábory.
To je veľmi dobrý príklad. Bola kritizovaná politikmi, čo je legitímne a v poriadku. Treba však pozerať na to, čo bola podstata kritiky a nakoľko sa to opieralo o realitu. Už pred vypuknutím vojny boli európske štáty pod silným tlakom ruskej propagandy, zlomovým bolo podľa mňa obsadenie Krymu.
Po začiatku invázie sa intenzita ešte znásobila. Ako dramaticky narástli objemy toho, čo sa pumpovalo do nášho informačného priestoru zo zahraničia, sme videli aj na našich dátach. Dialo sa to vo viacerých štátoch, nebolo to špecifické len pre Slovensko.
V prvých dňoch po invázii sa propaganda sústreďovala na to, aby komunikovala úspechy útočnej operácie. Keď bola ofenzíva neúspešná, naratívy sa zmenili, rovnako ako aj zameranie propagandy.
Technológia na stopovanie propagandistov
Zaoberá sa touto problematikou aj Gerulata?
Áno. Spomenul by som, že naša technológia toto dokáže vystopovať. Momentálne pracujeme na AI modeloch, ktoré nám veľmi dobre mapujú to, akým spôsobom prichádzajú zo zahraničia propagandistické naratívy.
Vidíte vďaka nástrojom, odkiaľ a kam presne putujú dezinformácie?
Presne tak. Veľmi často podobné naratívy vznikajú v telegramových kanáloch alebo u rôznych blogerov a propagandistov, ktorí pôsobia v zahraničí. Tie sa následne nejakým spôsobom musia dostať do nášho európskeho informačného priestoru.
Deje sa to cez určité špecifické kanály, ktoré sú na to vybudované. Odtiaľ sa to potom šíri ďalej a v najextrémnejších prípadoch sa to dostane do mainstreamu. Vtedy je vplyvová operácia úspešná. Toto naša technológia dokáže mapovať.
Michal Trnka z Gerulata Technologies. Foto: Marek Mucha
Michal Trnka z Gerulata Technologies. Foto: Marek Mucha
Rozoberme si to na drobné. Váš nástroj teda dokáže spárovať konkrétnu informáciu, ktorá sa vyskytne v online priestore, napríklad s užívateľom v Rusku?
Áno. Presne toto je cieľom nášho snaženia. Vyvíjame na to AI model, ktorý dokáže podobné naratívy prepájať naprieč rôznymi jazykmi. Je natoľko robustný, aby zvládal aj určité reformulácie a podobne. Pomôže nám to vystopovať danú informáciu až k jej pôvodcovi, na miesto, kde sa vyskytla prvýkrát.
Ide o novinku v portfóliu Gerulaty?
Podobnú technológiu máme už nejakú dobu, no stále ju vylepšujeme. Spočiatku sme tieto veci robili technicky jednoduchšie, čím viac ale investujeme do AI, vieme byť v tomto smere efektívnejší.
Ide o službu, ktorú ponúkate aj klientom?
Konkrétny model, ktorý som spomínal, je stále vo vývoji – nie je to dokončený produkt. Pre klientov zatiaľ nie je úplne k dispozícii. Vieme sa už baviť o jeho využití s individuálnymi klientmi.
Deepfake a slovenský online priestor
Spomínali ste AI. Do akej miery sa využíva na vytváranie dezinformačného obsahu na Slovensku?
Môžeme sledovať dva trendy, ktoré súvisia s umelou inteligenciou. Jedným je deepfake, ktorý sme mali možnosť zažiť v určitej miere a forme aj počas predvolebnej kampane pred parlamentnými voľbami.
Ako technológia naberá na sile a je extrémne dostupná, lacná na použitie a má fantastické výsledky v zmysle, že dokážete vyprodukovať veľmi uveriteľne vyzerajúci materiál. Toto je jedna vetva.
Druhá je používanie pokročilých AI modelov, botnetov, ktoré potom môžu pôsobiť na sociálnych sieťach. Bavíme sa napríklad o falošných kontách, ktoré sú v skutočnosti roboti. Na sociálnych sieťach existujú už roky, nie je to žiadna novinka.
Novinkou však je, že predtým boli tieto boty veľmi jednoduché. Hneď ste videli, že to je nejaký spam. Priliepali do správ už vytvorený obsah a ich jazyk bol neobratný. Človek to skrátka vedel rozlíšiť. Dnes to vďaka veľkým jazykovým modelom vyzerá úplne inak, tieto roboty sú veľmi ťažko rozlíšiteľné od človeka.
Vedia reagovať na kontext, vedia hrať určitú rolu, vedia mať vlastný štýl vyjadrovania a pôsobiť autenticky. Je to veľká výzva pre fungovanie sociálnych sietí, pretože v týchto prípadoch už nemusíte rozlíšiť, či ide o reálneho človeka alebo sa bavíte s robotom, ktorý je pod kontrolou nejakej organizácie s určitou agendou.
Dokáže to odhaliť Gerulata alebo nejaký váš nástroj?
Do istej miery sú k dispozícii modely, ktoré dokážu text klasifikovať, či je generovaný umelo alebo je autentický. Téme sme sa venovali v rámci nášho interného výskumu a, bohužiaľ, technológie, ktoré by toto dokázali odhaľovať, sú nedostatočné a ich účinnosť je veľmi malá.
V tejto chvíli podľa mňa nemáme technológiu, ktorá by nás ochránila. Hrozby sa vyvíjajú a sú okamžite nasadzované na to pomyselné internetové bojisko.
Venuje sa Gerulata téme deepfakeov?
Áno, samozrejme. Je to pre nás dôležitá téma a má opäť niekoľko línií. V prvom prípade ide o určitú detekciu samotného generovaného obsahu. Môj názor je taký, že detekčné systémy pri deepfaku sú o niečo úspešnejšie ako pri texte.
Zároveň nás zaujíma, akým spôsobom sa šíri vo všeobecnosti používanie technológie deepfake v rámci dezinformačných kampaní. Napríklad pre NATO, Center of Excellence v Rige, sme vyhrali projekt na štúdiu na jej používanie. Robili sme väčšiu štúdiu, ktorá ešte nie je zverejnená, ale časom ju zverejnia na svojom webe.
Michal Trnka z Gerulata Technologies. Foto: Marek Mucha
Michal Trnka z Gerulata Technologies. Foto: Marek Mucha
NATO, armády, ozbrojené sily, spravodajské služby, ale aj univerzity
Naznačili ste, že sa aktuálne viac sústredíte na zahraničie a spomenuli ste spoluprácu pre NATO. Kto sú teda aktuálne klienti Gerulaty?
Od čias, keď sme začínali a boli sme traja ľudia na home-office, pretože bol pandemický lockdown, prešli sme kus cesty. Dnes má Gerulata klientov či partnerov v 14 krajinách a zďaleka sa nesústredíme len na Slovensko, skôr naopak. Našou prioritou je v súčasnosti expanzia do zahraničia a na iné európske trhy.
Máme celé spektrum rôznych klientov, no najväčšiu časť tvoria rôzne štátne inštitúcie. Špecificky sú to armády alebo ozbrojené sily, ktoré tvoria asi najväčšiu časť našich klientov. Sú to rôzne vládne inštitúcie, môže to byť aj spravodajská komunita, diplomatické misie či diplomatická komunita.
Len na spresnenie, spravodajskou komunitou myslíte tajné služby?
Áno, aj spravodajské služby. Okrem štátnych inštitúcií spolupracujeme aj s výskumnými inštitúciami. Bavíme sa o súkromných výskumných inštitúciách, ale aj o akademickej obci. Spolupracujeme s viacerými renomovanými univerzitami v rôznych krajinách Európy, kde sa podieľame čiastočne aj na výuke a poskytujeme výskumníkom dáta alebo technologické know-how.
Zaujíma nás aj súkromný sektor. V rámci neho máme menej klientov, pretože naše zameranie bolo primárne cielené na verejné inštitúcie. Stále objavujeme nové typy využívania našej ponuky, ktoré sú relevantné aj pre klientov v súkromnej sfére.
Pomáhame napríklad s reputačným manažmentom či manažmentom rizík, ale aj ďalšími vecami, pri ktorých vieme zo sociálnych sietí získať rôzne hodnotné signály. Teraz sa napríklad zameriavame aj na tzv. fraud detection, teda detekciu online podvodov, ktoré by mohli cieliť na rôznych klientov.
Michal Trnka z Gerulata Technologies. Foto: Marek Mucha
Michal Trnka z Gerulata Technologies. Foto: Marek Mucha
Môžete menovať aj konkrétne mená klientov?
Môžem spomenúť NATO Stratcom CoE v Rige, prípadne univerzity ako je Karlova Univerzita v Prahe, HAW v Hamburgu alebo Amsterdamská univerzita.
Naznačili ste portfólio služieb, ktoré ponúkate. V čom sa líši ponuka práve pre spomínaný súkromný sektor a pre verejné inštitúcie?
Nejde až tak o služby, ale skôr o produkty. Sme vyslovene softvérová firma, vyvíjame softvérové produkty a služby ponúkame vo vzťahu k týmto produktom.
Vašim hlavným produktom je napríklad Gerulata Juno.
Áno, je to platforma, ktorá dokáže monitorovať a analyzovať web i sociálne siete. Keď hovorím o webe a sociálnych sieťach, hovorím o otvorených dátach. Zachytávame a analyzujeme zverejnené a verejne dostupné informácie, čo je dôležité podčiarknuť.
V prípade Gerulata Juno ide o webovú aplikáciu, ktorú klienti môžu používať na to, aby verejne dostupný online obsah vedeli filtrovať, vyhľadávať v ňom a robiť rôzne kvantitatívne analýzy, grafy a sledovať trendy.
Môžu vašu aplikáciu klienti sami obsluhovať alebo potrebujú „servisákov“?
Obsluhujú ho sami. Keď predáme softvér, tak k nemu predávame aj školenie o tom, ako sa softvér používa a ďalej už s tým užívatelia pracujú sami. Často ani nevidíme do toho, aké konkrétne veci ich zaujímajú a akými konkrétnymi prípadmi sa zaoberajú. Máme rolu softvérového dodávateľa. Dodáme nástroje, naučíme ich používať a tu naša úloha končí.
Je Eset vašim klientom?
Áno, je to príklad technológie dual-use potenciálu našich technológií.
Nedokončená zákazka so štátom
V minulosti ste spolupracovali aj s domácimi štátnymi inštitúciami. V Centrálnom registri zmlúv sá dá dohľadať rámcová zmluva, podľa ktorej ste plánovali spoluprácu s viacerými ministerstvami a Úradom vlády SR. Pri dvoch zmluvách svietia aj konkrétne honoráre za spoluprácu. Konkrétne 67 500 eur a 499 500 eur. Ako dopadol biznis so slovenskými vládnymi inštitúciami?
Tie dve zmluvy, ktoré spomínate, tak sú jedna rámcová zmluva. Jedná sa o verejné obstarávanie, ktoré bolo vypísané niekoľkými rezortami v priebehu roka 2022. Bola to verejná súťaž a štát si zadefinoval zoznam funkcionalít, o ktoré mal záujem.
Konkrétne išlo o softvérové nástroje. My sme na túto verejnú súťaž zareagovali a celá firma sa zamerala na to, aby sme tieto funkcionality mohli dodať. Pomerne dlho a intenzívne sme pracovali na tom, aby sme ich vyvinuli v požadovanom čase a kvalite.
Nakoniec sa nám podarilo súťaž vyhrať v medzinárodnej konkurencii. Boli tam štyri subjekty, ktoré splnili podmienky a boli hodnotené, jeden z toho bol zo zahraničia.
Vyhrali sme rámcovú zmluvu, no k naplneniu zmluvy nikdy nedošlo a v rámci tohto sme náš softvér štátu nikdy nedodávali. Jednoducho sa ukázalo, že štát to nevedel dotiahnuť. Úplne som do toho nevidel, no predpokladám, že to súvisí s administratívou na ich strane.
Viem, že sa menili vlády, tak predpokladám, že došlo k nejakému chaosu. V priebehu minulého roka sme sa stali predmetom politizácie a nedobrovoľne sme sa stali súčasťou politickej kampane.
Narážate aj na niektoré alternatívne médiá, ktoré písali o tom, že ste dostali účelovo pred voľbami zákazku na mieru?
Áno, tieto veci nie sú pravda a ako som povedal, súťaž nebola vôbec tesne pred voľbami. Celé sa to skrátka zo strany štátu ťahalo a nová vláda deklarovala, že v tomto nechce pokračovať.
Aby som to zhrnul, na základe týchto zmlúv ste nedodali žiadny produkt, ani vám za ne nebol vyplatený žiadny honorár?
Nie. V plnení bolo nula eur. Nikdy sa to nezrealizovalo. Len sme vyhrali samotnú rámcovú zmluvu a nakoniec sa aj podpísala. Je to rámcová zmluva, ktorá garantuje nejakú funkcionalitu za určitú cenu a nás zaväzuje k nejakým termínom dodania.
Potom sa mali k tomu pridať parciálne licenčné zmluvy, ku ktorým ale nikdy nedošlo. Táto vec sa nezrealizovala. Samozrejme, nie sme z toho nadšení, pretože sme do toho, aby sme boli schopní vyhrať túto súťaž, investovali veľa snahy, času aj peňazí.
Osobne mi to zo strany štátu príde neseriózne. Zadefinuje si nejaké obstarávanie, no potom ho nedokáže zrealizovať. Nie je to dobrý signál aj voči iným softvérovým firmám, nielen voči nám. Podnikanie ale prináša aj riziká, takže to beriem, ako to je. Aj preto energiu a financie investujeme do zahraničia, kde máme lepšie skúsenosti.
Nedokončený biznis Gerulaty so štátom
Trnka naráža na rámcovú dohodu so štátom z roku 2023, ktorá nebola nakoniec dotiahnutá do finále. Jej časti sa však dajú dohľadať v Centrálnom registri zmlúv, v ktorom štát uverejňuje spolupráce so súkromnými dodávateľmi.
Súčasťou pôvodnej rámcovej dohody bolo päť objednávateľov, medzi ktorými boli štátne inštitúcie – Úrad vlády SR, ministerstvo obrany, ministerstvo vnútra, ministerstvo zahraničia a ministerstvo financií.
Forbes oslovil Úrad vlády SR aj spomínané rezorty s tým, aby zistil, ako skončil plánovaný obchod s technologickým startupom Michala Trnku. Ministerstvo vnútra reagovalo s tým, že k plneniu rámcovej dohody z ich strany nedošlo.
„Ministerstvo financií nevyužilo služby od spoločnosti Gerulata dojednané v rámcovej zmluve. V rámci tejto zmluvy Gerulata nedodala ministerstvu financií žiadny produkt a nebol jej vyplatený žiadny honorár,“ reagoval v podobnom duchu aj tlačový odbor rezortu financií.
V CRZ je dohľadateľná zmluva s Gerulatou a rezortom diplomacie, v rámci spomínanej rámcovej dohody, kde je uvedená čiastka 499 500 eur.
Ministerstvo reagovalo na problematiku s tým, že suma vyplatená nebola a s ďalšími otázkami sa máme obrátiť na Úrad vlády SR.
K téme sme kontaktovali aj zvyšné štátne inštitúcie uvedené ako objednávatelia v spomínanej rámcovej dohode, teda rezort obrany a Úrad vlády SR. Do vydania článku na výzvu nereagovali.
Investor, ale aj biznis v Moldavsku
Ako vyzerá financovanie Gerulaty? Uvažovali ste niekedy nad investorom?
Uvažovali. Gerulata je financovaná vyložene zo súkromných, rodinných zdrojov ako startupový projekt. V určitom momente sme uvažovali nad ďalším investorom. Ani nie tak pre peniaze, ale pre pridanú hodnotu, napríklad nejaké know-how, ktoré by nám mohol priniesť.
Nakoniec sme sa nerozhodli pre túto cestu a zostávame v súkromnom režime, sme pomerne rastúca firma. Prvý rok sme venovali budovaniu základov Gerulaty, keď sme vyvinuli prvý produkt, ktorý som spomenul, biznis začal rásť. Stále máme pocit, že z hľadiska potenciálu technológie aj jej obchodného potenciálu len škriabeme povrch.
Sme v 14 krajinách, no myslíme si, že je tam oveľa viac možností ako prispieť, kde priniesť našu technológiu a v konečnom dôsledku aj urobiť nejaký biznis. Dáva nám zmysel investovať do sektora a nesústrediť sa na rýchlu profitabilitu, pretože nápadov a možností, čo naša technológia umožňuje, je naozaj mnoho.
Momentálne investujeme do ďalšieho rastu a vidíme ho v dvoch častiach. Prvá časť je geografická – expanzia. Stále viac a viac krajín si totiž uvedomuje potrebu mať softvérové nástroje v oblasti „open source intelligence“.
Môžem napríklad spomenúť, že sme pred pár dňami vyhrali pomerne veľký tender v Moldavsku. Ide o prípad krajiny, ktorá vstupuje do EÚ, zároveň má problém s proruskými separatistami a čelí obrovskej hrozbe zo strany Ruska.
Michal Trnka z Gerulata Technologies. Foto: Marek Mucha
Michal Trnka z Gerulata Technologies. Foto: Marek Mucha
Tiež ide o štátny sektor?
Primárne ide o neštátne organizácie. Je to sieť klientov a je to pre viac organizácií. Súvisí to s posilňovaním kapacít na budovanie odolnosti Moldavska práve aj vo vzťahu k tomu, že sú pristupujúcou krajinou.
Ide o globálny tender a sme radi, že v tejto globálnej konkurencii si vybrali našu technológiu a takýmto spôsobom budeme vedieť prispieť k obrane krajiny, ktorá o pár rokov bude súčasťou EÚ.
Hovoríte, že ide o pomerne veľký tender. O akom balíku financií sa bavíme, o desiatkach či stovkách tisíc eur?
Je to približne v tomto rozmedzí. Nechcem to úplne špecifikovať.
Teda nad stotisíc eur?
Približne takýto objem, neviem, či ho môžem zverejniť.
Projekt Sentinel
Okrem geografického rastu ste spomínali aj druhý typ.
Naša produktová stratégia je taká, že máme internú kapacitu na zber kvalitných dát na veľkej škále. Zároveň sme veľa investovali do umelej inteligencie, teda máme veľmi dobré procesy. Vnímame to ako určitý spoločný podvozok, na ktorom vieme stavať ďalšie produkty. Pracujeme a investujeme do ďalších produktov, ktoré využívajú bázu, ktorú máme.
Spomenul som produkt Gerulata Juno, teraz máme v alfa verzii nový produkt, ktorý sa volá Sentinel. Tento produkt využíva rýchle dáta zo sociálnych sietí na to, aby pomocou umelej inteligencie dokázal identifikovať udalosti vo fyzickom svete, následne ich kategorizovať, sumarizovať, geograficky lokalizovať a potom aj aktualizovať.
Vidí čiastočne aj do budúcnosti, pretože vie zachytiť plánované udalosti. Tieto informácie vieme potom obohatiť o ďalšie zaujímavé metadáta a pohľady.
Čo to znamená v praxi?
Predstavme si konkrétnu situáciu, keď príde k zásadnej udalosti, napríklad presun vojenskej techniky na Ukrajine. Veľmi pravdepodobne sa táto informácia ako prvá objaví na nejakých sociálnych médiách, napríklad v prípade Ukrajiny na Telegrame.
Vieme ju zachytiť a pomocou AI ju dokážeme spracovať naprieč rôznymi jazykmi a geolokalizovať – určiť, kde sa táto udalosť deje a vieme ju zobraziť na mape.
Nemusí ísť len o vojenské informácie. Môže ísť o kriminalitu, živelné pohromy, priemyselné nehody, politické, diplomatické a ekonomické udalosti. Toto vieme užívateľom v podstate v reálnom čase zobrazovať na situačnom „dashboarde“ – nástenke, kde vidíte mapu sveta a vidíte, čo sa deje.
Vidíte to takmer v reálnom čase ešte skôr, ako o tom napíšu médiá. Máte možnosť využívať zdroje naprieč všetkými jazykmi. Viete v tom vyhľadávať, filtrovať a nastaviť notifikácie. Príde nám to ako extrémne cenný typ informácií.
Napriek tomu, že produkt máme v alfa verzii, teda je súčasťou interného testovania, máme celý rad klientov, ktorí oň majú záujem a čakajú, kedy bude oficiálne dostupný. Je to príklad toho, akým spôsobom vieme využiť dáta, ktoré máme a akým spôsobom vieme využiť našu skúsenosť s umelou inteligenciou, aby sme mohli stavať nové veci, ktoré majú vysokú pridanú hodnotu.
Straty, ale aj výrazný rast
Hovorili ste o investovaní, čo je často spojené aj s rizikom. Vo Finstate máte za rok 2022 vykázanú stratu vyše 50-tisíc eur. Je to spôsobené práve investovaním do projektov a technológií, ktoré ste spomínali?
Áno, sme rýchlo rastúca firma a nemáme problém byť veľmi jednoducho v čiernych číslach. Nedáva to však žiadny zmysel. Sme malá firma a absolútne objemy sú v našom prípade malé. Namiesto toho, aby sme sa zameriavali len na čierne čísla, oveľa väčší zmysel nám dáva sústrediť sa na expanziu a to, aby sme, čo sa týka trhového potenciálu, dokázali našu technológiu využiť naplno.
Investujeme do ďalšieho vývoja, investujeme do AI, a to nielen čo sa týka hardvéru, ale aj čo sa týka ľudských zdrojov. Chceme mať kvalitných ľudí, ktorí vedia robiť špičkové veci, čo, samozrejme, stojí peniaze.
Na druhej strane máme neuveriteľne pozitívnu spätnú väzbu aj od zákazníkov v zahraničí. Vieme, že naše produkty prinášajú vysokú pridanú hodnotu, teraz je to otázka času a našej šikovnosti, aby sme ich dokázali rozšíriť aj do ďalších krajín.
Ako budú vyzerať ekonomické výsledky Gerulaty za rok 2023? Bude stále strata alebo sa dostanete do spomínaných čiernych čísel?
Čo sa týka tržieb, tak máme významný rast. Budeme ale stále v mínuse, pretože množstvo investícií skôr akceleruje.
Za rok 2022 ste mali obrat vyše 120-tisíc eur. Prekročia tržby za minulý rok hranicu 200-tisíc eur?
Áno, určite. Ten rast je tam výrazný.
