„Viete, čo vlastne znamená slovo mulier?“ pýta sa ma na konci viac ako hodinového rozhovoru Katarína Sasíková, zakladateľka značky lodičiek Catherine Mulier. Úprimne sa priznávam, že neviem. Zatiaľ netuším, že lodičky, ktoré mala ako prvá na nohách prezidentka Zuzana Čaputová, už v názve ukrývajú ženskú esenciu – a nielen v podobe mena Catherine. Slovo mulier v latinčine znamená žena.
„Veľmi som si želala, aby sa každá žena, ktorá si obuje moje lodičky, stala Catherine Mulier, Katarínou Ženskou – aby sa stala tou odvážnou ženou, ktorá ustojí svoje rozhodnutia, a nesú ju za snom, ktorý si stanovila,“ prezrádza bývalá riaditeľka privátneho bankovníctva, autorka a zároveň tvár značky ručne šitých lodičiek.
Vráťme sa však na začiatok – rozhovoru aj podnikania s lodičkami.
Príbeh značky Catherine Mulier sa začal písať v čase, keď Katarína Sasíková šéfovala tímu ľudí, ktorí sa starali o financie najprominentnejších klientov.
Čakala ju druhá materská dovolenka, po ktorej sa už do korporátneho prostredia nevrátila. Po pätnástich rokoch vykročila na podnikateľskú cestu a rovno v topánkach, ktoré sama navrhla.
„Vtedy som ešte o biznisovom cieli nevedela hovoriť. Dôležitejšie pre mňa bolo nadšenie a vášeň pre produkt. Navyše na Slovensku sa začali do popredia dostávať lokálne značky, ľudia ich vyhľadávali a to sa mi veľmi zapáčilo,“ začína rozprávanie o svojich začiatkoch s mulierkami, ako sa dnes takmer ľudovo hovorí jej lodičkám.
Pred rozbehom podnikania si prečítala knihu Michala Trubana, v ktorej opisoval všetky platné klišé, ktorých by sa začiatočníci mali držať pri rozbiehaní svojho biznisu. Dve z nich si osvojila.
„Povedala som si, že nebudem vymýšľať nič nové, a to sa mi veľmi osvedčilo. Rozhodla som sa vylepšiť už existujúci produkt. Stavila som na to, že v jednoduchosti je krása. Druhou radou, ktorú som si osvojila, bolo: rob to, čo miluješ. To bolo u mňa jednoznačné – topánky,“ hovorí s úsmevom.
Možno to znie až príliš jednoducho, ale odísť zo stabilného zamestnania v korporátnej sfére do neistých vôd podnikania si vyžaduje nielen chuť robiť to, čo milujete, ale mať to všetko dobre zrátané. Uvedomovala si to aj Katarína Sasíková, ktorá priznáva, že odísť zo zamestnania s vysokým a stabilným príjmom dokázala až vtedy, keď mala dostatočné úspory.
„Rozdelila som si ich na financovanie môjho života a, samozrejme, aj na investíciu do značky. Na začiatku som si vytvorila rozpočet a držala sa ho,“ pokračuje. Po štyroch rokoch podnikania sa jej celá investícia vrátila.
„Pôvodný plán bol 80-tisíc. Keď som zariaďovala showroom, navýšila som ho,“ dodáva. V spomínanom showroome prebieha aj náš rozhovor a Katarína mi prezrádza, že o celý jeho chod sa stará sama. „Musíte zabezpečiť všetko – od umytého zrkadla cez výber a zapojenie tlačiarne až po pravidelné dokupovanie tonera. Ide o drobnosti, ktoré vám zaberajú veľmi veľa času. Je to iné v porovnaní s korporátom, kde som mala kolegov, ktorí to vedia zabezpečiť za vás,“ priznáva s tým, že v tomto ju bývalé zamestnanie rozmaznalo. Čo jej však korporátne prostredie dalo a preniesla si do podnikania s lodičkami je komunikácia s klientmi a prvotriedny zákaznícky servis. „Mám vlastného obuvníka, ktorý mi opravuje opätky, keď niekto napríklad zakopne. V ponuke mám aj krémy na čistenie a ošetrenie kože na lodičkách, čiže poskytujem celý servis. To som sa naučila v banke.“
S cenami sa drží pri zemi
Precíznosť jej podnikateľskej stratégie sa odráža nielen v strihu jednotlivých mulierok, ale aj v odhodlaní držať sa pôvodného plánu. Svoj zámer vyrábať ručne šité lodičky len v telových farbách počas štyroch rokov fungovania značky nezmenila. Priznáva však, že klientky sa nie raz pokúšali dotlačiť ju aj do výroby iných typov topánok.
„Zubami-nechtami som sa snažila držať toho, aby som si nevymyslela nič iné a držala sa základu. Veľakrát je to v podnikaní to najdôležitejšie. Niektoré značky sa rozbehnú, prídu úspechy, rôzny dopyt od zákazníkov a ak si majiteľ neudrží základ a hodnotu ako nosnú ideu značky, môže sa to celé rozbiť,“ dopĺňa.
Neraz musela zákazníčkam vysvetľovať, že žiadne červené či iné farby lodičiek v jej ponuke nenájdu, rovnako ani mokasíny či baleríny. Jedinou výnimkou sú kožušinové šľapky, tzv. afterky, ktoré uviedla do predaja v júli tohto roka. Aj tie však zapadli do stratégie pohodlnosti značky, ktorá poskytuje zákazníčkam kompletný servis a sú v podstate výnimkou, ktorá potvrdzuje pravidlo.
Pasha Borsai
„Vznikli ako kombinácia dopytu a toho, čo som bežne okrem lodičiek nosila ja sama,“ odbočíme k afterkám, ktorých názov prezrádza, na čo slúžia. Vymyslela ich ako odpoveď na bosé nohy, s ktorými skončia na každej svadbe či párty ženy prichádzajúce na parket najprv v lodičkách.
„Vytvorila som také lepšie papučky v troch farbách – béžovej, hnedej a čiernej, či už na tancovanie alebo na odchod z párty. Pridala som k nim hrubšie bavlnené vrecúško s logom, v ktorom ich zasielam,“ vysvetľuje.
Klientky kupujúce si jej lodičky opakovane sú cieľovou skupinou, ktorú zatiaľ nemieni rozširovať. Dôvod na to nemá, zlacňovať topánky, kde si v jednom páre môžete pri každej topánke zvoliť inú veľkosť, nechce. Navyše nejde ani o masovú výrobu. Naopak, keď minulý rok zvýšila ceny o tretinu, predaje nepoklesli. Jej klientela je senzitívna skôr na pokles cien – podľa Sasíkovej im to môže evokovať zníženie kvality.
Jedna lodička stojí 160 eur, za pár teda zaplatíte necelých 320 eur. Mulierky sú podľa jej slov na úrovni známych značiek topánok napríklad od Manola Blahnika či Christiana Louboutina, avšak sú podstatne lacnejšie. Dôvodom je marža, ktorú momentálne Katarína Sasíková na rozdiel od zvučných obuvníckych mien nemá vysokú. Pokrýva jej chod predajne (showroomu), sčasti marketing a príjem. „Všetky drahé a globálne známe značky majú nastavené ceny tak vysoko najmä pre marketing,“ ozrejmuje.
Maržou sa u spomínaných značiek neinšpiruje, inklinuje skôr k starým obuvníckym klasikám, ako sú Salvatore Ferragamo alebo Gianvito Rossi, a tým buduje tradíciu nosenia pohodlných lodičiek medzi ženami, ktoré sú jej podobné. Keď sa totiž pozrieme na profil typickej klientky, ktorá zavíta do showroomu alebo si mulierky objedná online, uvidíme pred sebou „bežnú, pracovitú, odvážnu ženu“.
Sú to etablované manažérky, interne ich Katarína Sasíková nazýva „našimi maminami“ – biznis dámy, ktoré sú celý život naučené chodiť do práce v podpätkoch. Na druhej strane sa nositeľkami mulierok stávajú aj predstaviteľky novej generácie – začínajúce podnikateľky, právničky, manažérky i bankárky. „Žena, ktorá vidí seba v drsnom biznisovom svete plnom mužov, tá je moja múza,“ opisuje svoje klientky.
Lodičky pre mužov ako ďalšia výzva
Ženy však nie sú jediné, ktoré by mali hrdo nosiť mulierky. Katarína už dávnejšie plánovala priniesť na trh aj špeciálne lodičky pre mužov a od realizácie nápadu ju neodradila ani aktuálna spoločenská atmosféra a napätá nálada voči LGBTI+ komunite. „Ten nápad súvisel s ideou značky, pretože som presvedčená, že ktokoľvek sebe nájde ženstvo, môže si obuť podpätky. Mňa ‚nezaujíma‘, či je to muž alebo žena. Keď chce nejaký muž prejaviť v sebe ženskú stránku, pokojne nech si ich obuje.“
Pánske lodičky prinášajú pri výrobe svoje špecifiká – muži majú inú klenbu chodidiel, a preto je potrebné vytvoriť nový produkt, ktorý by bol širší a väčší. Zaujímavosťou je, že práve takéto „mužské“ lodičky by sa podľa Sasíkovej ujali na arabských trhoch, kde majú ženy podobný typ chodidla.
Skôr ako sa pustí do tejto odvážnej myšlienky, chce mať stabilne vyriešené produkty pre ženy a súčasný trh. Mulierky je už dnes možné objednať si v rámci celej Európskej únie zadarmo, niekoľko kusov už predala do Bruselu, Švajčiarska, Luxemburska, vo veľkom do Holandska.
Práve na tieto metropoly, v ktorých inštitúciách pracujú na vysokých pozíciách Slovenky, by sa chcela zamerať ako na potenciálne trhy. Vysnívanou destináciou pre odbyt mulierok je aj Veľká Británia – tam sú lodičky klasickou obuvou, ktorú nosia vojvodkyne. Škrt cez rozpočet v prípade rozšírenia trhu do Londýna spravil brexit. „Určite začnem tým, že budem dodávať do multibrandových dizajnérskych obchodov, čo je v zahraničí úplne bežný postup,“ prezrádza trochu z ďalšej stratégie.
Pasha Borsai
Cestou, ako dostať lodičky k zákazníčkam do zahraničia, by mohli byť aj luxusné online obchody ako Net-a-porter či Mytheresa. Online predajne majú vysoké provízie pre predajcov a to bude jeden z atribútov, ktorý sa premietne do cenotvorby jesennej kolekcie lodičiek Catherine Mulier. Ich zakladateľka nevylučuje ani možnosť prejsť pod krídla väčšieho koncernu. „Čakám, kým má oslovia, ja som tu,“ smeje sa.
Ponuky nie na predaj, ale na šitie mulierok už dostala – ozvali sa jej záujemcovia mimo Európy. „Šiť mimo Európskej únie pre mňa nebola téma, keďže tu riešim všetko od spomínaného tonera až po umývanie okien a snažím sa minimalizovať komplikovanosť s tým spojenú,“ vysvetľuje.
Spoluprácu so zahraničnými dodávateľmi má za roky fungovania značky už v malíčku. Od začiatku šili lodičky vo fabrike v Španielsku.
Spoluprácu so zahraničnými dodávateľmi má za roky fungovania značky už v malíčku. Od začiatku šili lodičky vo fabrike v Španielsku. Tamojšia pracovná morálka a povedzme „iné pracovné nasadenie“ preniesli novú výrobu lodičiek po novom do fabriky neďaleko Neapola. Afterky sa zase šijú v Grécku.
Továreň na lodičky
Ak niekde Katarínu Sasíkovú tlačí povestná topánka, je to fakt, že nenašla fabriku na výrobu svojich lodičiek na Slovensku ani v susedných krajinách. „Všetky fabriky, ktoré sú u nás alebo v okolí, pracujú poväčšine s menšími kúskami kože, šijú šľapky alebo tenisky, lebo je to jednoduchšie a nie je tam taký dôležitý ručný zásah.“
Nuž, vyrobiť lodičky z jedného kusu kože zatiaľ nikto v našom regióne neskúsil. Mohla by byť prvá. Keď sa jej podarí pokryť aktuálny dopyt a nájsť novú fabriku v zahraničí, začne rozmýšľať nad vlastnou továrňou.
„Jedna moja babka pracovala v Bardejove vo fabrike, druhá dlhé roky predávala topánky, mám to teda trochu v rodine. A kebyže sa v rámci histórie na Slovensko znova vráti nejaká kvalitná obuvnícka výroba, to by ma potešilo úplne najviac.“
Postaviť vlastnú fabriku by predstavovalo navýšenie kapitálu a ďalšie investície. Značka Catherine Mulier je zatiaľ pre jej zakladateľku jediným zdrojom príjmu, navyše stále má úspory.
„Ak by som zvažovala investora, tak by som sa musela komplexnejšie zamyslieť nad celou značkou – či mať vlastnú výrobu a do ktorých krajín expandovať. A pokiaľ sa tam značka nedostane, viem si predstaviť, že by to ‚vykryla‘ nejaká malá emisia dlhopisov alebo by do značky zainvestovali zákazníčky,“ hovorí.
Zatiaľ je to len hudbou budúcnosti. Katarína Sasíková ide krok za krokom vo svojej stratégii držať sa jednoduchosti a robiť to, čo miluje.
„Realistická misia bola, aby sa aj ženy, ktoré bežne nenosia podpätky, cítili v mulierkach naozaj pohodlne, stabilne a aby ustáli každé svoje rozhodnutie, lebo my ženy robíme desiatky a stovky rozhodnutí každý deň. Chcela som, aby moja značka tie rozhodnutia nekomplikovala, ale bola im oporou,“ uzatvára.
