Ježíkovci vedú pri Novom Meste nad Váhom unikátnu kontaktnú zoo. Vo Farmaparku Lubina chovajú miniatúrne hospodárske zvieratá aj exotické jedince ako lamy, pštrosy, kengury a ťavy. V roku 2024 ich navštívilo viac ako 70-tisíc ľudí.
Keď sa Katarína Ježíková prvýkrát dozvedela o miniatúrnych formách hospodárskych zvierat, nemohla ich dostať z hlavy. Na Slovensku sa v tom čase žiadne nenachádzali, a tak sa na ne išla pozrieť do Holandska.
„Mala som vtedy osemnásť rokov. Veľmi sa mi páčili a rozhodla som sa nejaké si kúpiť. Domov som sa vrátila s tromi miniatúrnymi poníkmi a neskôr pribudli miniatúrne prasiatka. Boli prvé na Slovensku,“ spomína Katarína Ježíková na obdobie spred takmer dvadsiatich rokov.
Z miniatúrnych zvierat sa časom stala nielen záľuba, ale aj prirodzená súčasť jej života. Dokonca až natoľko, že na ne bolo treba myslieť pri sťahovaní sa do vlastného bývania.
„Ja som chcel byt a priateľka chalupu, tak sme urobili kompromis a kúpili sme chalupu,“ usmieva sa neskorší manžel a exmanžel Anton Ježík.
V roku 2010 začali u seba doma na svahoch Bielych Karpát vytvárať projekt, za ktorým dnes cestujú ľudia z celého Slovenska aj Moravy. Aj keď sa ich životné cesty časom rozišli, biznisové zostali.
Hovorí sa, že život na lazoch je náročný. Obvykle toto konštatovanie neobsahuje starostlivosť o kengury, pštrosy či alpaky. Ježíkovcom sa podarilo tieto svety skĺbiť. Za domom chovali čoraz viac miniatúrnych zvierat, až si ich časom začala všímať verejnosť.
„Bola to moja záľuba a nemalo to byť podnikanie. Lenže ľudia si sami otvárali našu bráničku a vstupovali k nám na súkromný pozemok, že sa chcú ísť pozrieť na zvieratká,“ začína spoluzakladateľka Farmaparku.
„Mali sme vtedy trojmesačnú dcéru, tak sme si povedali, že to skúsime sprístupniť a aspoň budem mať nejaký príjem popri materskej. Prvýkrát sme otvorili v lete 2013 na víkendy, čo bolo dokopy 16 dní. Mali sme parkovisko pre štyri autá a hovorila som si, že by bolo super, keby raz bolo plné,“ pokračuje Ježíková.
Ona sa starala o zvieratá a robila animátorku, jej partner mal na starosti architektúru a stavebné práce.
Miniatúrne klokany a kengury pochádzajú z chladnejších hôr a na jeseň im narastie zimná srsť. Zdroj: Marek Mucha, Forbes
Keď umiestnili na pozemok prvú prenosnú toaletu, rýchlo sa ukázalo, že nestačí. Keď kúpili alpaky, zrazu sa im otvorili dvere aj ku kengurám. Keď vybudovali murované toalety, ľudia si začali pýtať aj kávu. Neustále reagovali na odozvy návštevníkov a príležitosti pozemku.
„Keď sme niečo zarobili, tak sme si trikrát toľko požičali a investovali do ďalšieho rozvoja. Návštevnosť vždy predbehla to, čo sme mali pre ľudí nachystané. Postupne sme to začali vnímať ako podnikanie a priestor na vzdelávanie detí a mládeže. Každý rok prinášame niečo nové,“ opisuje spoluzakladateľ kontaktnej zoo.
Aj keď sa vždy snažia byť o jeden krok pred návštevníkmi, svoj náskok skôr či neskôr stratia. Rozšírili otváracie hodiny, zväčšili parkovisko, podnietili zmenu územného plánu, pridali animátorov, začali robiť kávu, stále si nadbiehajú v niečom inom.
Najmenší jeleň na svete dorastá do 40 centimetrov. Prezývajú ho aj štekajúci jeleň, pretože akonáhle vidí nebezpečenstvo, začne štekať. Zdroj: Marek Mucha, Forbes
Takmer dvetisíc ľudí denne
Keby ste sa začiatkom roka išli pozrieť na webstránku Farmaparku, našli by ste naplnenosť areálu na nula percent. Okrem toho, že sezónu zvyknú otvárať až v priebehu marca, naznačuje to najmä úroveň digitalizácie farmy.
Cez internet si viete pozrieť, koľko ľudí sa v areáli práve nachádza aj to, aká je tam teplota s presnosťou na dve desatinné miesta.
„Aj keď sme iba farma, automatizácii sa nevyhneme. Dá sa u nás platiť kartou, digitalizujeme procesy a radi by sme zaviedli automatizáciu tam, kde nie sú ľudia nevyhnutne potrební. Napríklad automatické pokladne, turnikety, parkovací systém, automaty s krmivom a podobne,“ vymenúva Ježík.
Zamestnancov sa snažia využívať najmä v oblastiach, kde je ich pridaná hodnota viditeľná. Či už ide o starostlivosť o zvieratá, ale aj starostlivosť o návštevníkov.
Keďže na farme je povolené kŕmiť a hladkať všetky z viac ako sto zvierat, dávajú si záležať na bezpečnosti. Animátori sprevádzajú návštevníkov pri vstupe, pri kŕmení aj pri vysvetľovaní, o aké zviera ide či ako k nemu pristupovať.
„Minuloročný rekord bol 1 600 platiacich návštevníkov denne. Tento počet by zvládlo aj päť animátorov, ale my ich máme pätnásť. Mohol by na to doplatiť komfort zvierat alebo by mohlo dôjsť k nejakej nehode. My sa radšej snažíme myslieť dopredu, aby ľudia u nás zažili to, čo inde nie a chceli sa vrátiť,“ prezrádza Ježík tajomstvo úspechu.
Aj vďaka citlivému prístupu a dostatočnému zážitku so zvieratami sa stáva, že k nim rovnakí návštevníci prídu aj šesťkrát do roka.
„Radi by sme previedli ľudí všetkými štyrmi ročnými obdobiami. Príroda aj zvieratá sa počas roka menia a môžete cez ne spoznať ich život. Pred Veľkou nocou prichádzajú na svet mláďatá, v lete sú v plnej sile a v zime robíme živý Betlehem,“ naznačuje spoluzakladateľka farmy plány na novú sezónu.
Chceli by tým pritiahnuť ešte viac školských zájazdov a prekonať hranicu 140 autobusov, ktoré si to v minulom školskom roku namierili na Kopanice.
O vzhľad a architektúru Farmaparku sa stará spoluzakladateľ Anton Ježík. Zdroj: Marek Mucha, Forbes
Biznis na druhom mieste
Vo Farmaparku dnes pracuje viac ako 30 ľudí vrátane brigádnikov a tržbami atakuje hranicu trištvrte milióna eur. Aj keď má úmyselne zatiahnutú ručnú brzdu, posledné roky rastie v návštevnosti o 50 percent medziročne.
„Vnímame to ako dlhodobý projekt. Zarobiť jeden milión by možno nebol problém ani pred dvomi rokmi, ale zrejme by to bolo jednorazové. Bolo by to náročné udržať, preto radšej rastieme prirodzene a priebežne,“ približuje Ježík.
Ďalším dôkazom ich opatrnej a triezvej stratégie je odmietanie spoluprác, ktoré im chodia na týždennej báze.
Už viackrát k nim chceli reklamné firmy umiestniť billboardy, no povedali si, že prednejší ako peniaze je im kopaničiarsky ráz. Na jednom hektári sprístupnenej plochy tak nenájdete nič, čo by do prírody prirodzene nepatrilo.
Ťavy dvojhrbé dokážu uniesť na chrbte 700 kilogramov a vďaka špeciálnym úpravám svojich obličiek môžu piť aj slanú vodu. Zdroj: Marek Mucha, Forbes
„Kedysi bol na našom pozemku sad. Máme niekoľko storočných stromov, ďalšie vysádzame a šesť našich hrušiek sa nachádza v Génovej banke Slovenskej republiky. Nerobíme z toho lunapark. Vieme, že by sa dalo zarobiť na automatoch či kolotočoch a tlačia sa k nám rôzni stánkari aj firmy s billboardami, ale my to nechceme,“ komentuje Ježíková.
Namiesto rýchleho zárobku nakupujú každý rok 20-tisíc cibuliek a vysádzajú kvetinové záhony. Sú poskladané tak premyslene, že sa počas roka zmenia 16-krát. Niečo odkvitne, ďalšie rozkvitne, má to stále iné farby.
Nandu pampový síce nelieta, zato vie utekať rýchlosťou až 60 kilometrov za hodinu. Zdroj: Marek Mucha, Forbes
Novinky na rok 2025
Či už ide o maxikrálikov, miniovečky či zdrobnené kačice, zvieratá občas prekvapia svojím správaním aj chovateľov.
Napríklad, veľké prasa Fido si vie sadnúť na povel a holandská minikoza Tula zas dokáže podať nohu. Vzniklo to ako vedľajší efekt ich výchovy.
Prasa je prírastok do novej sezóny. Dokáže si sadnúť na povel. Zdroj: Marek Mucha, Forbes
„Nesnažíme sa zvieratá učiť nejaké kúsky, aby sa gúľali na povel a podobne. Je to o prirodzenej výchove, aby neboli drzé, nepýtali si jedlo nekomfortne pre ľudí a brali si ho z ruky jemne,“ hovorí Ježíková.
„Vďaka tomu k vám prídu aj zvieratá, ktoré bežne takmer nemáte šancu vidieť. Neboja sa ľudí a nechajú sa nakŕmiť aj pohladiť,“ dodáva prvá animátorka farmy.
Do svojich priestorov si vyberajú len také, ktorým neprekáža kontakt s ľuďmi a dokážu si to obľúbiť.
„Nechceme zvieratá nútiť, aby chodili za ľuďmi. Majú to v povahe, preto vieme, že sú bezpečné. Keď sme mali počas korony zatvorené, zvieratá takmer trpeli úzkosťami, pretože sú odmala zvyknuté na pozornosť ľudí. Je to ako keď máte doma psíka,“ tvrdí Ježíková.
Pre citlivý prístup sa rozhodli aj smerom k zamestnancom a od roku 2020 sú registrovaní ako integračný a sociálny podnik. Okrem skupiny úľav a pár výhod to znamená, že zamestnávajú znevýhodnené osoby, musia vykazovať merateľný pozitívny sociálny vplyv a 100 percent zisku musia vrátiť naspäť do firmy.
Vo Farmaparku sú aj klasické zvieratá ako kravy, ovce, kone, sliepky, kačice, králiky, prasatá či veveričky. Zdroj: Marek Mucha, Forbes
Na rok 2025 si okrem rozdelenia na štyri ročné obdobia pripravili aj niekoľko nových zvierat na čele s walliserskými ovcami, ktoré sú charakteristické svojimi čiernymi tvárami a hviezdili v rozprávke Shaun the sheep (Veselá farma).
V pláne majú aj relaxačnú oddychovú záhradu pre ženy a taktiež sa plánujú rozšíriť o priľahlý kopec s rozlohou 1,5 hektára, kde by do budúcna chceli vybudovať ubytovanie priamo v ohrade s veľkým výbehom.
„Budete ležať v posteli a keď sa ráno zobudíte, cez okno sa na vás bude pozerať nejaké zvieratko. Robíme k tomu už všetky potrebné prípravy ako rozvody, cestu a podobne,“ prezrádza Ježík a dopĺňa otváracie hodiny. V jarnej sezóne majú otvorené cez víkendy, v lete každý deň a na jeseň opäť len cez víkendy.
