Od Caesara, cez Lincolna po Gándhího. Zoznam politikov, na ktorých boli spáchané atentáty je dlhé čítanie. My sme sa zamerali na tie mená, ktorých násilná smrť nejakým spôsobom ovplyvnila aj Slovákov. Politické atentáty majú totiž často nepredvídateľné následky.
William McKinley
Na začiatku 20. storočia žila v Spojených štátoch asi štvrtina slovenskej populácie. Úspešný atentát na amerického prezidenta Williama McKinleyho sa tak dotkol aj státisícov našincov. McKinleyho totiž 6. septembra 1901 postrelil 27-ročný anarchista Leon Czolgosz, syn poľských imigrantov. Prezidenta zasiahol zblízka revolerom, ktorý skrýval pod vreckovkou. McKinley zraneniam podľahol až po týždni.
Kresba priebehu atentátu na prezidenta McKinleyho. Ilustrácia: Wikimedia Commons, voľné dielo
Kresba priebehu atentátu na prezidenta McKinleyho. Ilustrácia: Wikimedia Commons, voľné dielo
To už bola v plnom prúde debata o vinníkovi – a jemu podobným. Do nemilosti sa dostali chudobní imigranti z východnej Európy, medzi ktorých sa rátali aj Slováci.
Po atentáte zmenil americký kongres imigračný zákon a prichádzajúcich prisťahovalcov sa úradníci začali pýtať, či nepatria k anarchistom alebo neplánujú vyvíjať protispoločenskú činnosť. Slovenskí imigranti to mali za veľkou mlákou ešte o kus ťažšie.
František Ferdinand d’Este
„Tak nám zabili Ferdinanda.“ V slávnej prvej vete románu Osudy dobrého vojáka Švejka pani Müllerová hovorí o atentáte na následníka trónu Rakúsko-Uhorska Františka Ferdinanda d’Este v Sarajeve.
Atentátnikom sa vražda podarila až na druhý pokus. Bombový atentát bol neúspešný, Ferdinanda i jeho manželku Žofiu neskôr zastrelil 19-ročný bosnianskosrbský nacionalista Gavrilo Princip.
František Ferdinand s manželkou Žofiou krátko pred atentátom v Sarajeve. Foto: Wikimedia Commons, v licencii CC BY-SA 3.0 DEED
František Ferdinand s manželkou Žofiou krátko pred atentátom v Sarajeve. Foto: Wikimedia Commons, v licencii CC BY-SA 3.0 DEED
Zmenil tak nielen život románovej postavy Švejka, ale aj veľkej časti skutočného sveta. Atentát sa odohral 28. júna 1914 a stal sa zámienkou pre vypuknutie prvej svetovej vojny, ktorá sa začala presne o mesiac neskôr.
Trvala štyri roky a iba v rakúsko-uhorskej uniforme, ktorú si obliekali aj Slováci, zahynulo 1,5 milióna vojakov.
Alois Rašín
Nová Československá republika (ktorá tiež vznikla nepriamo ako dôsledok atentátu na Ferdinanda) nemala ešte ani päť rokov a už sa v nej odohral politický atentát.
Obeťou sa stal historicky prvý minister financií spoločného štátu Alois Rašín. Rezort financií viedol aj 5. januára 1923, keď ho pred jeho domom pri nastupovaní do služobného auta zozadu smrteľne postrelil 19-ročný anarchokomunista Josef Šoupal.
Alois Rašin na bankovke z roku 1926. Foto: Wikimedia Commons, voľné dielo
Alois Rašín na bankovke z roku 1926. Foto: Wikimedia Commons, voľné dielo
Okrem Rašína plánoval zabiť aj ďalších známych kapitalistov prvej republiky, no po čine ho zatkli a neskôr odsúdili na 18 rokov väzenia. Atentát sa však napokon dotkol všetkých obyvateľov Československa.
V reakcii na násilný čin vláda schválila nepopulárny zákon na ochranu republiky – ktorý bol namierený proti snahám o jej rozloženie – či už zo strany slovenských autonomistov alebo nemeckej či maďarskej menšiny.
Reinhard Heydrich
Jeden zo strojcov nacistického holokaustu sa v roku 1941 stal zastupujúcim ríšskym protektorom pre Čechy a Moravu. Úspešný atentát na neho vykonali česko-slovenskí výsadkári, na túto úlohu vycvičení v Británii: 30-ročný Slovák Jozef Gabčík a 28-ročný Čech Jan Kubiš.
Dvojica si počkala na Heydrichove auto, ktoré smerovalo na Pražský hrad – Gabčíkovi síce zlyhala zbraň, no Kubiš granátom nacistickému pohlavárovi spôsobil smrteľné zranenia.
Zničené Heydrichove auto po atentáte. Foto: Bundesarchiv, voľné dielo
Zničené Heydrichove auto po atentáte. Foto: Bundesarchiv, voľné dielo
Útok sa uskutočnil 27. mája 1942, Heydrich zomrel na následky zranení o niekoľko dní neskôr (niektorí historici odmietajú výraz atentát, keďže išlo o vojenskú operáciu).
Tragické následky pocítili najmä obyvatelia protektorátu – nacisti v odvete masovo popravovali za schvaľovanie atentátu, vypálili obce Ležáky a Lidice. Aj vďaka úspechu akcie však Briti prisľúbili povojnové obnovenie Československa v „predmníchovských“ hraniciach.
