Mladý Slovák Martin Ševeček navštevuje anglickú University of Warwick. Štúdium si predĺžil o rok, aby mohol stážovať napríklad pre slávnu značku Rolls-Royce.
Porozprával nám o tom, aké dôležité je správne si vybrať školu v zahraničí ale aj o samotnom štúdiu manažmentu. Navyše prezradil, že sa neriadi žiadnymi mottami, pretože život je príliš pestrofarebný a komplikovaný, aby ho dokázal zhrnúť do jednej frázy.
Ste študentom University of Warwick. Čo všetko ste museli absolvovať, kým ste sa sem dostali?
Prekvapivo je proces relatívne jednoduchý a pre môj odbor ani nie náročný. Vyplnil som jednu online prihlášku, ktorá sa naraz posiela všetkým zvoleným univerzitám. Musel som napísať jednu motivačnú esej a na ústnej maturite mať priemer minimálne 1,5.
10 spoločných čŕt úspešných ľudí, ktoré nezávisia od talentu
Univerzity tiež vyžadujú jazykový certifikát z angličtiny. Až 90 percent komunikácie so školou ale prebiehalo online a okrem vybavovania študentskej pôžičky si ani nepamätám, že by som im fyzicky posielal nejaké dokumenty.
Ak by vám chýbal domov, na väčšine hlavných britských univerzít nájdete česko-slovenské spolky. Foto: Martin Ševeček
Prečo práve štúdium v zahraničí?
Keď som mal 16 rokov, tak som nad štúdiom v zahraničí ani neuvažoval. Myslel som si, že na to nemám a že je to niečo iba pre “kockáčov”.
Čo sa zmenilo?
Išiel som na letný tábor organizovaný združením LEAF, kde nám dvaja študenti z Cambridgeu spravili prezentáciu o štúdiu v zahraničí. Videl som dvoch úplne normálnych chalanov, ktorí študovali prakticky na najlepšej univerzite na svete. Dozvedel som sa od nich, aký úžasný zážitok to je a že vlastne vôbec nie je až také ťažké dostať sa tam. Odišiel som namotivovaný a druhý deň som volal mame, že pôjdem študovať do Anglicka. Na Cambridge som sa síce nedostal, ale to vôbec nevadí.
Študujete manažment. Ako prebieha výučba?
Na mojom kurze je skvelé, že si predmety môžeme vybrať podľa záujmu. Študuje sa 3 roky, a každý rok máme 10 rôznych predmetov. Prvý rok sú všetky povinné, druhý rok si vyberáme 6 a tretí rok až 8. Výber je dosť široký, takže každý sa môže zamerať na to, čo ho zaujíma.
Na čo ste sa zamerali vy?
Naučil som sa napríklad “programovať” v Exceli alebo pracovať s databázami v SQL, čo mi veľmi pomohlo pri hľadaní práce. Iní ľudia sa zamerali na financie alebo účtovníctvo a spolužiak si dokonca vybral predmet z Katedry psychológie. Typ výučby je podobný ako na Slovensku, máme veľké prednášky a potom semináre v skupinách 20 ľudí. Rozdiel je však v obsahu – neučíme sa poučky, všetko berieme v kontexte a na prípadových štúdiách z reálneho sveta.
Na univerzite zistíte, ako chutí svet. Foto: Martin Ševeček
Momentálne stážujete v Rolls-Royce. Čo všetko to obnáša a ako to súvisí s vaším štúdiom?
V Británii funguje takzvaný “placement year”. Znamená to, že som si štúdium predĺžil na 4 roky. Celý tretí rok ale pracujem vo firmách, ktoré sa o študentov doslova bijú, lebo si ich chcú vychovať a ponúkajú na to prispôsobené stáže. Leto som strávil v banke v Edinburghu, od septembra som v Rolls-Royce a od marca budem ďalších šesť mesiacov v slovenskej firme Exponea.
Čo tam ako stážista robíte?
Stážisti v korporáciách ako Rolls-Royce nemajú dopredu presne zadefinovanú náplň práce. Dôležitá je iba jedna vlastnosť, ktorú v nás univerzita buduje už od prvého dňa – schopnosť rýchlo sa učiť a adaptovať sa v novom prostredí. Podľa toho si potom aj nájdete svoje miesto v rámci firmy. Ani dobrá univerzita vám totiž nemôže dopredu povedať, čo presne v práci máte robiť. Ale kávu nosiť nebudete.
Predchádzajúce články série:
Organizovali ste aj TEDxYouth Bratislava. Ako prebiehala celá príprava, čo všetko ste pre podujatie museli urobiť?
Najskôr sme museli dať dokopy tím ľudí, ktorí boli pre túto myšlienku nadšení. Chceli sme zorganizovať kvalitný inšpiratívny event aj pre mladých stredoškolákov. Rozdelili sme si úlohy a začali prípravy – požiadali sme o licenciu, získali sponzorov, našli priestor, oslovili rečníkov, vymysleli marketing a potom sme už iba dúfali, že sa prihlási veľa ľudí.
Ako vyzeral deň „D“?
V deň podujatia sme všetky nervy a stresové receptory museli nechať doma, inak by sa z toho človek zbláznil. Na takýchto podujatiach totiž platí jedno pravidlo – čo sa môže pokaziť, tak to sa pokazí . TEDxYouth ale stále funguje a práve v apríli bude už štvrtý ročník, z čoho sa veľmi teším a určite všetkým mladým odporúčam prísť.
Workshop o tom, ako získať prácu v consultingu vedený profesionálnym konzultantom. Takýchto podujatí je na univerzite niekoľko denne a študentov privádzajú do prednáškových hál aj po večeroch či víkendoch. Foto: Martin Ševeček
Čo robíte vo voľnom čase?
Angažujem sa v združení Unimak – sme skupina študentov v zahraničí, ktorá nezištne pomáha slovenským a českým stredoškolákom dostať sa na kvalitné zahraničné univerzity. Práve z tohto združenia boli aj tí dvaja chalani z Cambridgeu, ktorých som spomínal. Na Slovákoch mám rád, že máme tímového ducha a veľa si pomáhame, kdekoľvek na svete sme. Veľmi rád trávim čas s priateľmi, či už vo Warwicku, kde máme skvelú skupinu Slovákov, alebo aj na Slovensku, kde je vždy super stretnúť po pár mesiacoch všetkých známych. Oficiálne aj hovorím, že chodím do posilňovne, ale už si ani nepamätám, kedy som tam bol naposledy, musím s tým niečo robiť.
Čo by ste poradili mladým Slovákom, ktorí by chceli študovať v zahraničí?
Takých rád by bolo veľa, ale zdôrazním aspoň 2 body.
1. Nerobiť veci sám, ale nechať si pomôcť skúsenejšími. Práve v Unimaku napríklad poskytujeme spätnú väzbu na motivačné listy, aj mne s tým pomohlo niekoľko ľudí. Aj na začiatkoch na univerzite som si životopis spravil podľa 3 úspešných ľudí z rôznych odborov, každú prihlášku na stáže mi niekto pripomienkoval, robili sme s priateľmi desiatky simulovaných pohovorov. Trh je dnes extrémne kompetitívny a sám by som to nikdy nezvládol.
2. Študovať v zahraničí automaticky neznamená byť na lepšej škole ako na Slovensku alebo v Česku. Nie je to lacná záležitosť, človek sa dostane do dlhu, a preto si treba dobre vypočítať, aká škola za to stojí. Buď sa hláste na dobré školy, alebo potom radšej zostaňte doma a choďte von na čo najviac Erazmov, ako sa dá. Dajte si pozor na agentúry, ktoré majú zmluvy s nekvalitnými univerzitami a pod rúškom pomoci so štúdiom v zahraničí dohadzujú študentov práve im.
Každá univerzita má desiatky až stovky športových a záujmových spolkov. Takéto veľtrhy na začiatku roka pomáhajú študentom vybrať si tie správne. Foto: Martin Ševeček
Plánujete sa po ukončení štúdia vrátiť na Slovensko?
Určite áno. Už od začiatku to tak plánujem aj keď mi všetci hovorili, že po roku ma to prejde. A neprešlo! Na Slovensku mi záleží a chcel by som pomôcť spraviť ho lepším miestom na život (a štúdium). Do zahraničia som išiel preto, aby som získal nové skúsenosti, ktoré potom môžem využiť práve na toto. Má to ale aj ďalší dôvod – keď zostanete v zahraničí, s najväčšou pravdepodobnosťou skončíte vo veľkej korporácii, kde budete aj s tou najlepšou univerzitou ako šedá myška robiť dlhé roky, síce dobre platenú, ale málo podstatnú prácu. Na Slovensku viete rásť oveľa rýchlejšie a hlavne – nefunguje tu veľa vecí, čo znamená, že je tu veľa zaujímavých príležitostí a stále sa dá niečo zlepšovať. Ale to samozrejme neplatí pre všetky povolania.
Tento článok je súčasťou série o mladých Slovákoch študujúcich v zahraničí.
Hlavná foto: Martin Ševeček
