Alena Čierna je čerstvou absolventkou ženevského Graduate Institute of International and Development Studies. Po ukončení štúdia začala pracovať pre neziskovú organizáciu WeForest.
Porozprávala nám o predchádzajúcom štúdiu v Londýne ale aj výskume, ktorého sa zúčastnila v Maroku.
Ste absolventkou škôl London School of Economics and Political Science a Graduate Institute of International and Development Studies v Ženeve. Čo všetko ste museli urobiť, kým ste sa na štúdium dostali?
Po šiestich rokoch na osemročnom Gymnáziu Michala Miloslava Hodžu v Liptovskom Mikuláši som bola prijatá do medzinárodného programu International Baccalaureate Diploma Programme na Gymnáziu Jura Hronca v Bratislave. Prijímacie skúšky neboli ľahké, ale obstála som vďaka účasti na olympiádach a súťažiach z matematiky a cudzích jazykov. Počas dvoch rokov IB Diploma Programme ma práve moji spolužiaci inšpirovali k väčšiemu odhodlaniu v štúdiu aj mimoškolských aktivitách.
Študoval tam, kde sa kopia nobelovky. A na skúškach sa nepodvádza
Zapojila som sa do Európskeho parlamentu pre mladých, robila som dobrovoľníčku vo Francúzskom inštitúte a spolu s ďalšími spolužiakmi sme organizovali modelové zasadanie OSN BratMUN. Vďaka týmto skúsenostiam som ešte pred maturitou mala možnosť vypomáhať pri organizácii medzinárodnej bezpečnostnej konferencie GLOBSEC či stráviť mesiac v USA spolu s tridsiatimi študentami z celej Európy v rámci Benjamin Franklin Transatlantic Fellows Summer Institute, na ktorý každoročne vysiela jedného alebo dvoch stredoškolákov Americká ambasáda v Bratislave.
Na promóciách na Graduate Institute v Ženeve. Zdroj foto: archív A. Čierna
Z čoho pramenilo vaše rozhodnutie študovať v cudzine a nie doma, na Slovensku?
Motiváciu študovať v zahraničí som získala až počas IB Diploma Programme. Bola to moja prvá skúsenosť s iným vyučovacím systémom ako slovenským a hoci som si musela zvyknúť na anglo-americké postupy pri písaní esejí, formulovanie kritických úvah a väčší dôraz na samoštúdium, mala som pocit, že takto nadobudnuté vedomosti sú hmatateľnejšie. Uvedomila som si, že sa chcem v týchto zručnostiach naďalej zlepšovať, a tak som si v poslednom ročníku strednej školy podala prihlášku aj na 5 škôl vo Veľkej Británii a univerzitu Sciences Po vo Francúzsku.
Študuje na Imperial College. Odpovedá, ako zvládnuť prihlášku na britskú univerzitu
Nakoniec som sa rozhodla pre London School of Economics and Political Science v Londýne pre jej vysoké umiestnenie v medzinárodných rebríčkoch, vedúce postavenie vo výskume teórií medzinárodných vzťahov, ktoré som chcela študovať a štipendium, ktoré mi škola poskytla. Po LSE som hľadala univerzitu, ktorá by mi pomohla prepojiť poznatky s praxou. Graduate Institute of International and Development Studies v Ženeve je najstaršou školou v kontinentálnej Európe so zameraním na medzinárodné vzťahy a radí sa medzi priekopnícke inštitúcie v oblasti udržateľného ekonomického rozvoja.
V Ženeve ste študovali v odbore Rozvojové štúdiá. Čomu všetkému ste sa venovali?
Program je interdisciplinárny, a teda kombinuje politický, ekonomický, antropologický a historický pohľad na problematiku ekonomického rozvoja. Každý študent absolvoval základy ekonometrie ako aj kvalitatívnej analýzy a zvolil si užšie zameranie. V mojom prípade ním boli environmentálne problémy a udržateľný rozvoj. V druhom ročníku študenti mali na výber medzi výmenným pobytom na jednej z partnerských univerzít v Európe, Afrike, Ázii či Amerike a výskumným projektom pre medzinárodnú organizáciu, neziskovú organizáciu alebo firmu.
Študuje na Oxforde, predtým zvládol Cambridge. Aké našiel rozdiely?
Ja som si zvolila druhú možnosť a polroka som s dvomi ďalšími študentami spolupracovala na štúdii vzťahu medzi klimatickými zmenami a migráciou v Maroku pre Medzinárodnú organizáciu pre migráciu. Bola to veľmi cenná skúsenosť, pretože tri týždne výskumu sme strávili v Maroku a na vlastnej koži sme si prešli úskaliami kvalitatívneho výskumu, keď sme spovedali pracovníkov marockej štátnej správy a ľudí, ktorých klimatické zmeny zasiahli. Posledný semester štúdia je venovaný písaniu diplomovej práce. Na jeho začiatku som dostala príležitosť stážovať v Európskej investičnej banke, a tak som prepojila tému svojej diplomovej práce so zameraním stáže na zvýšenie environmentálnej udržateľnosti projektov z fondov Európskej únie.
Počas výskumného pobytu v meste Rabat v Maroku. Zdroj foto: archív A. Čierna
Ako by ste porovnali štúdium v Londýne a Ženeve?
Hlavný rozdiel bol, že štúdium na LSE malo silné teoretické zameranie a štúdium na Graduate Institute sa viac orientovalo na prax. To bolo dané odborom štúdia, ale aj tým, že celý švajčiarsky vzdelávací systém je úzko prepojený s praxou. Štúdium na LSE prebiehalo najmä formou prednášok a samoštúdia. Na Graduate Institute sa kurikulum viac podobalo na francúzske a americké univerzity. Prednášky boli dlhšie a častejšie a väčší dôraz sa kládol na skupinovú prácu.
Čomu ste sa popri štúdiu venovali vo voľnom čase?
V Ženeve mi ho veľa nezostávalo, keďže som popri časovo náročnom štúdiu pracovala 15 hodín do týždňa na administratívnom oddelení školy. Počas prázdnin som stážovala v Programe OSN pre životné prostredie a občas som sa vydala na výlet do nádhernej okolitej prírody a porovnávala Alpy s rodnými Tatrami. Od jari 2017 pracujem na vlastnom projekte pre mladých profesionálov v oblasti financií o udržateľných financiách a impact investing.
Ako by znelo vaše odporúčanie pre Slovákov, ktorí by chceli študovať v zahraničí?
Väčšina mladých dnes vie, že mimoškolské aktivity a pracovné skúsenosti v odbore sú dôležité pri uchádzaní sa o štúdium v zahraničí. Príležitosti sa s trochou kreativity dajú nájsť aj mimo Bratislavy a veľkých miest. Dôležité je v prihláškach ukázať iniciatívu a ochotu rozvíjať sa.
Teraz pracujete pre neziskovú organizáciu WeForest. Ako ste sa k tejto práci dostali?
K práci vo WeForest som sa dostala štandardným výberovým procesom. Už predtým som sa venovala téme klimatických zmien a oslovilo ma, že táto nezisková organizácia svojimi aktivitami pomáha nielen bojovať s klimatickými zmenami, ale aj zlepšuje kvalitu života v komunitách v okolí našich projektov. Ako jedna z mála neziskových organizácii tiež čerpáme viac ako 90 percent finančných prostriedkov od súkromných sponzorov. Spolupracujeme s firmami a medzinárodnými spoločnosťami a obnovujeme lesný porast a kvalitu pôdy v Etiópii, Zambii, Tanzánii, Indii a Brazílii.
Máte v pláne návrat na Slovensko?
Slovensko je mojím domovom a zostávam s ním v úzkom kontakte. Vidím, ako sa naša krajina mení zásluhou mladých a budem rada, ak sa jedného dňa vrátim.
Hlavná foto: archív A. Čierna
Tento článok je súčasťou série o mladých Slovákoch študujúcich v zahraničí.
