Tomáš Šoltinský začal študovať fyziku na University of Edinburgh. Po roku strávenom v USA ale prišiel na to, že sa chce v budúcnosti venovať astrofyzike a preto sa po návrate do Škótska rozhodol pre zmenu študijného odboru. Je kandidátom na titul Master of Physics.
Študuje na Imperial College. Odpovedá, ako zvládnuť prihlášku na britskú univerzitu
Porozprával nám o tom, akou raritou sú skúšky na jednej z najťažších škôl na svete – na Caltechu, prečo sa rozhodol práve pre štúdium v zahraničí a ako ho školil nositeľ Nobelovej ceny, ktorý má rád slovenské jaternice.
Ste študentom známej škótskej University of Edinburgh. Čo všetko ste museli absolvovať, kým ste sa sem dostali?
V treťom ročníku strednej školy sa ma rodičia spýtali, čo a kde chcem študovať. Vedel som, že sa chcem venovať fyzike. Už počas základnej školy som chodil na fyzikálne a matematické súťaže. Niekedy úspešne, inokedy zas menej. Zostala teda otázka: kde? Rodičia mi navrhli zahraničie a ja som súhlasil. Hlavným dôvodom boli možnosti, ktoré mi nové prostredie môže ponúknuť.
Študuje na Oxforde, predtým zvládol Cambridge. Aké našiel rozdiely?
Vyplnil som prihlášku na webovej stránke UCAS, ktoré rieši všetky prihlášky na všetky britské školy. Uviedol som svoje základné údaje, odporúčanie od učiteľa a motivačný list. Podstatnou súčasťou môjho listu boli spomínané súťaže. Najprv som sa prihlásil na Cambridge, kam ma aj pozvali na interview. To mi nevyšlo, tak som poslal ďalšie štyri prihlášky a rozhodol sa pre Edinburgh. Podmienkami prijatia boli maturita z fyziky a matematiky a certifikát z anglického jazyka, tak som si zaobstaral IELTS.
Prednáška pre stredoškolákov. Foto: archív T. Šoltinský
Vašim aktuálnym odborom je astrofyzika. Čomu sa v rámci štúdia venujete?
Prvé tri roky bola mojím odborom fyzika. Tento rok, teda vo štvrtom ročníku, som si ho zmenil na astrofyziku. Bolo to možné aj preto, že prvé tri roky študenta fyziky a astrofyziky sú takmer identické. Získali sme základy v kvantovej mechanike, relativite, elektromagnetizme či astrobiológii. Momentálne sa venujeme evolúcii hviezd, kozmológii, všeobecnej teórii relativity a ďalším. Dôležitou súčasťou posledných dvoch rokov sú projekty. V mojom prípade to je skupinový projekt o exoplanétach a budem pracovať na individuálnom projekte o tmavej energii.
Strávili ste rok štúdiom fyziky na California Institute of Technology (Caltech). Nie je to práve ľahká škola. Ako ste sa k tomu dopracovali?
Musel som sa prihlásiť na výmenný program. Naša univerzita má partnerstvá so stovkami univerzít po celom svete. Vybrať si môžete päť. Na Caltech sa posielajú traja študenti z celej Inžinierskej katedry a katedry Fyziky a Astronómie, teda konkurencia je silná. O tom, či vám bude výmenný program poskytnutý, je rozhodnuté na základe známok a motivačných listov. Po tom, ako mi oznámili, že ma moja univerzita chce poslať na Caltech, som musel vyplniť tamojšiu prihlášku. Okrem študijného plánu, ďalšieho motivačného listu a odporúčaní od vyučujúcich som musel poskytnúť výsledky z anglického certifikátu TOEFL. Spomínaný IELTS neuznávali. Nestačilo ani to, že (v tom čase) už dva roky študujem na škótskej škole.
Ide to aj na Slovensku. Fyzik presviedča študentov, aby sa vrátili domov
Ako vyzeralo ďalších dvanásť mesiacov?
Hneď prvý deň na Caltechu som sa stretol so svojim akademickým poradcom Davidom Politzerom, držiteľom Nobelovej ceny za fyziku. Bol veľmi priateľský a rozprávali sme sa asi hodinu. Keď som mu povedal, že som zo Slovenska, prezradil, že vie jedno slovíčko po slovensky, ktorým bolo „jaterničky“. Vysvetlil, že jeho otec je z Prešporku a mama z Prievidze. Mesiac na to k nám zavítal na diskusiu Bill Gates. Je to ohromujúce miesto, v dobrom aj v zlom. Množstvo práce je extrémne a väčšinu úloh musíte riešiť v skupine, aby ste ich vôbec dokončili. Stresu bolo toľko, že to začalo byť do istej miery náročné aj fyzicky. Antistresovými boli predmety ako španielčina alebo varenie, povzbudzovanie Peťa Sagana na Amgen Tour of California či tenis a softball.
Povzbudzovanie na Amgen Tour of California 2017. Foto: archív T. Šoltinský
Ako prebieha v Kalifornii skúškové?
Skúšky boli unikátnou skúsenosťou. Väčšinu si stiahnete zo stránky prednášajúceho. Na prvej strane máte inštrukcie ako „môžete používať moje a vlastné poznámky, no internet nie“, „máte na to päť hodín vrátane prestávok“ alebo „odovzdajte to do 17:00 v piatok“. Prednášajúci veria, že nebudete podvádzať a tak to aj je. 50 percent zo známky tvoria týždenné zadania a zvyšok známky sú priebežné a záverečné skúšky.
Je veľký rozdiel medzi školami v Škótsku a USA?
V Edinburghu sú zvyčajne skúšky 80 a viac percent z vášho celkového hodnotenia. Ďalším rozdielom je to, že v Edinburghu je 20-tisíc študentov žijúcich v bytoch roztrúsených po celom meste tak isto ako rôzne budovy školy. Caltech má tisíc študentov, všetko je pokope a ste bližšie k personálu. Členovia fakulty sú experti vo svojej oblasti.
Súčasťou niektorých predmetov sú aj exkurzie. Tak som sa dostal na Goldstone radarovú stanicu NASA v Mohavskej púšti, ktorá je vybavená anténou o priemere 70 metrov schopnou komunikovať s najvzdialenejším objektom vyrobeným človekom, sondou Voyager.
Ako vyzerala prax alebo výskum?
Tou najcennejšou skúsenosťou z Caltechu bol výskum. Stretol som sa s profesorom klasickej fyziky, spýtal som sa ho, či môžem robiť výskum v jeho tíme a on súhlasil. Takto som začal pracovať pre LIGO (Laser Interferometer Gravitational-Wave Observatory, detekuje gravitačné vlny) deväť mesiacov pred tým, ako ich vedúce osobnosti dostali Nobelovu cenu za fyziku. Počas leta som bol súčasťou programu SURF (Summer Undergraduate Research Fellowship), kde som pracoval na teoretickom projekte o redefinovaní obývateľnej zóny planét. Uvedomil som si tu, že astrofyzický výskum je to, čo chcem robiť a aj preto som zmenil svoj odbor.
Anténa v Goldstone stanici NASA. Foto: archív T. Šoltinský
Aké sú vaše mimoškolské záujmy?
Niekedy skáčem dobrovoľne z lietadla ako člen Skydiverského klubu Edinburghskej univerzity, inokedy prednášam o svojich skúsenostiach na svojej starej strednej škole alebo našej univerzite za účelom inšpirovať a motivovať mladších kolegov.
Čo by ste poradili mladým Slovákom, ktorí plánujú štúdium v zahraničí?
Mám pocit, že veľa mladých ľudí s obrovským potenciálom príliš veľa premýšľa nad tým, či niečo urobiť alebo nie. Odhryznite si väčšie sústo, ako môžete požuť a potom ho jednoducho požujte. Robte niečo naviac a robte to poctivo.
Aké sú vaše plány po skončení štúdia? Chceli by ste sa vrátiť na Slovensko?
Po ukončení štúdia v Edinburghu sa chystám pokračovať vo svojom štúdiu v inej lokalite. Vo svete vedy sa dejú úžasné veci a rád by som prispel. Navštívim aj Slovensko kvôli rodine, priateľom a bryndzovým haluškám.
Tento článok je súčasťou série o mladých Slovákoch študujúcich v zahraničí.
Hlavná foto: Caltech. Foto: Pixabay
