Učiteľ rozdá žiakom hárky papiera. Pokrčia ich a vytvoria tak papierové loptičky. Zo svojho miesta v lavici ich potom majú hádzať s cieľom trafiť kôš pred tabuľou. Tí v prvých ľaviciach majú, pochopiteľne, vyššie šance. Je to fér?
„Niektoré deti povedia, že to fér nie je. Všetci však triafajú zo svojich prirodzených miest, na ktorých sedia,“ hovorí pre Forbes Jana Feherpataky-Kuzmová, riaditeľka Inštitútu pre aktívne občianstvo (IPAO).
V rámci jeho programu „Školy, ktoré menia svet“ pomáhajú na hodinách občianskej náuky otvárať aktuálne spoločenské témy. Ich práca zaujala aj holandský kráľovský pár pri nedávnej návšteve Slovenska.
Aký zmysel má teda mierenie na kôš zo svojho miesta? „Vďaka tejto aktivite s deťmi otvárame tému sociálnych nerovností, dostupnosti vzdelávania a generačnej chudoby. Ak by sme sa o nej s nimi snažili diskutovať len teoreticky, väčšina by tieto témy nedokázala uchopiť.“
Najviac nás brzdí pasivita
Inštitút pre aktívne občianstvo funguje ako nezisková organizácia. Jana Feherpataky-Kuzmová ho založila v roku 2015 po skúsenostiach zo štátnej správy, tretieho sektora aj biznisu.
„Keď som rozmýšľala nad tým, ako to na Slovensku vyzerá a čo ma z toho trápi najviac, prišla som na veľa vecí, no ich spoločným menovateľom bola pasivita,“ hovorí zakladateľka.
Väčšina jednotlivcov sa podľa nej o aktuálne dianie nezaujíma, lebo má pocit, že ich nedokáže ovplyvňovať a meniť.
Toto tvrdenie podkladá výsledkami vlastných prieskumov. „Každý druhý stredoškolák dnes neverí, že môže zmeniť svoj život, nieto ešte spoločnosť. Keď som zakladala IPAO, uvedomila som si, že to nedokážem zmeniť globálne. No prostredníctvom spolupráce s učiteľmi môžem postupne zmeniť prístup niekoľkých generácií,“ vysvetľuje.
Jana Feherpataky-Kuzmová, riaditeľka a zakladateľka Inštitútu pre aktívne občianstvo (IPAO). Foto: archív IPAO„Mám silnú osobnú skúsenosť, ktorá ma presvedčila, že meniť okolie sa naozaj dá. A to, keď som v Banskej Štiavnici pred desiatimi rokmi viedla petíciu za zachovanie lokálneho vláčika Štiavnickej Anče. V priebehu pár mesiacov sme ako vysokoškoláci vyzbierali asi 15-tisíc podpisov a vláčik sme vtedy zachránili.“
Patrí politika do škôl?
Program Školy, ktoré menia svet za osem rokov absolvovalo viac ako 460 učiteľov po celom Slovensku. Meniť svet motivovali už 103-tisíc detí. Pre mnohé z nich je vďaka tomu občianska náuka obľúbeným predmetom.
Program je skutočne obľúbený. Mnohí rodičia svojim deťom vyberú školu práve preto, že je do programu zapojená. Pomáhať meniť svet chce dnes toľko škôl, že dopyt prevyšuje možnosti Inštitútu pre aktívne občianstvo. Ten preto svoje metodické príručky sprístupnil online pre širokú verejnosť.
„V minulosti bola občianska náuka ako predmet využívaná na politickú výchovu mladých ľudí a propagandu a túto stigmu stále má,“ upozorňuje Jana Feherpataky-Kuzmová. Dodáva, že politika podľa nej do škôl patrí aj dnes.
Holandský kráľovský pár spolu so slovenskou prezidentkou Zuzanou Čaputovou pri návšteve Základnej školy Miloša Janošku v Liptovskom Mikuláši. Foto: archív IPAO
„Nemala by to, samozrejme, v žiadnom prípade byť stranícka politika a presadzovanie konkrétnych názorov, ale otvorená diskusia o hodnotách, demokratických princípoch a aktuálnej situácii v kontexte. Veci nie sú čierno-biele a na väčšinu dôležitých otázok odpovede stále hľadáme,“ hovorí.
„Preto je v práci s kontroverznými a polarizujúcimi témami najdôležitejšia diskusia. Učiť deti počúvať a pozerať sa na veci z rôznych uhlov pohľadu. A vysvetliť im, že ich nesúhlas s niekým iným neznamená, že je to automaticky môj nepriateľ.“
Na začiatku je zážitok
V Inštitúte pre aktívne občianstvo dnes spolupracujú so všetkými typmi škôl vrátane tých špeciálnych. Pilotný program v septembri spustili aj v škôlkach. „Predstavte si napríklad nepriehľadnú krabicu s otvorom. Dieťa má do nej strčiť ruku a povedať, čo v nej podľa neho je,“ opisuje jednu z aktivít Feherpataky-Kuzmová.
Tento školský rok spustili aj pilotný program pre materské školy. Je oň obrovský záujem. Foto: archív IPAO
Jedno dieťa povie, že v krabici je plyšová hračka, druhé, že svetrík a tretie napríklad deka. „Pani učiteľka im potom odhalí, čo v nej naozaj je. Cieľom je ilustrovať, že nie všetky veci sú také, ako sa nám javia na prvý pohľad. A že predtým, ako urobíme nejaký záver, sa často potrebujeme hlbšie zamyslieť alebo získať viac informácií.“
Ako hovorí zakladateľka IPAO, podobný program v materských školách doteraz úplne chýbal. Ohlasy naň však podľa nej prekonali očakávania.
„Išli sme do toho s veľkou pokorou a neboli sme si istí, či to bude fungovať. V spätnej väzbe sa objavuje, že škôlkari prekvapili. Doteraz sme zrejme podceňovali, čo všetko deti v materských školách zvládnu. Samozrejme, cez hru a zážitok.“
Vystúpiť z komfortnej zóny
Podľa Jany Feherpataky-Kuzmovej majú deti a mladí ľudia o aktuálne dianie naozaj veľký záujem.
„Citlivo vnímajú, čo sa v spoločnosti deje, no majú pocit, že na tie veci nemajú dosah. Často nemajú kde zdieľať názor či obavy. Nemajú sa koho spýtať na veci, ktorým nerozumejú. Informácie potom najčastejšie čerpajú z internetu. A to nie je úplne šťastné,“ upozorňuje.
V Školách, ktoré menia svet však nespolupracujú priamo so študentami, ale s učiteľmi a riaditeľmi. Tí v rámci dvojročného programu absolvujú niekoľko školení a workshopov vrátane modelových hodín, na ktorých sa ocitnú v koži študentov.
Vďaka práci s učiteľmi a vedením škôl sa do Škôl, ktoré menia svet zapojilo už viac ako 103-tisíc detí. Foto: archív IPAO
„Sami si vyskúšajú, aké nové a nekomfortné môže byť dostať sa do diskusie na aktuálnu tému. A táto skúsenosť im potom dodáva odvahu pri práci so študentami,“ vysvetľuje riaditeľka IPAO.
„Učitelia majú z našej skúsenosti často potrebu vždy ponúknuť konkrétnu a presnú odpoveď. Pripustiť pred študentami, že niečo nevedia, alebo že si niečo ešte potrebujú doštudovať, je pre nich mimoriadne nepríjemné. Aj keď objektívne je to úplne v poriadku.“
Inšpirácia pre svet
Na to, ako sa deti učia meniť svet, sa pred pár týždňami bol pozrieť aj holandský kráľovský pár spolu s prezidentkou Zuzanou Čaputovou.
„Bol to krásny zážitok,“ opisuje návštevu Základnej školy Miloša Janošku v Liptovskom Mikuláši Jana Feherpataky-Kuzmová. Dopĺňa, že holandská ambasáda ich sama oslovila s návrhom , či by sa kráľovský pár mohol ísť pozrieť na modelovú hodinu.
„Najprv sme v rámci programu na škole diskutovali spolu s riaditeľkou školy a zástupcami žiakov, rodičov aj učiteľov o občianskom vzdelávaní. Kráľ a kráľovná sú veľmi bezprostrední a milí ľudia. Veľmi som ich obdivovala za to, že si v rámci nabitého programu dokázali nájsť čas,“ hovorí riaditeľka Inštitútu pre aktívne občianstvo.
Holandský kráľovský pár sa do dezinformačného kvízu aktívne zapojil spolu s deťmi. Foto: archív IPAO
„V diskusii sme išli veľmi do hĺbky a zazneli dôležité myšlienky. Napríklad, že občianske vzdelávanie funguje najefektívnejšie, pokiaľ je súčasťou vízie školy a má podporu vedenia. Alebo to, že medzi žiakov najohrozenejších nedostatkom demokratických občianskych kompetencií patria tí, ktorí navštevujú stredné odborné školy a špeciálne školy.“
Neskôr sa vzácna návšteva stala súčasťou kvízu o dezinformáciách a sociálnych sieťach.
„Veľmi milo ma prekvapilo, že kráľovský pár, pani prezidentka aj jej partner si posadali do lavíc vedľa žiakov a do kvízu sa aktívne zapojili. Aj vďaka tomuto zážitku vidíme, aká je téma občianskeho vzdelávania v Európe dôležitá a tiež to, že aj naša krajina môže byť zdrojom inšpirácie, ako ho posilniť a zefektívniť.“
