Niektoré choroby mozgu odhalíme z kvapky krvi ešte predtým, ako sa prejavia. Ako im však predchádzať a aký vplyv má na mozog strava, digitálne médiá či sedavé zamestnanie?
Za to, ako si dokážeme veci zapamätať, rozhodovať sa a rozlišovať prítomnosť od budúcnosti vďačíme jedinečnej schopnosti ľudského mozgu – neuroplasticite. O tom, ako ju môžeme zlepšovať a ako ochrániť mozog pred stratou pamäti a s tým spojenými ochoreniami, nám porozprávali vedci a odborníci na ľudský mozog Norbert Žilka, Kateřina Sheardová a Alexandra Palkovič.
Reč bola aj o novom projekte ADDIT-CE, ktorý sa venuje výskumu aj prevencii Alzheimerovej choroby a zlepšeniu včasnej diagnostiky niektorých ochorení mozgu. Ako vravia odborníci, jedného dňa bude realizovateľná aj v pohodlí domova.
V článku sa dozviete:
- Čo všetko ovplyvňuje zdravý vývoj mozgu a jeho schopnosti,
- čo mozgu najviac škodí a akú rolu hrá strava,
- o Alzheimerovej chorobe, jej prvých príznakoch a prevencii,
- ako trénovať mozog a pamäť,
- ako vplývajú na mozog digitálne médiá,
- o dopadoch zlého mentálneho zdravia,
- čo robiť, aby sme boli efektívnejší.
„Ľudský mozog je obdarený jedným výnimočným darom, ktorý nazývame plastickosť,“ vraví profesor a neuroimunológ Norbert Žilka. „Správnou stimuláciu mozgu dokážeme posilňovať jeho schopnosť meniť sa a prispôsobovať. Najsilnejší efekt pozorujeme u detí, no aj keď s vekom táto schopnosť klesá, môžeme ho naďalej trénovať. Počet nervových buniek a základná štruktúra mozgu je daná genetikou, všetko ostatné máme vo svojich rukách,“ dodáva.
Intelektuálna práca nám môže aj uškodiť
Je povzbudzujúce vedieť, že môžeme ovplyvniť schopnosti nášho mozgu. Dokážeme stimulovať napríklad aj kreativitu či zlepšiť schopnosť robiť rozhodnutia?
Norbert Žilka: Kreativita je špecifická danosť, ktorá sa nedá naučiť, preto máme relatívne málo fenomenálnych umelcov či vedcov. Kreativita je do istej miery daná odlišným pohľadom na svet okolo nás, schopnosťou vnímať veci, ktoré sú pre iných neviditeľné.
Pravidelným tréningom mozgu je možné zlepšiť funkcie spojené s analytickým myslením, kritickým rozmýšľaním a racionálnym hodnotením informácií. Môžeme zvýšiť flexibilitu myslenia a schopnosť hľadať riešenia v rôznych situáciách. Dôležitá je pestrosť stimulov. Ak chceme robiť správne rozhodnutia, potrebujeme mozgu poskytnúť návod a následne to trénovať v každodennej praxi.
Aké sú základné piliere zdravého mozgu?
Norbert Žilka: Mnoho vzdelaných ľudí sa spolieha na to, že stačí mozog intelektuálne stimulovať a všetko ostatné už pôjde ako po masle. Je to však práve naopak – intelektuálna práca je často spojená so zlou životosprávou. S tým kráča ruka v ruke únava a nedostatočná koncentrácia.
Nové štúdie ukazujú, že mozog potrebuje pre svoj rozvoj drobné molekuly, ktoré produkuje telo počas zvýšenej fyzickej aktivity. Odporúča sa pravidelný fyzicky náročný tréning, ktorý stimuluje svaly k produkcii zázračných molekúl prospešných pre mozog. K tomu je potrebná ešte zdravá životospráva a dostatočný oddych, najmä v podobe spánku.
Schopnosť relaxovať je celkovo problémom dnešnej doby. Veľa ľudí je závislých od práce – vorkoholizmus postihuje až tretinu pracujúcej populácie. Kedy by sme mali prehodnotiť náš „work-life“ balans a niečo zmeniť?
Norbert Žilka: Pri dlhodobom preťažení môžu nastať situácie, keď síce vieme, že by sme potrebovali oddych, ale zrazu to nedokážeme. Vorkoholizmus je nebezpečný v tom, že mozog pri ňom stratí schopnosť vypnúť na povel. Ľudia vtedy už nedokážu oddychovať, ich myseľ je až priveľmi jednostranne stimulovaná a nedochádza k regenerácii.
Pre správne fungovanie ľudského mozgu je nevyhnutné, aby sme pravidelne menili stimuly a zabezpečili si oddychovú fázu. Mozog nie je perpetum mobile.
Aký je v dnešnej dobe prístup firiem k zdraviu zamestnancov? Môže pracovné prostredie vo firmách povzbudzovať ľudí nielen k práci, ale aj relaxu?
Norbert Žilka: Mnoho moderných firiem rozumie potrebám svojich zamestnancov a vedia, že na ich efektivite sa veľkou mierou podieľa prostredie, v ktorom pracujú. Rozmanité zaujímavé predmety, umelecké artefakty, knihy či kvetiny – to všetko pozitívne vplýva na fungovanie mozgu, podporuje tvorivosť a inovatívne myslenie. V moderných spoločnostiach sa zamestnanci učia aj stratégie na zvládanie stresu a zavádzajú sa programy na podporu ich duševného zdravia.
Odborníci na mozog:
- Norbert Žilka je neuroimunológ, vedec a riaditeľ Neuroimunologického ústavu Slovenskej akadémie vied v Bratislave, dlhoročne sa venuje výskumu a prevencii Alzheimerovej choroby.
- Alexandra Palkovič je andragogička, trénerka pamäti a projektová manažérka Slovenskej Alzheimerovej spoločnosti. Koordinátorka aktivít Medzinárodného týždňa mozgu.
- Kateřina Sheardová je neurologička na I. neurologickej klinike Fakultnej nemocnice sv. Anny v Brne, vedúca výskumného tímu Demencie Mezinárodného centra klinického výskumu FNUSA a čerstvá držiteľka Ceny manželov Strmiskových za význačný prínos k výskumu a liečbe Alzheimerovej choroby a súvisiacich neurodegeneratívnych ochorení.
To najhoršie pre mozog
Čo najviac škodí ľudskému mozgu? Ako sa to prejaví, keďže ľudský mozog nebolí?
Norbert Žilka: Problémy s mozgom sa nemusia okamžite naplno prejaviť. Varovné signály väčšinou nevnímame. Naviac, mozog má výnimočnú schopnosť kompenzovať problémy, s ktorými zápasí, a preto sa nemôžeme spoliehať na to, že sa o mozog začneme starať až v okamihu, keď začnú byť problémy viditeľné. Vtedy je už príliš neskoro.
Mozog je zraniteľný voči vnútorným aj vonkajším faktorom. Pasívny prístup k životu, sedavé zamestnanie, vysoko kalorická strava bez patričnej fyzickej aktivity, depresia, ale aj traumy hlavy zasahujú do zdravého procesu myslenia. Mentálne nastavenie západnej kultúry vytvára podmienky pre neustále sa zvyšujúci počet ľudí s psychiatrickými a neurologickými ochoreniami.
Keď spomíname rizikové faktory, aký vplyv na náš mozog má kvalita stravy? Posledné roky sa často skloňuje vzťah mozog – črevo.
Norbert Žilka: Nové výskumy potvrdzujú, aký zásadný význam má imunitný systém pri zdravom fungovaní mozgu. Nachádzame spojenie medzi črevným mikrobiómom, imunitou a mozgovou aktivitou.
Črevná mikroflóra prispieva k zdravému metabolizmu a hrá rozhodujúcu úlohu v normálnom vývoji imunitného, endokrinného a nervového systému. Potvrdzuje sa stará pravda, že všetky ochorenia súvisia so zdravím nášho čreva.
Zdravá a vyvážená strava bohatá na vlákninu, vitamíny a minerály môže podporiť nielen naše celkové zdravie, ale aj kognitívne funkcie a duševné blaho.
Alzheimer sa týka aj ľudí v produktívnom veku
Najobávanejším ochorením v súvislosti so starnutím mozgu je Alzheimerova choroba (AO). Dnes už vieme, že môže postihovať aj ľudí v produktívnom veku.
Norbert Žilka: Pri Alzheimerovej chorobe sa začnú v mozgu diať degeneratívne zmeny, ktoré sú spojené so stratou pamäti, kognitívnych schopností a postupným zhoršovaním funkcií mozgu. Mentálne nastavenie, diéta, pravidelná fyzická námaha, veselá myseľ a rôzne pozitívne prístupy k životu dokážu chrániť mozog pred neurodegeneračnými zmenami. Nedokážu zabrániť vzniku ochorenia, ale môžu ho spomaliť alebo zmierniť následky chorobných zmien.
Alzheimerova choroba už nie je len ochorením ľudí v dôchodkovom veku. Rizikové faktory súvisiace s nezdravým spôsobom života posúvajú začiatok ochorenia do nižších vekových kategórii. V prípade dedičných foriem sa ochorenie môže prebudiť už vo veku 30 či 40 rokov.
Aké sú prvotné príznaky Alzheimerovej choroby, ako sa líšia od bežných zmien pamäte a kognitívnych schopností v dôsledku starnutia? Je príčinou len starnutie?
Norbert Žilka: Starnutie mozgu a demencie predstavujú dva úplne odlišné procesy odohrávajúce sa v mozgu. Hoci starnutím prichádzame o časť nervových buniek, úbytok je pomalý a nemá výrazný vplyv na kognitívne funkcie. Demencie výrazne redukujú počet nervových buniek v rôznych oblastiach mozgu, čo sa následne zrkadlí vo výraznom poklese objemu mozgovej kôry.
Najzákernejšie na Alzheimerovej chorobe je, že prichádza nenápadne. Prvé klinické príznaky sa objavujú v čase, keď je 60 percent nervových buniek hipokampu (štruktúra mozgu zodpovedná za pamäť a orientáciu v priestore) nenávratne poškodených alebo mŕtvych.
Kognitívne poruchy zhoršujúce kvalitu života nie sú prirodzenou súčasťou starnutia, mnohí ľudia vo vysokom veku dokážu šoférovať, písať knihy či dokonca učiť sa nové jazyky.
V článku sa ďalej dočítate:
- Kedy treba navštíviť lekára,
- ako trénovať mozog a pamäť,
- kedy sú digitálne médiá na škodu,
- chronický multitasking zhoršuje kognitívne schopnosti,
- pre mozog je prospešná joga aj všímavosť alebo tzv. mindfulness.
Prvé príznaky Alzheimerovej choroby (AO)
Aké sú typické príznaky porúch pamäte a kognitívnych schopností? Ako by sme mali reagovať, keď si všimneme tieto príznaky u seba alebo u blízkej osoby?
Norbert Žilka: Prvé zmeny kognície môžu mať rôznu podobu. Môžu sa objaviť poruchy krátkodobej pamäti, problémy s orientáciou v známom prostredí, poruchy správania alebo viditeľné zmeny v komunikácií. V prípade, že kognitívne zmeny sú výsledkom neurodegeneračných procesov v mozgu, problémy trvajú niekoľko mesiacov a majú tendenciu sa zhoršovať. V takom prípade je potrebné navštíviť špecializovaného neurológa alebo psychiatra, ktorý dokáže identifikovať začínajúcu podobu demencie.
Čo najčastejšie ľudia postihnutí AO zabúdajú – mená, miesta či dátumy? Na čo sa mám opýtať človeka, ak chcem zistiť, v akom stave je jeho pamäť?
Norbert Žilka: Môžu zabúdať mená svojich známych, ale môžu mať problém aj s pomenovaním predmetov. Strácajú sa v čase a priestore. Často nedokážu nájsť cestu domov, čo súvisí s tým, že poškodený hipokampus je zapojený nielen v pamäťových aktivitách, ale aj v orientácii v priestore.
Revolučný prelom vo výskume mozgu a prevencie voči starnutiu
Na Slovensku trpí Alzheimerovou chorobou približne 80-tisíc pacientov. V súčasnosti však stále neexistuje nijaká účinná liečba, ktorá by chorobu modifikovala. Ako sme na tom v našej krajine v oblasti výskumu a vývoja účinnej prevencie a liečby tohto ochorenia?
Norbert Žilka: Až donedávna neexistoval koncepčný plán, ktorý by v Slovenskej a Českej republike zavádzal moderné diagnostické prístupy do klinickej praxe.
Aktuálne sa vedcom a výskumným spoločnostiam v Bratislave a Brne podaril revolučný prelom vo výskume prevencie a kognitívnych porúch – projekt ADDIT-CE pod záštitou Neuroimunologického ústavu SAV. Cieľom je vyvinúť nový test pre včasnú diagnostiku, pretože tá je kľúčová pre lepšiu prognózu pacientov a zvolenie vhodnej starostlivosti.
Niektoré zlyhania ľudského mozgu už dnes dokážeme odhaliť v malej kvapke krvi. V blízkej budúcnosti budeme schopní odhaliť začínajúcu demenciu pomocou krvného testu oveľa skôr, ako sa objavia prvé príznaky.
Vďaka zavádzaniu moderných technológií zaznamenávame významný posun v diagnostike ochorení mozgu – od neurozobrazovacích techník postupne smerujeme k diagnostike, ktorú bude jedného dňa možné realizovať v pohodlí domova.
Ktoré organizácie sú súčasťou projektu ADDIT-C a z akých zdrojov je financovaný?
Norbert Žilka: Projekt získal financovanie v hodnote päť miliónov eur od Európskej únie v rámci schémy Excellence Hubs. V konzorciu partnerov pôsobia okrem Slovenskej Alzheimerovej spoločnosti aj Centrum MEMORY n. o. a Česká Alzheimerova spoločnosť.
Súčasťou projektu sú excelentné vedecké tímy z CEITEC MU, Prírodovedeckej fakulty MU, Lekárskej fakulty MU a Slovenskej akadémie vied v spolupráci so súkromnými biotechnologickými spoločnosťami ako BioVendor, MultiplexDX a Geneton.
Ako trénovať mozog a pamäť
Alexandra, ty sa venuješ tréningom a praktickým formám prevencie demencie. Kedy sa odporúča začať aktívnejšie s prevenciou?
Alexandra Palkovič: S tréningom sa odporúča začať už okolo 40. roku života, pretože pravidelným mentálnym cvičením môžeme účinne stimulovať kognitívne schopnosti, a tak oddialiť zhoršovanie poznávacích funkcií v dôsledku starnutia alebo neurodegeneratívnych procesov.
Metódy tréningu pamäti podporujú tvorbu nových nervových spojení a zvyšujú hustotu ich sietí. Týmto spôsobom sa aktívne zapájajú do činnosti aj tie časti mozgu, ktoré pri bežných rutinných činnostiach nie sú využívané na požadovanej úrovni.
Foto: archív Alexandry Palkovič
Dôležité je posilňovať mozog prostredníctvom učenia sa nových a pre nás neobvyklých vecí (ak mám problém napríklad s matematikou, skúsim jednoduché sudoku).
Ako sa realizujú tréningy pamäti?
Alexandra Palkovič: Tréning prebieha formou rôznych cvičení a hier, môže zahŕňať logické hádanky, pamäťové hry, učenie sa nových zručností alebo jazykov. Sú zamerané na zlepšenie mentálnych procesov ako pamäť, pozornosť, rýchlosť spracovania informácií, jazykové schopnosti a exekutívne funkcie.
Správny tréning pamäte by mal byť pravidelný a rozmanitý, zahrňujúci rôzne typy cvičení pre rôzne typy pamäti (krátkodobá, dlhodobá, procedurálna…). Dôležité je zaradiť odpočinok a zdravý spánok, ktorý umožňuje nášmu mozgu regenerovať a upevňovať informácie.
Majú firmy záujem o takéto aktivity pre svojich ľudí?
Alexandra Palkovič: V západných krajinách je čoraz bežnejšie, že firmy investujú do rozvoja kognitívnych schopností svojich zamestnancov. Tieto investície sú vnímané ako spôsob, ako zvýšiť konkurencieschopnosť firmy tým, že sa zamestnanci stávajú inovatívnejšími a efektívnejšími. Ich zámerom je zvýšiť produktivitu, kreativitu a celkovú pohodu na pracovisku.
Sú tréningy mozgu a pamäti dostupné aj online? Ktoré by si odporučila?
Alexandra Palkovič: Na online platforme existuje množstvo aplikácií, odporúčané sú napríklad Lumosity, Peak alebo Elevate. Nezabúdajme však aj na živý ľudský rozhovor, ktorý je dôležitý, pretože stimuluje reč, myslenie, krátkodobú pamäť. Navyše, ak sa rozprávame s niekým, koho máme radi, takýto rozhovor môže mať aj prirodzené antidepresívne účinky a môže pôsobiť terapeuticky.
Mozog v ohrození
Kateřina, vy sa v rámci dlhoročného výskumu mozgu venujete aj skúmaniu vplyvu internetu a digitálnych médií na jeho funkcie. Aký je dopad nadmerného používania internetu na naše správanie, rozhodovanie a kvalitu kognitívnych schopností?
Kateřina Sheardová: Internet tiež umožňuje ľahký prístup k novým podnetom, ktoré môžu podporiť našu kreativitu. Má to však aj svoju temnú stránku. S neustálym prívalom informácií môže u ľudí dôjsť k informačnému preťaženiu mozgu, čo vedie k zhoršeniu pozornosti a rozhodovacích procesov, môže to viesť až k takzvanej paralýze rozhodovania. Často ju vidíme u mladých ľudí.
Foto: archív Kateřiny Sheardovej
Používatelia online sietí neustále prepínajú pozornosť medzi rôznymi úlohami a stimulmi, čo vedie k pocitu nepohody a pracovného preťaženia, zhoršeniu koncentrácie, depresii a zvýšeniu stresu.
Aj keď nájdeme informácie na internete rýchlo, udržať ich v pamäti môže byť problémom. Hovorí sa o digitálnej demencii. Prílišné spoliehanie sa na vyhľadávacie servery vedie k zhoršeniu vybavovania informácií z pamäti, dlhodobé používanie GPS technológie zas k zhoršovaniu priestorovej pamäti.
Mnohí sa nedokážu odpojiť od online sveta a bojujú s tým.
Kateřina Sheardová: Väčšina digitálnych platforiem je vytvorená tak, aby neustále upútavala našu pozornosť, čo môže ľahko viesť k závislosti. Tento jav je spojený so stratou mozgovej kôry v oblastiach zodpovedných za rozhodovanie, kontrolu emócií a impulzívne správanie, čo len ďalej prehlbuje návykový charakter týchto technológií. Takto vzniká začarovaný kruh, z ktorého sa ťažko dostáva von, podobne ako pri iných druhoch závislostí.
Mentálne zdravie
Ako vnímate multitasking? S množstvom informácií a pokynov ľudia pociťujú tlak, že musia riešiť veľa úloh súčasne.
Kateřina Sheardová: Z dlhodobého hľadiska takéto rozptyľovanie pozornosti medzi viacerými úlohami súčasne nie je efektívne a vedie časom k chybovosti. Ľudia by sa mali snažiť vyhýbať sa chronickému multitaskingu, dávať si pozor na takéto rozptyľovanie pozornosti.
Chronický multitasking podľa štúdií zhoršuje kognitívne schopnosti a narušuje schopnosť udržať pozornosť na konkrétnej úlohe. Neustále prepínanie pozornosti medzi podnetmi môže mať aj negatívny vplyv na mozog. Štúdie naznačujú, že oslabuje určité oblasti prednej mozgovej kôry, ktorá je zodpovedná za udržiavanie pozornosti, najmä keď sme rušení inými podnetmi.
Z každej strany sa pripomína dôležitosť starostlivosti o mentálne zdravie, ale často to neberieme vážne. Aké sú následky zanedbanej mentálnej hygieny?
Kateřina Sheardová: Mentálna hygiena je jedným z kľúčových opatrení v prevencii chronického stresu a depresie. Ak tieto stavy nevyriešime, dochádza k toxickému pôsobeniu stresových hormónov na citlivé časti mozgu, ako je napríklad hipokampus, ktorý je dôležitý pre ukladanie pamäťových stôp. Následkom je, že tieto štruktúry oslabujú a neplnia svoju funkciu správne. Pri depresii v dôsledku narušenej hladiny serotonínu dochádza k zvýšenej tvorbe amyloidových plakov, čo je spojené s rozvojom Alzheimerovej choroby.
Veľmi účinnou metódou v rámci prevencie stresu a depresie je všímavosť, pri ktorej sústredíme pozornosť na prítomný okamih a na to, čo sa deje v nás i okolo nás – bez toho, aby by sme to hodnotili. Rozvíjanie všímavosti pôsobí ochranným spôsobom na určité časti mozgu súvisiace s pamäťou, pozornosťou a rozhodovaním. Vhodná je joga, meditácie, dýchacie techniky, ktoré sa dajú natrénovať v kurzoch mindfulness.
Foto: Freepik
Foto: Freepik
Dôležité je stále sa učiť novým veciam, stimulovať mozog. Rovnako by sme nemali podceňovať dôležitosť pestovania zdravých vzťahov, venovať čas rodine a priateľom, navštevovať rozvojové aktivity spojené so sociálnymi kontaktmi, čo veľmi pozitívne vplýva na naše mentálne zdravie.
Efektívnejší mozog
Aké najvhodnejšie techniky by ste poradili podnikateľom alebo všeobecne ľuďom, ktorí chcú byť efektívnejší v práci a biznise?
Kateřina Sheardová: Mnohým manažérom a podnikateľom sa veľmi dobre osvedčili už spomínané techniky. Všímavosť priaznivo ovplyvňuje kvalitu komunikácie ako s obchodnými partnermi, tak i v pracovnom kolektíve.
Pri sedavom zamestnaní, je ideálny beh alebo rýchla chôdza, a to niekoľkokrát týždenne. Pravidelný pohyb posilňuje určité oblasti mozgu a je teda prevenciou proti rozvoju Alzheimerovej patológie. Navyše, zlepšuje stav ciev a tým udržuje kvalitné prekrvenie mozgu. Poznatky o fungovaní mozgu jednoznačne potvrdzujú, že čas, ktorý investujeme do seba v náročnom pracovnom týždni, nie je stratený.
