Rusko, USA a ďalšie krajiny si vymenili 26 väzňov v rámci najväčšej výmeny od studenej vojny. Je medzi nimi aj reportér denníka The Wall Street Journal Evan Gershkovich. V žiadosti o milosť požiadal Vladimira Putina o rozhovor.
Americký novinár Evan Gershkovich sa po viac ako roku strávenom v ruskom väzení vrátil do USA v rámci komplexnej výmeny väzňov, ktorá bola najväčšou svojho druhu od čias studenej vojny. V žiadosti o milosť požiadal ruského prezidenta Vladimira Putina o rozhovor. V rozsiahlom článku o prepustení svojho dopisovateľa z ruského väzenia to napísal denník The Wall Street Journal.
K prepusteniu Gershkovicha došlo v rámci výmeny v tureckej Ankare, ktorej sa zúčastnilo 26 väzňov a sedem krajín. Podľa bezpečnostných predstaviteľov viacerých krajín išlo o vyvrcholenie mesiacov náročnej diplomacie, do ktorej sa zapojilo aj Nemecko, Nórsko, Poľsko a Slovinsko.
Rusko na základe dohody prepustilo 16 väzňov vrátane Paula Whelana, bývalého príslušníka americkej námornej pechoty, ktorý si odpykával trest za špionáž. Podľa bezpečnostných predstaviteľov zúčastnených krajín bol prepustený aj prominentný ruský disident Iľja Jašin.
Poradca USA pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan privítal túto výmenu ako historickú a dodal: „Od čias studenej vojny nedošlo k podobnej výmene osôb a pokiaľ vieme, nikdy nedošlo ani k výmene, do ktorej by bolo zapojených toľko krajín.“
Rusko prepustilo podľa Financial Times aj reportérku Rádia Slobodná Európa Alsu Kurmaševovú, občianku USA i Ruska, ktorá bola zatknutá minulý rok, a Vladimira Kara-Murzu, občana Spojeného kráľovstva i Ruska a publicistu denníka Washington Post, ktorý si odpykáva 25-ročný trest za údajnú vlastizradu a „diskreditáciu ozbrojených síl“.
Aby zhnili za mrežami
Evana Gershkovicha v marci 2023 zatkli počas reportérskej misie v Jekaterinburgu, meste na ruskom Urale. Súd v Jekaterinburgu ho v júli po zrýchlenom trojdňovom procese odsúdil na 16 rokov väzenia. Denník Wall Street Journal, vláda USA aj Evan Gershkovich obvinenia voči nemu odmietli a označili ich za nepodložené.
Rusko zadržalo niekoľko Američanov v období pred a bezprostredne po invázii na Ukrajinu v roku 2022, čo sa všeobecne považovalo za stratégiu zadržiavania rukojemníkov, ktorej cieľom bolo zabezpečiť prepustenie agentov Kremľa z väzenia na Západe.
Keď teraz došlo k výmene väzňov, Dmitrij Medvedev, bývalý ruský prezident a podpredseda ruskej bezpečnostnej rady, v zjavnej narážke na politických väzňov napísal, že: „Človek chce, aby zradcovia Ruska zhnili za mrežami, ale je užitočnejšie dostať von našich chlapcov, ktorí pracovali pre krajinu, pre vlasť, pre nás všetkých. Nech si zradcovia horúčkovito vyberú nové mená a ukryjú sa v programe na ochranu svedkov.“
Na oplátku bolo zo Západu do Ruska prevezených celkovo desať ľudí vrátane dvoch detí. Bol medzi nimi aj Vadim Krasikov, nájomný vrah odsúdený za vraždu za bieleho dňa v Berlíne v roku 2021. Kremeľ v piatok potvrdil, že ho zamestnávala ruská bezpečnostná služba FSB. Do Ruska boli vrátení aj väzni, ktorých zatklo Nórsko, Poľsko a Slovinsko za trestné činy vrátane špionáže.
Ruská bezpečnostná služba FSB podľa štátnej tlačovej agentúry RIA Novosti uviedla, že výmenou za väzňov zadržiavaných v západných krajinách prepustila „skupinu osôb konajúcich v záujme cudzích štátov na úkor ruskej bezpečnosti“. Citovala zdroj, podľa ktorého bolo Rusko s výmenou „úplne spokojné“ a všetky strany v plnej miere dodržali svoje dohody.
Hľadali na swingers párty
Podobných prípadov s výmenou väzňov sa v minulosti stalo viac. Slávnu reč o tom, že nad Európou sa zaťahuje železná opona, predniesol Winston Churchill už v roku 1946. V studenej vojne však k prvej veľkej výmene špiónov medzi Západom a Sovietskym zväzom prišlo až o dlhých šestnásť rokov neskôr. Na čele znepriatelených mocností vtedy stáli John F. Kennedy a Nikita Chruščov.
V jedno chladné februárové ráno roku 1962 bolo pri moste Glienicke, ktorý spájal vtedy východonemecký Postupim so Západným Berlínom, rušno. Ozbrojení sovieti v baraniciach poslali smerom k Berlínu amerického pilota Francisa Powersa, príslušníci americkej vojenskej polície nechali opačným smerom odkráčať sovietskeho špióna Rudolfa Abela.
Abel pod krycím menom pôsobil v Brooklyne a hoci sa vydával za maliara, v skutočnosti riadil sieť špiónov, ktorí okrem iného posielali do ZSSR americké vojenské tajomstvá. Powers bol zase sovietmi zostrelený a zatknutý počas jeho špionážneho letu pre CIA v lietadle U-2. Ich výmena odštartovala tradíciu výmen väzňov na moste Glienicke, ktorý sa stal známy ako most špiónov.
Poslednej veľkej výmeny studenej vojny na tomto moste sa zúčastnil aj špión z Československa a bratislavský rodák – Karel Köcher. Američania ho zatkli v novembri 1984 a o po vyše roku ho na Glienickom moste spolu s manželkou vymenili za niekoľko disidentov.
Köcher je dodnes jediným známym zahraničným tajným agentom, ktorému sa podarilo infiltrovať priamo do CIA. Zaujímavosťou je, že spolu s manželkou Hanou získavali kompromitujúce materiály aj na washingtonských swingers večierkoch.
Výmeny špiónov medzi USA a Ruskom pokračovali aj po konci studenej vojny. Jedna z tých, ktoré pútali viac pozornosti, sa udiala v roku 2010 vo Viedni. Súčasťou výmeny desiatich ruských agentov za štyroch amerických bola aj 28-ročná Ruska Anna Chapman s imidžom Bond girl. Po návrate domov sa z nej stala celebrita a modelka.
Samozrejme, výmeny špiónov sa diali aj dávno pred studenou vojnou. Vo svojej knihe Memoirs of a Spy (Pamäti špióna, 1933) spomína prešovský rodák Miklós Soltész na udalosť, ktorá sa udiala pred viac ako sto rokmi. Bolo to krátko po vzniku Československa a maďarsky hovoriaci Soltész pôsobil ako československý špión v susednom Maďarsku.
V Debrecíne ho však odhalila maďarská kontrarozviedka a v nasledovnom procese mu sudca odklepol šibenicu. Pred smrťou ho zachránila práve medzištátna výmena špiónov.
Číslo dňa
277 miliárd amerických dolárov
Konglomerát Berkshire Hathaway, legendárneho investora Warrena Buffetta aj v uplynulom kvartáli predával akcie a zvýšil tak svoju hotovosť na rekordných takmer 277 miliárd amerických dolárov (255,65 miliardy eur). Nové maximum dosiahol aj prevádzkový zisk spoločnosti.
Berkshire počas uplynulého štvrťroka už siedmy kvartál po sebe viac akcií predal, ako nakúpil, pričom v čistom získal z akcií 75,5 miliardy dolárov.
Berkshire predal približne 390 miliónov akcií Apple po tom, čo v prvých troch mesiacoch tohto roka sa zbavil 115 miliónov akcií Apple. K 30. júnu 2024 mal vo svojom portfóliu približne 400 miliónov akcií Apple v hodnote 84,2 miliardy dolárov.
Krátke správy
Slovenskí potravinári sú opäť na vrchole. Získali zlato na Great Taste Awards. Celkovo si zo súťaže tento rok odniesli úctyhodných 81 hviezd.
Časovaná bomba na mori? Bude to mať dominový efekt a Vianoce budú drahšie, varujú odborníci.
Japonsko zažíva pre slabý jen nájazdy turistov. Svetové módne domy smútia. Ich luxusné produkty od tenisiek, cez šatky, kabelky, parfumy až po whisky sú výrazne lacnejšie, než keby ich spotrebitelia kúpili inde.