Čo je vlastne startup a dá sa vybudovať aj na Slovensku? Trojica investorov v poslednej časti podcastu Forbes 30 pod 30 prezradila aj to, ako môžu začínajúci podnikatelia zaujať investorov a čo ich naopak odradí.
Podľa hostí najnovšej epizódy, Táni Ondrejkovej, CEO Pelikan.sk a porotkyne v šou Jama levova, Petra Pašeka, managing directora Accace a Michala Csonga, partnera Zero One Hundred, by do tohto ekosystému mal čo povedať aj štát. To však nerobí.
Slovo startup sa na Slovensku ohýba do viacerých sfér. Ide o mladú technologickú firmu podporenú venture kapitálom alebo o začínajúcich podnikateľov vo všeobecnosti? Obe definície sú správne – aspoň podľa trojice hostí epizódy.
„Je zbytočné sa riadiť nejakou poučkou. Veľmi záleží od kontextu a od toho, kto rozpráva o startupoch,“ hovorí Csonga. Ďalej vymenúva: „Investori sa pozerajú na to, či ide o súkromnú firmu, ktorá ma rizikový profil, ale aj veľké výnosy v budúcnosti. Pre štát sú to mladé firmy, ktoré vytvárajú nové inovácie, novú zamestnávateľnosť a nové odvetvia pre trh.“
„Nie je v poriadku, že sa na Slovensku slová startup a podnikateľ démonizujú. Často bývajú spájané so slovom ako šmelinár. Nemali by sme takto demotivovať mladých ľudí, aby zakladali nové firmy,“ hovorí Csonga ďalej.
Lynč malých firiem
Ondrejková zároveň pri tejto téme dodáva, že aj preto množstvo startupov zo Slovenska odchádza, hoci len do susednej Českej republiky.
„Štát z môjho pohľadu nerobí absolútne nič pre to, aby reálne podporoval startupovú komunitu alebo podnikanie na Slovensku. Naopak malé a stredné firmy, ktoré vlastne začínajú ako startupy, sú najviac lynčované,“ dodáva šéfka Pelikan.sk.
Na druhej strane tu diskusie o naštartovaní inovačného ekosystému prebiehajú už roky. Hostia talkshow však pri tejto téme zdôrazňujú skôr úlohu súkromného sektora, ktorý sa do budovania ekosystému pustil.
Peter Pašek v tejto súvislosti spomína esej Paula Grahama, zakladateľa Y Combinator, v ktorej opisuje, ako by sa z Pittsburghu mohlo stať druhé Silicon Valley.
„Pittsburgh je podobne šedé mesto ako Bratislava s industriálnym backgroundom. On hovoril, že na to, aby ste spravili podhubie pre startupy, musí to mesto vyzerať tak, aby tam boli ľudia ochotní žiť,“ hovorí s tým, že jeden aspekt budovania je štát, ale druhým sú ľudia. Podľa Pašeka u nás chýba schopnosť trávenia voľného času.
„A to už nehovorím o zdravotnom systéme a o tom, že ľudia odtiaľto utekajú pre nekvalitné školstvo. Nevytvára sa tu prostredie, v ktorom chcú ľudia žiť. Paradoxom je, že keď prídete do Brna a začnete diskusiu s desiatimi startupmi, deväť z nich má slovenských zakladateľov,“ dodáva Pašek.
Neexistujúce investície
So štartom startupového ekosystému však súvisí aj otázka investícií. Či už počiatočných, takzvaných anjelských z rúk súkromných investorov, alebo venture kapitálu.
„Čo sa týka anjelských investícií, tak na Slovensku je to katastrofa,“ nedáva si servítku pred ústa Csonga, ktorý je partnerom práve venture kapitálového fondu, v rámci ktorého pôvodne združovali kapitál plynúci z európskeho financovania.
Pašek však zdôrazňuje, že pomoc začínajúcim firmám nemá zostať len pri počiatočnom financovaní. Ako zástupca poradenskej spoločnosti, ktorá týmto firmám radila nielen v nastavení zmlúv, tvrdí, že práve práca s nimi ich motivovala k založeniu akcelerátora pre startupy AceON.
Slovensko by podľa trojice hostí malo pokračovať v tom, v čom je dobré – v rozvíjaní technického talentu a budovaní softvérových spoločností.
„Na Slovensku sú okrem toho ľudia, ktorí dokážu tvrdo pracovať, sú pedantní, len potrebujú dostať podporu a mať mindset, že idú budovať svetovú firmu,“ hovorí Ondrejková. Podľa nej nie je správnou cestou hľadať produkt, ktorí by kupovali Slováci, pretože tento trh nie je dostatočný. Treba nájsť niche a zo Slovenska vybudovať globálnu firmu. „Často sme však príliš skromní, aby sme toto priznali, pretože sa bojíme výsmechu,“ dodáva.
Podvody sa dajú odhaliť rýchlo
V neskorších minútach epizódy sme sa dotkli aj toho, či sú na Slovensku rozšírené podvody v startupovom svete. Investori sa zhodujú, že zlé úmysly je u nás stále pomerne jednoduché odhaliť a k scenárom ako z filmov (konkrétne prípad amerického startupu WeWork) sa u nás zatiaľ nedejú.
Ako vysvetľuje Pašek, kolíziám sa dá predchádzať napríklad tak, že sa investície rozdeľujú na splátky, v správnej rade startupu sedí niekto z fodnu a kontroluje aj finančné výkazy, prípadne sa peniaze dajú vyplácať formou konvertibilnej pôžičky, a teda je presne dané, na čo majú byť použité.
„So zakladateľmi často trávime hodiny nad biznis plánom a nezaujímajú nás presné čísla, ale to, ako nad biznisom rozmýšľajú. Pýtame sa ich na základné veci, výplaty, nastavenie firmy. Skôr tak ale chceme odkryť ich vnútornú motiváciu. Vidím to však pozitívne. Väčšina ľudí nemá zlé úmysly, ale stať sa môže, že prvotné úspechy sa zahrajú s ich egom a vedia ich morálkou zakolísať,“ vysvetľuje Csonga svoj postoj.
Epizódu sme uzatvorili filozofickou otázkou o tom, či je úspech v startupovom svete o šťastí. Diskutujúci sa zhodli, že z časti áno.
„Šťastie nepadne z neba ako pečený holub. Šťastie je a existuje okolo nás všetkých na svete, ale keď pre to my nič neurobíme, tak si jednoducho na nás nesadne. To znamená, že reálne je treba skúšať a byť pripravený na to, že to šťastie príde. Jedného dňa sa tak určite stane a nie len tak od seba,“ hovorí Ondrejková.
VYPOČUJTE SI ROZHOVOR VO FORME PODCASTU
Rozhovor s trojicou investorov si môžete vypočuť na Spotify, v Google podcastoch či v Apple podcastoch. Nezabudnite si nastaviť odber, aby vám neunikla žiadna epizóda.
