Situácia v slovenskom finančnom sektore sa vyvíja priaznivo a jeho odolnosť je vysoká. Predchádzajúce riziká spojené s nárastom cien a vyššími úrokovými sadzbami sa postupne zmierňujú.
Pri pohľade na budúce riziká sa pozornosť presúva od inflácie k neistému výhľadu hospodárskeho rastu. Vyplýva to z aktuálnej Správy o finančnej stabilite k novembru tohto roka, ktorú v pondelok prezentovali predstavitelia Národnej banky Slovenska (NBS).
Správa prináša viaceré dobré správy, zdôraznil na tlačovej konferencii člen Bankovej rady a výkonný riaditeľ úseku dohľadu a finančnej stability NBS Vladimír Dvořáček.
„Z pohľadu finančnej stability sa viaceré riziká zmiernili, to je tá prvá dobrá správa. Je to spôsobené najmä tým, že ceny už nerastú tak prudko inflačne, úrokové sadzby nám začali klesať. Tieto podmienky vytvárajú trochu priaznivejšie podmienky pre dlžníkov, aby splácali svoje úvery, aby si možno aj trochu vydýchli po tých tlakoch, ktoré boli v období zvýšenej inflácie,“ zhodnotil.
Ďalšou dobrou správou sú podľa neho náznaky oživenia, ktoré sa zatiaľ týkajú trhu hypoték a trhu nehnuteľností. Pozitívom je aj to, že dlžníci relatívne dobre prekonali predchádzajúce obdobie vysokej inflácie a aj počas neho dokázali splácať úvery.
„Isté problémy sa objavili len v špecifických sektoroch, jedným z nich je sektor komerčných nehnuteľností. Ale v tejto oblasti zatiaľ neevidujeme nejaký prudký nárast nesplácania, skôr úpravu splátkových kalendárov,“ priblížil Dvořáček.
Niektoré riziká pre finančný sektor však podľa neho pretrvávajú, prípadne sa aj prehlbujú. Sú to najmä obavy o ekonomický rast v rámci eurozóny, špeciálne v Nemecku.
Vývoj nemeckej ekonomiky je neistý a významne ovplyvňuje aj slovenskú ekonomiku. Prítomné sú aj viaceré geopolitické riziká, či už eskalácia rôznych konfliktov, alebo hroziace protekcionistické opatrenia v medzinárodnom obchode.
Výhľad do roku 2025 preto nie je úplne jasný. „Skôr je zatiaľ zahmlený a to je aj príčinou, prečo zatiaľ neuvažujeme nad tým, že by sme povolili uzdu a uvoľnili niektoré makroprudenciálne opatrenia. Mám na mysli kapitálové vankúše a niektoré limity na úverovanie,“ konštatoval Dvořáček. NBS by nad tým podľa neho mohla uvažovať, ak by sa počas budúceho roka niektoré riziká nenaplnili.
Napriek tomu však podľa centrálnej banky aktuálne prevažujú pozitíva. Odolnosť slovenského finančného sektora a v rámci neho bankového sektora je stále veľmi vysoká.
„Táto odolnosť je založená najmä na tom, že banky si aj napriek zavedeniu bankovej dane stále zachovávajú veľmi slušnú ziskovosť. Aj keď zisk bánk je v tomto roku nižší ako v minulom roku, pretrvávajúca ziskovosť má za následok to, že nám v bankách rastie aj kapitálová primeranosť,“ vysvetlil Dvořáček s tým, že tento ukazovateľ je na najvyšších úrovniach za posledné dekády.
„Tak isto banky majú veľmi slušnú likviditu a vývoj v bankách je pozitívny aj pri stresovom testovaní,“ doplnil.
