Pedagógovia neustále hľadajú nové spôsoby, vďaka ktorým by svoju výučbu dokázali zefektívniť. V podstate to však vyzerá tak, že tajomstvom efektívneho získavania poznatkov je študovať nie viac, ale práve naopak menej.
Výskumníkom sa totiž podarilo nájsť dôkazy podporujúce ich teóriu, podľa ktorej si vďaka pravidelným prestávkam dokážu žiaci a študenti učivo lepšie zapamätať. A toto zistenie neplatí len pre výučbu v školách a na univerzitách, no tiež pre podniky, ktoré školia vlastných zamestnancov.
S touto myšlienkou prišiel Angličan Paul Kelley, ktorý je bývalým riaditeľom strednej školy. Jeho záujem o oblasti spánku a biorytmu ľudského tela ho priviedol k tomu, aby zaviedol neskoršie príchody do svojej školy. V tom čase sa opieral o zistenia, podľa ktorých mozgy tínedžerov nie sú na tom v skorých ranných hodinách práve najlepšie.
Keď sa stretnú mladí a starí.
6 tipov, ako zvládnuť generačný súboj v práci
Kelley je dnes čestným výskumným pracovníkom na Oxfordskej univerzite. Počas svojej kariéry bol i prezidentom oblasti vzdelávania pre British Science Association (v minulosti známa ako British Association for Advancement of Science) a skúmal význam časového hľadiska pri kódovaní dlhodobej pamäti.
Všeobecne skonštatované, tento proces funguje na základe toho, že spomienky sú vytvorené neurónmi, ktoré spolu v mozgu neprestajne komunikujú. Na to, aby sa spomienky uložili, musia zostať neuróny po určitý čas v pokoji. Ak sú ale neuróny počas vykonávania zmien, ktoré zahŕňajú i utváranie spomienok, vyrušené, tak je toto utváranie poškodené.
Zatiaľ čo má metóda učenia sa s prestávkami rešpektované vedecké zázemie, tak jej výskum v skutočnom vzdelávacom prostredí absentuje. A tak Kelley spolu s partnermi oslovil univerzitu Surrey Business School vo Veľkej Británii, ktorá sa rozhodla zapojiť študentov do experimentu a zistiť, či táto metóda skutočne funguje.
V rámci experimentu žil na ulici.
Univerzitu vymenil za prácu v útulku
Celkovo 600 študentov rozdelili do troch skupín. Všetci sa venovali rovnakému učivu, no odlišnými spôsobmi. Prvá skupina sa zúčastňovala na akademických prednáškach a seminároch, druhá sa venovala samoštúdiu a tá tretia sa učila s prestávkami.
V tretej skupine prebiehala výučba nasledovne. Hodinová prednáška zahŕňala krátke úseky intenzívneho učenia, ktoré boli prerušované 10-minútovými prestávkami. Počas nich mali študenti dokončiť úlohy, ktoré nijako nesúviseli s učivom, napríklad sa mali pokúsiť skopírovať Picassovu kresbu.
Po týždni čakal na všetky tri skupiny študentov test. Ten bol rozdelený na tri časti: nadobudnuté vedomosti, ich aplikácia a širšie využitie v rámci ďalších materiálov, ktoré ale neboli do kurzu zahrnuté. Výsledky ukázali, že študenti z tretej skupiny si pamätali o 20 % viac, ako študenti, u ktorých prebiehala výučba klasickými akademickými metódami, a o 23 % viac než tí, ktorí sa učili sami.
Študenti z prvej skupiny si pamätali 78 % materiálov, ktoré odzneli v prvej polovici prednášky, a iba 22 % tých, ktorým sa venovali počas druhej polovice. To naznačuje, že počas hodinovej prednášky je prvých 30 minút štyrikrát účinnejších než tých zvyšných 30.
Pokiaľ ide o aplikáciu vedomostí, tak študenti, v prípade ktorých prebiehala výučba s prestávkami, mali navrch, aj keď sa ich náskok oproti ostatným zmenšil. Zaznamenali o 13 % lepšie výsledky než študenti z prvej skupiny a o 19 % lepšie výsledky než druhá skupina.
Vzhľadom na to, že test bol vďaka širšiemu využitiu vedomostí ešte zložitejší, náskok prvej skupiny sa ešte väčšmi zmenšil. Tí, ktorí absolvovali výučbu s prestávkami, dosiahli o 10 % vyššie hodnoty ako „tradiční“ študenti a o 15 % viac ako tí, ktorí sa vzdelávali sami.
Profesor Andy Adcroft z univerzity Surrey Business School uviedol, že podľa týchto výsledkov by mohlo byť pri chápaní kľúčových konceptov učenie s prestávkami efektívnejšie než tradičné akademické metódy. Doplnil, že tento princíp má potenciál a namiesto nahradenia tradičných metód by ich mohol pri štúdiu dopĺňať.
Hovoriť o revolúcii v učení by mohlo byť predčasné. Prinajmenšom však táto metóda spochybňuje tradičný prístup. Paul Kelley však vidí potenciál výučby s prestávkami nielen na školách a univerzitách, ale tiež v podnikoch a spoločnostiach.
„Pre podnikanie je neuveriteľne nákladné, aby mali všetci zamestnanci tie najaktuálnejšie informácie,“ hovorí. „Musí existovať lacnejší a efektívnejší spôsob, než aby zamestnávatelia ľuďom ukrojili obrovský kus z pracovného dňa. To by mohlo ušetriť množstvo peňazí.“
Priznal, že mnoho pedagógov bude tento zásah neurovedy vnímať skeptickým spôsobom. Podľa neho by však bolo obrovskou chybou ignorovať to, čo veda ponúka. „Vzdelávanie musí spolupracovať s neurovedou, musí ju uplatňovať a musí držať krok s vedou.“
Hlavné foto: Pexels
Prispievateľ Nick Morrison píše pre Forbes.com o vzdelávaní.
