Cinematik patrí medzi najznámejšie filmové festivaly na Slovensku. Jeho výkonný riaditeľ Tomáš Klenovský prezradil, kam sa Cinematik posunul za 19 rokov, prečo sa v minulosti filmy tlmočili, ale aj to, ako roky „varia“ ideálny rozpočet.
Filmový festival Cinematik v septembri odštartuje svoj 19. ročník. Špecifický je oproti konkurencii nielen výberom filmov, ale aj lokalizáciou v kúpeľných Piešťanoch. Za festivalom dlhé roky stojí aj výkonný riaditeľ Tomáš Klenovský.
Výkonný riaditeľ Cinematiku Tomáš Klenovský (vpravo). Foto: Archív MFF Cinematik
Výkonný riaditeľ Cinematiku Tomáš Klenovský (vpravo). Foto: Archív MFF Cinematik
V čom sa 19. ročník Cinematiku líši od prvých ročníkov?
Festival sa počas 19 rokov vyvíjal priebežne. Ak by som porovnal 19. ročník s 18. ročníkom, líši sa len mierne, ale v porovnaní s prvým sa líši diametrálne.
Festival sa posunul len v otázke logistiky a technológií alebo aj v niečom inom?
Keď sme v roku 2006 organizovali prvý ročník festivalu, boli sme na inej úrovni. Vtedy sme mali približne 60 filmov, dnes ich máme 100. Počet divákov, vstupov do kinosál, bol okolo 4-tisíc, dnes ich je 14 až 15-tisíc. Premietali sme v troch kinosálach, dnes máme sedem projekčných priestorov. V tých rokoch sme nemali priestor na diskusné panely, dnes máme obrovský Cinematik Lounge, kde každý deň prebieha viacero diskusií. Hostí sme mali menej, a menší bol aj štáb.
Technologicky sme začínali v čase, keď boli filmy ešte na 35 mm pásoch, a počas organizovania festivalu sa táto technológia postupne presunula na DCP (digitálna kópia filmu, pozn. red.).
S využívaním 35 mm kópií sa zrejme spája aj komplikovanejšie uskladňovanie.
Je to úplne iné. Keď prišli digitálne kópie, asi rok alebo dva to vyzeralo tak, že polovica filmov bola na 35 mm pásoch a polovica na DCP. Bolo potrebné v kinách riešiť aj logistiku, aby bolo možné premietať filmy z oboch technológií. Dnes sú už všetky filmy na DCP, no ešte do predminulého roka nám časť z nich prichádzala kuriérom. V súčasnosti sa zžk aj zo slovenských distribúcií filmy sťahujú cez internet. Distribučný kanál filmov sa od prvého až po 19. ročník absolútne zmenil.
Tlmočenie filmov
Musíte sledovať vývoj technológií, aby ste neboli pozadu?
Skoro tak ako všetci, ale uvediem príklad. Kedysi, keď sme začínali, filmy sme museli prekladať do staničiek.
Do staničiek?
Išlo o rádiové staničky. Ľudia si dali do uší slúchadlá a prekladateľ v sále divákom pomocou týchto staničiek simultánne prekladal film do uší. Rozostavali sa vysielače a ľudia si staničky vzali pred kinosálou, dali si ich na uši a tlmočník alebo tlmočníčka mali po ruke dialógovú listinu. Zároveň pozerali film a v reálnom čase film prekladala.
Dnes sa už filmy iba titulkujú?
Áno, ak je to možné, tak sa titulkujú priamo na plátne. Čo sa týka najmä distribučných filmov. Tie, pri ktorých toto možné nie je, tak ich naši prekladatelia preložia a titulkuje sa pod plátnom.
Konkurencia
Na Slovensku aktuálne máte výraznú festivalovú konkurenciu. Asi najväčším vaším konkurentom je košický Art Film Fest. V čom je Cinematik iný, ako podobné eventy na Slovensku?
Festivalov je na Slovensku veľa. Niektoré sú špecializovanejšie, iné nie. Ja osobne nepovažujem festival za podujatie, ktoré len pustí film. S festivalmi je toho spojeného oveľa viac.
Komplexná záležitosť?
Logicky sa v prvom rade líšime napríklad v tom, aké tituly premietame, a to aj v porovnaní so spomínaným Art Film Festom. Netvrdím, že niektoré filmy sa neprekrývajú, ale 90 percent filmov, ktoré premietame na Cinematiku, nebolo uvedených na inom festivale. Záujmom každého filmového festivalu je odpremietať filmy v premiére.
Navyše každý filmový festival je v inej lokalite. Jeden je v Bratislave, druhý v Košiciach a my sme v Piešťanoch. Vybrali sme sa cestou príjemného kúpeľného mesta, ktoré má genius locci. Kľúčové sú tak sekcie, filmy a priestor. Sprievodné podujatia, ale aj celková atmosféra je pri všetkých troch spomínaných festivaloch rozdielna.
Každý z týchto festivalov sa, samozrejme, profiluje aj svojimi súťažnými sekciami. My máme dve. Prvou je Meeting Point Europe, čo je súťaž európskych celovečerných hraných filmov natočených za posledný rok. Druhou je Cinematik.doc, čo je súťažná sekcia slovenských dokumentov.
Hovoríte, že chcete mať exkluzívne filmy, ale nefunguje výber aj tak, že sa inšpirujete zahraničnými festivalmi?
Samozrejme, inšpirujeme sa, ale ide o jednu až dve sekcie, ktoré napĺňame podobnými filmami. Zahraničné blockbustery alebo iné dôležité filmy z posledného roka tvoria tiež jednu či dve sekcie, a ostatné filmy vyberáme podľa toho, ktorú krajinu považujeme v danom roku za dôležitú. Tento rok máme napríklad Rumunsko. Každý rok meníme aj režiséra, na ktorého sa festival zameria.
Keď to zasadím do domáceho kontextu, je zrejmé, že Art Film Fest sa inšpiruje festivalom v Cannes, pretože nasledujú chronologicky za sebou. Festival v Karlových Varoch je však po Art Film Feste, takže keď tam naši kolegovia chodia vyberať filmy, sme to my, kto môže získať niektoré kvalitné exkluzívne filmy.
Ako vyzerá samotný proces výberu filmov?
Napríklad do súťažnej sekcie Meeting Point Europe vyberajú filmy európski kritici. Výber nechceme robiť my, pretože ho chceme nechať na objektívnych ľuďoch z rôznych krajín. Podobné je to aj pri Cinematik.doc. Oproti spomínanej sekcii sa ale líši v tom, že sa do nej filmy nahlasujú.
O tom, ktorý zvíťazí, rozhoduje porota. Ostatné nesúťažné sekcie riešime my, ako organizátori festivalu. Trochu to zovšeobecním, reagujeme aj na to, ako vyzerá situácia s filmami na európskom trhu. Moji kolegovia si premyslia, akú nesúťažnú sekciu daný rok vytvoria na základe spomínaných parametrov.
Výkonný riaditeľ Cinematiku Tomáš Klenovský. Foto: Archív MFF Cinematik
Výkonný riaditeľ Cinematiku Tomáš Klenovský. Foto: Archív MFF Cinematik
Sedemdňový festival
Cinematik „žije“ aj z finančnej podpory Audiovizuálneho fondu. Podľa registra fondu, ste minulý rok získali na fungovanie festivalu dotáciu 450-tisíc eur. Išlo o žiadosť na tri ročníky, konkrétne 18. 19. a 20. Náklady na všetky tri ročníky boli v anotácii vyčíslené na takmer 800-stotisíc eur. Po zbežnom prepočítaní sa tak rozpočet na jeden ročník festivalu pohybuje medzi 250 až 300-tisíc eurami?
Relatívne to sedí. Chronológia žiadosti adresovanej na Audiovizuálny fond je taká, že vypracujeme rozpočet, ktorý je ideálny. Rozpočet bol koncipovaný tak, že v budúcnosti plánujeme festival rozšíriť zo šiestich dní na sedem.
Na celý týždeň?
Našou stratégiou a konceptom je pomalý, nie skokový rozvoj festivalu, čo sa odráža v návštevnosti, rozpočte, počte kinosál aj filmov. Úroveň festivalu stúpa postupne, nie nárazovo. Príde mi to ako udržateľný rozvoj. Keď sme žiadali financie na spomínané tri ročníky festivalu, už v stratégii sme počítali s tým, že by sme festival radi rozšírili o jeden deň.
To sa stane už počas 20. ročníku?
Zatiaľ nevieme. Záleží to od toho, koľko budeme mať peňazí v rozpočte, ale predpokladám, že pri 20. ročníku sa to ešte nestane. Keď vypracujete rozpočet, vypracujete ho taký, aký si predstavujete a aký je podľa vás ideálny. Okrem iných vecí sa tak do neho zahrnulo aj to, že by sme ho radi rozšírili o deň. Financie z Audiovizuálneho fondu tvoria polovicu príjmov festivalu. V daný moment, keď vieme, koľko peňazí získame z fondu a z ďalších zdrojov, vtedy vieme, aký typ festivalu si môžeme dovoliť spraviť.
Festival sa teda prispôsobuje tomu, aký objem financií získate?
Áno. Máme predstavu, aký festival chceme robiť ďalší rok, no prispôsobujeme ho výške rozpočtu.
Ak by ste dostali z fondu minimálnu dotáciu, akým spôsobom by ste museli festival prispôsobiť tomuto faktoru?
Nie je úplne jednoduché povedať, čo by sme v takomto prípade urobili. Keď získame peniaze od fondu a ďalších zdrojov, tak je na manažmente festivalu rozhodnúť či ideme urobiť predsa len sedemdňový festival. Tým pádom budeme mať na festivale viac repríz. Ďalšia možnosť je, že budeme mať menej hostí, no sedem dní festivalu. Sú to spojené nádoby.
Nakoniec sme sa ale rozhodli, že zostaneme pri šesťdňovom festivale, ale zvýšime úroveň, počet hostí a zväčšíme diskusný priestor. Investovali sme do kvality, nie do kvantity. Museli sme sa tak rozhodnúť, čo urobíme v prípade, ak dostaneme menej peňazí, ako sme žiadali.
Financovanie a nárast návštevnosti
Ide o veľký škrt cez rozpočet, keď ste dostali, v tomto konkrétnom prípade, namiesto požadovaných viac ako 500-tisíc eur či 450-tisíc eur?
Keď to vieme dopredu, tak je to modifikovateľné. Ak by sme dostali výrazne menej peňazí, tak to problém je. Nechceli by sme totiž klesať s úrovňou festivalu. Minulé roky sme dostávali po 100-tisíc eur a za tieto roky sa výrazne zvýšila inflácia.
Vec, ktorá nezvyšuje kvalitu festivalu, nás tak paradoxne stála viac peňazí. Netýka sa to len nášho festivalu, ale všetkých ľudí. Mať viac peňazí v prvom rade znamená sanovať infláciu, a tak sa dostaneme na rovnakú úroveň ako predtým.
Zaujalo ma, že niektoré žiadosti o dotáciu na Audiovizuálny fond žiadate rovno na viac ročníkov festivalu. Napríklad pri pridelenej dotácii 450-tisíc eur za minulý rok ste žiadali o finančnú injekciu rovno na 18., 19. a 20. ročník Cinematiku. Ide o určitú stratégiu?
V minulosti sa žiadať o príspevok na viac ročníkov ani nedalo. Keď sme začínali s festivalom, tak sme ešte nedostávali z neho dotáciu, pretože ešte neexistoval, ale mali sme dotáciu z ministerstva kultúry. Rezort dával vždy rozpočtovo peniaze len na daný ročník festivalu.
Keď sa zriadil Audiovizuálny fond, jeho pridanou hodnotou bolo, že producenti filmu mohli zrazu dostať peniaze na celé filmové dielo. Dotácia mohla byť rozdelená na určité míľniky, ktoré musia filmári splniť, aby sa im uvoľnili ďalšie peniaze. Mohli získať podporu na celé dielo. Peniaze zároveň získali v určitom roku, no minúť ich mohli aj v budúcom.
Pri festivaloch sme mohli žiadať podporu len na jeden rok, až neskôr sa otvorila možnosť pýtať financie aj na jeden, dva či tri ročníky. Strategicky je náročné povedať, či chceme žiadať peniaze na jeden, alebo na viac ročníkov festivalu. Vôbec netušíte či sa ďalší rok v komisii náhodou nestretne viac kvalitných projektov alebo bude mať Audiovizuálny fond viac peňazí a bude môcť v rámci výzvy rozložiť väčší kapitál.
Okrem Audiovizuálneho fondu ešte, aké kanály používate na financovanie festivalu?
Okrem fondu, ktorý je kvantitatívne najväčší a tvorí asi polovicu príjmov, sa snažíme zohnať peniaze aj z lokálnych zdrojov.
Mesto Piešťany, Trnavský samosprávny kraj?
Presne.
Výkonný riaditeľ Cinematiku Tomáš Klenovský. (vpravo) Foto: Archív MFF Cinematik
Výkonný riaditeľ Cinematiku Tomáš Klenovský. (vpravo) Foto: Archív MFF Cinematik
Apolitický festival
Aktuálne si kultúrna obec na Slovensku prechádza napätými časmi spôsobenými aj odvolávaním vedenia kultúrnych inštitúcií ako sú Slovenská národná galéria či Slovenské národné divadlo. Ako výkonný riaditeľ Cinematiku sa neobávate, že podobné tlaky sa môžu organizačne či obsahovo dotknúť aj vášho festivalu?
Určite nás táto situácia neteší. Čo sa týka Cinematiku, tak na tri roky máme financovanie zabezpečené, čiže ešte do budúceho roku vieme, že prostriedky máme schválené. V tomto smere nie sme nervózni. Všetci máme, samozrejme, nejaký názor na politickú situáciu naprieč 19 rokmi fungovania festivalu, ale neťaháme to do štruktúry Cinematiku.
Festival nechávame apolitický. Samozrejme, nerobíme cenzúru filmov, ktoré sa nám na festivale premietame. Ak sa nám na festival prihlásia kvalitné slovenské dokumenty, tak neriešime, aká je téma dokumentov.
