„Vždy som si predstavovala, že budem žiť v zahraničí a pracovať pre veľkú a renomovanú módnu značku,“ hovorí pre Forbes Lay Sedláková. Slovenka, ktorá v Prahe už šesť rokov buduje značku kabátov. No podľa jej slov sa postupne musela zmieriť s tým, že jedinou kariérnou cestou je pre ňu podnikanie.
Lay Sedláková už ako malé dievčatko navrhovala šaty pre bábiky, ktoré podľa návrhov potom šila jej babička. Sama si k šijaciemu stroju prvýkrát sadla až ako tínedžerka, no už vtedy vedela, že móda je to, čím sa chce živiť. Po absolvovaní súkromnej školy dizajnu v Bratislave sa preto chystala študovať módu na Vysokej škole výtvarných umení.
Paradoxný úspech
„Moja profesorka zo strednej mi vtedy hovorila, že by som sa mala hlásiť na univerzitu v Prahe. Ale ja som si hovorila, že to určite nedám a radšej som si podala prihlášku na VŠVU v Bratislave,“ hovorí dnes úspešná módna návrhárka.
„Myslela som si, že tam mám väčšie šance. V škole do mňa vkladali obrovské nádeje, bola som jedna z najlepších v ročníku, ale na prijímačkách skrátka niečo nevyšlo. Neprijali ma.“
Rok medzi štúdiami využila Lay Sedláková na budovanie vlastného portfólia, vďaka čomu sa potom dostala na pražskú Umprum.
„Väčšina študentov si ateliér vyberá, idú sa tam osobne pozrieť, zoznámiť sa so svojím pedagógom, prekonzultovať svoje portfólio. Ja som to išla bezhlavo vyskúšať,“ spomína na študentské začiatky v Prahe. „Až keď som začala chodiť do školy, zistila som, že profesor Josef Ťapťuch, do ktorého ateliéru som sa dostala, je jednou z najväčších osobností módneho sveta v Česku a na Slovensku.“
Pracovať na sebe
„Chcela na sebe intenzívne pracovať, aby sa mi potom podarilo dostať niekam do zahraničia a mohla som pracovať pre veľkú a renomovanú módnu značku,“ opisuje. Aby sa k tomuto snu priblížila, v roku 2012 odišla na Erasmus do Paríža.
Po stážach v Paríži sa Lay Sedlákovej podarilo získať vytúžené miesto v Pietro Filipi. Foto: archív Lay Sedlákovej
„Po čase som zistila, že zahraničnú stáž nemusím absolvovať priamo na škole. Našla som si teda hneď dve stáže u dizajnérov, ktoré boli dokonca platené. Prvá bola pre Maxime Simoens, druhá pre Yiqing Yin,“ hovorí návrhárka, ktorá pod značkou Lay navrhuje najmä kabáty a saká.
„To dievča z východnej Európy“
Ani stáže u renomovaných dizajnérov však neboli také, ako si ich mladá Slovenska vysnívala. „Všetci na mňa pozerali zhora. Bola som ‚to dievča z východnej Európy‘. Vedúca môjho ateliéru vyžadovala, aby som s ňou hovorila iba po francúzsky a bola veľmi prísna. Keď som ju potrebovala o niečo poprosiť, alebo sa s ňou dohodnúť, dopredu som si nacvičovala, ako presne jej to poviem. Bolo to veľmi stresujúce pracovné prostredie. Ale vždy som sa snažila svoju prácu urobiť najlepšie, ako som vedela.“
Po roku sa Lay Sedláková vrátila do Prahy s presvedčením, že ak chce v kariére naozaj niečo dosiahnuť, musí to urobiť hneď. „Urobila som semestrálnu kolekciu, v ktorej som zúročila všetko, čo som sa dovtedy naučila. Začalo sa v nej už prejavovať DNA mojej dnešnej značky.“
Nový vietor pre Pietro Filipi
Aj vďaka tomu sa jej s podporou profesora Ťapťucha v absolventskom ročníku podarilo zamestnať v módnej značke Pietro Filipi. Tá mala totiž práve vypísané výberové konanie na mladého módneho návrhára, ktorý by jej „priniesol nový vietor“. Lay ho vyhrala.
Kabáty a saká sú náročné na výrobu. Práve to na nich Lay Sedlákovú baví. Foto: archív Lay Sedlákovej
„Moja kolekcia sa v Pietro Filipi páčila najviac zrejme preto, že bola najviac ‚pri zemi‘,“ hovorí zakladateľka značky kabátov. „Ale keď sa na ňu pozriem s odstupom času, hovorím si, že pre Pietro Filipi bola aj tak veľmi odvážna.“
Späť k látkam a materiálom
Chvíľu sa zdalo, že je všetko presne tak, ako si to vysnívala ale naplánovala. Ale nebolo to tak.
„Mala som pocit, že v Pietro Filipi sa už nedokážem realizovať, rozvíjať svoj potenciál a presadzovať svoje nápady. Síce som sa veľa naučila o ready-to-wear prístupe a moje modely neboli úplne uletené a nenositeľné, ale zrazu mi to nestačilo,“ priznáva.
Po dvoch rokoch sa teda vrátila do malého, zdieľaného ateliéru a okrem navrhovania začala znovu aj šiť. „V Pietro Filipi som totiž všetku prácu robila za počítačom. Chýbal mi kontakt s materiálom a modelmi. Bol to môj návrat k remeslu.“
Magický okamih a reality show
Najprv Lay Sedláková navrhovala svadobné a spoločenské šaty, pri ktorých mohla veľa pracovať s výšivkami a kamienkami. Napokon sa vrátila ku kabátom a sakám.
„Pamätám si, ako som si raz ešte v Pietro Filipi bola požičať figuríny v jednom sklade. Na veľmi dlhom vešiaku som tam zbadala povešané navlas rovnaké oranžové kabáty. Krásne vyžehlené, jeden ako druhý. Bol to pre mňa magický okamih. Vtedy som si uvedomila, že to je presne to, čo chcem,“ hovorí módna návrhárka.
Začínať značku s takým drahým produktom, ako je kabát, bolo podľa Lay Sedlákovej veľmi náročné. Foto: Filip Hlad
Vlastnú značku kabátov nakoniec založila aj vďaka súťaži, ktorú v Prahe organizovalo jedno z nákupných centier. „Do súťaže ma najprv ani nevybrali, dostala som sa tam ako náhradníčka. Hneď po prvom kole mi však dali divokú kartu a postúpila som do top 3,“ vysvetľuje.
„Aj vďaka tejto súťaži som si uvedomila, že by som sa asi mala zmieriť s tým, že pre mňa na česko-slovenskom trhu neexistuje iná cesta, ako založiť si a vybudovať vlastnú značku. Aj keď som to nikdy nechcela.“
Sklamanie a závratné sumy
Značku kabátov Lay založila mladá podnikateľka ešte v tom roku. Na začiatky vlastného biznisu však spomína ako na lekciu.
„Rozbiehať vlastnú značku s takým drahým produktom, ako je kabát, vôbec nie je jednoduché. Dnes by som to asi už urobila inak,“ priznáva.
Podľa jej slov majú totiž v Česku a na Slovensku úspech najmä športové a outdoorové značky či značky ponožiek. No ju lákala elegancia, ktorá u nás chýbala.
Dnes značka Lay funguje najmä vďaka predobjednávkam. Foto: Filip Hlad
„Najmä vďaka sociálnym sieťam sa dnes na trhu začínajúcim značkám darí aj s oveľa jednoduchšími produktami. Zároveň platí, že ľudí oslovujú lacné veci. No moje kabáty nie sú a ani nemôžu byť lacné,“ opisuje návrhárka.
„Vlnený trench coat, ktorý sme predávali za maloobchodnú cenu, stál vtedy asi 16-tisíc českých korún (viac ako 650 eur, pozn. red.) a ten kašmírový dokonca 22-tisíc (takmer 900 eur, pozn. red.). To sú závratné sumy na to, že to vtedy bola úplne začínajúca značka, ktorú nikto nepoznal.“
Iný systém
Aj keď sa celá 40-kusová kolekcia postupne vypredala, Lay Sedláková vedela, že vo svojom podnikaní musí hneď na začiatku urobiť niekoľko zmien. Ku kabátom pribudli cenovo dostupnejšie košele a košeľové šaty a značka začala fungovať systémom predobjednávok.
„Systém predobjednávok som najprv otestovala na svojich košeliach. Tie sú u zákazníčok mimoriadne obľúbené v rôznych veľkostiach a farbách. Minulý rok som ho prvý raz aplikovala aj na kabáty,“ hovorí podnikateľka.
Značka Lay je po šiestich rokoch taká úspešná, že Slovenka žijúca v Prahe spolupracuje s dvomi českými fabrikami. Foto: archív Lay Sedlákovej
„Na webe si vyberú svoju veľkosť a farbu, ktorú chcú. Hneď vtedy zaplatia buď zálohu alebo plnú sumu. Je to výhodné preto, že si tak zákazník priamo zafinancuje výrobu svojho oblečenia a mne sa zbytočne neplnia sklady. Samozrejme, že rátame s istou rezervou.“
Snaha o dokonalosť
Za šesť rokov od založenia sa značka rozbehla tak, že dnes už Lay kabáty a košele nešije sama. Spolupracuje s dvomi veľkovýrobami v Česku. „Stále mám pred očami dlhú závesnú tyč plnú oranžových kabátov v Pietro Filipi,“ smeje sa módna návrhárka.
„Takýto štandard môže človek dosiahnuť iba vtedy, keď mu jeho návrhy vyrábajú vo veľkej fabrike. Páči sa mi prístup slow fashion, keď krajčírky vyrábajú oblečenie na mieru, ale výsledok nie je taký dokonalý, ako keď jednotlivé kusy látky vyrezáva stroj. A keď niekto celý deň šije iba goliere, je to iné, ako keď musí šiť aj rukávy a prišívať gombíky. Aj strojové žehlenie vyzerá inak ako ručné.“
Vyšší level
V procese budovania značky je podľa nej najdôležitejšie mať naozaj dobrý produkt. Všetko ostatné potom príde samé.
V najbližších mesiacoch by Lay Sedláková so svojou značkou rada expandovala do celej Európy. Foto: Filip Hlad
Paradoxne, najviac sa kabátom začalo dariť s príchodom pandémie. „Na jednej strane sa začala zúročovať moja trojročná snaha, no zákazníčky mali zrazu naozaj čas si vybrať kabát. Nepotrebovali ho na druhý deň a boli ochotné naň aj počkať,“ hovorí.
Keďže v Česku si už Lay získala svoje stále zákazníčky, v najbližšom čase by rada expandovala ďalej do zahraničia.
„Chcela by som svoje produkty ohodnotiť veľkoobchodnou cenou a hľadať si odberateľov. Zaujímavé sú pre mňa severské krajiny a postupne aj celá Európa. Ale myslím si, že to bude rovnako ťažké, ako keď som v roku 2017 značku rozbiehala. Je to nový začiatok, vyšší level.“
