Ak niekto v tridsiatych rokoch v Československu túžil po aute, aké nemá nikto iný, jeho cesta bezpochyby viedla do Vysokého Mýta k Josefovi Sodomkovi. Odtiaľ v roku 1939 vyšlo aj auto Aero 50 Dynamik, ktoré teraz v Kalifornii ide do dražby.
Bolo neprehliadnuteľné už v čase svojho vzniku, pred viac ako 80 rokmi, a je neprehliadnuteľné dodnes. Avantgardná a zároveň nadčasová karoséria plná kriviek a nádherných detailov, vrátane do blatníka zakomponovaných svetlometov alebo zadných plutiev. Sodomkova veľkoleposť spojená s výnimočnosťou.
Zostali len dve
No výnimočnosť niečo stojí. Na konci 30. rokov stálo vtedy najlacnejšie auto Jawa Minor štrnásťtisíc korún. Záujemcovia o Sodomkovo auto však museli počítať so štyridsiatimi tisícami len za karosériu. A k tomu, samozrejme, zodpovedajúci motor a podvozok. Celková suma sa tak šplhala k šesťdesiatim až sedemdesiatim tisícom korún.
Áut od Sodomku preto nevzniklo veľa. Podľa Jiřího Junka, riaditeľa múzea vo Vysokom Mýte, ich mohlo byť osem alebo deväť. Ani jedno z nich však nebolo úplne rovnaké a do súčasnosti prežili iba dve.
Jedno z nich patrí Junkovmu múzeu. To ho rozobrané a zničené kúpilo v roku 2005 za milión českých korún (štyri a pol tisíca eur). Druhé Aero 50 Dynamik patrí americkému zberateľovi Donovi Williamsovi. Ten sa ho snaží predať prostredníctvom aukcie organizovanej spoločnosťou RM Sotheby’s.
Prehnané očakávania
Očakávaná cena? Tristo až štyristo tisíc dolárov. Je však otázne, či sa nájde niekto, kto za auto takúto vysokú sumu zaplatí. Nejde totiž o prvý pokus československý voz predať, pričom súčasná očakávaná cena auta je oproti prvej ponuke o polovicu nižšia.
Foto: RM Sotheby´s
Podľa zlínskeho zberateľa veteránov Ladislava Samohýla sú aj tieto očakávania privysoké. Sodomkova karoséria, pri výrobe ktorej sa inšpiroval francúzskou Figoni & Falaschi, je síce výnimočná, jej avantgardnosť však neladí s technickým základom áut značky Aero. Veľkí zberatelia, ktorí na takýchto aukciách zvyčajne nakupujú, tak podľa zberateľa radšej investujú do áut značiek Bugatti, Hispano-Suiza alebo Alfa Romeo.
Foto: RM Sotheby´s (5 fotografie)
„Dodnes si lámeme hlavy nad tým, prečo Sodomka tieto karosérie staval na základe malého Aera 50. Keď sa postavíte rovno pred auto, rozdiel medzi malým podvozkom a obrovskou karosériou môže pôsobiť až vtipne,“ pripúšťa Junek a dodáva, že tam, kde by Američan pod kapotou hľadal osemvalec, je dvojtaktový štvorvalec s výkonom päťdesiat koní. „A k tomu veľa voľného miesta okolo,“ hovorí.
Majiteľom bol aj olympionik
Navyše 50-koňový motor, ktorý sériovému Aeru 50 stačil, má so Sodomkovým špeciálom vďaka množstvu plechov a výdrevy s váhou okolo jednej a pol tony čo robiť. Ale aj tak sa jeho rýchlosť na ceste dokáže prehupnúť cez sto kilometrov za hodinu.
Ako sa však auto z Československa dostalo do USA? Podľa Karla Jičínskeho, autora knihy Automobily Aero a ich doba, patril do dražby prihlásený automobil pôvodne Františkovi Loudovi, bývalému olympijskému kladivárovi a majstrovi amatérskeho boxu. Ten s ním údajne jazdil do roku 1942, keď sa zapojil do protinemeckého odboja a auto ukryl v stodole.
Po vojne ho venoval americkému priateľovi S. Harrisonovi Thomsonovi, profesorovi stredoeurópskych dejín na Coloradskej univerzite, ktorý Aero v decembri 1945 nechal loďou previezť do Colorada.
Tam zostalo ďalších pätnásť rokov. Následne vystriedalo niekoľko majiteľov, až sa ocitlo v púšti blízko Tucsonu, kde ho náhodou objavil Don Williamson.
Foto: RM Sotheby´s
„Keď sme s ním boli v kontakte, napísal nám, že raz išiel cez Arizonu a tam auto uvidel za plotom na niečej záhrade. Tak ho kúpil,“ vysvetľuje Jiří Junek. Podľa informácií aukčnej siete RM Sotheby’s potom nasledovala renovácia, pri ktorej sa podarilo obnoviť chýbajúce pôvodné ozdobné prvky a auto dostalo aj nový červeno-čierny lak.
Múzeum ho nechce
Jiří Junek však upozorňuje na chýbajúci predný nárazník a fakt, že na žiadnej z fotografií aukčnej spoločnosti nie je prekvapivo vidieť, že by Sodomkova dvojmiestna aerovka mala natiahnutú plátennú strechu. „Je to zvláštne. Ponúka sa tak otázka, či ju vôbec má,“ uvažuje Junek, ktorý odmieta plán, že by auto do svojej zbierky prikúpilo múzeum vo Vysokom Mýte.
„Jedno takmer rovnaké už máme. Radšej teda budeme investovať do iných vozidiel, pod ktorými je Sodomka podpísaný. Ale, samozrejme, páčilo by sa nám, keby sa našiel kupec z Česka, aby sa naše a v USA ponúkané vozidlo mohli postaviť vedľa seba,“ hovorí Junek.
Článok vyšiel pôvodne na Forbes.cz. Jeho autorom je Ondřej Kinkor.
