Ivan Korčok v predvolebnej kampani zaujal skôr tradičné médiá, meno Petra Pellegrinho „žilo“ viac na sociálnych sieťach. Vyplýva to z analýzy spoločnosti Mediaboard, ktorá monitoruje obsah médií na Slovensku aj v zahraničí.
Prezidentský kandidát a predseda parlamentu Peter Pellegrini bol v čase od januára do marca spomenutý vo viac ako 153-tisíc článkoch, reportážach či postoch na sociálnych médiách. Jeho rival v zápase o prezidentské kreslo a bývalý šéf slovenskej diplomacie Ivan Korčok vyryl v médiách o čosi plytšiu stopu – bol spomenutý v 110-tisíc článkoch.
Vyplýva to z údajov spoločnosti Mediaboard Slovakia, ktorá sa venuje monitorovaniu médií na Slovensku aj v zahraničí.
Počet výstupov prezidentských kandidátov Korčoka a Pellegriniho v tradičných médiách a na sociálnych sieťach v období 22. marca až 2. apríla 2024. Graf: Medialnyobraz.sk
Počet výstupov prezidentských kandidátov Korčoka a Pellegriniho v tradičných médiách a na sociálnych sieťach v období od 22. marca až do 2. apríla 2024. Graf: Medialnyobraz.sk
Situácia sa otočila v čase predvolebnej kampane až pred druhým kolom volieb, ale len v oblasti tradičných médií. Od nedele po zverejnení výsledkov prvého kola do dnešného (stredajšieho) rána spoločnosť Mediaboard napočítala 6541 zmienok o Ivanovi Korčokovi a 5210 zmienok o Petrovi Pellegrinim v printových médiách, online portáloch, v rozhlase a v televízii.
Na sociálnych sieťach naďalej valcoval predseda strany Hlas – spoločnosť Mediaboard napočítala 58-tisíc výstupov s menom Petra Pellegriniho a bezmála 24-tisíc s menom Ivana Korčoka.
Ako funguje monitoring?
Firma Mediaboard patrí medzi najmladšie firmy v odvetví, ktoré sa venujú oblasti monitorovania médií. Startup ešte pod názvom Monitora založili v roku 2015 „ajťáci“ Michal Danilák a Tomáš Berger so sídlom v Prahe, na Slovensku firma pôsobí od roku 2018.
Aktuálne patrí medzi najrýchlejšie rastúce firmy v brandži. Riaditeľ spoločnosti Ľubomír Šimášek pre Forbes vysvetlil, ako monitorovanie výstupu médií funguje.
V ére tlačených médií, rozhlasu a televízie bolo zrejme oveľa jednoduchšie zmapovať verejné vystúpenia politika a ich obsah ako dnes. Aký veľký je vlastne mediálny priestor v súčasnosti?
Ak sa bavíme len o Slovensku, v rámci printových médií aktuálne sledujeme vyše 550 denníkov, týždenníkov, časopisov a ďalších tlačených zdrojov. Pokiaľ ide o televízie, máme v prehľade vyše sto relácií, v rámci rozhlasového vysielania viac ako 80 relácií, v online priestore vyše 1400 podcastov a ďalších viac ako 2800 mediálnych portálov, webových stránok a ďalších online zdrojov.
Koľko je to v prepočte na články, reportáže alebo vo všeobecnosti „výstupy“?
Celkovo sme od januára do konca marca tohto roka spracovali v priemere 800-tisíc výstupov denne. Dlhodobý priemer je zhruba milión unikátnych výstupov denne. Záleží na tom, čo si klienti objednajú a aký rozsah potrebujú sledovať.
Sociálne siete sú iný svet
Hovoríme len o Slovensku a o slovenských médiách či informačných zdrojoch?
Nie. V prípade Slovenska a tradičných médií spracujeme v priemere približne 10-tisíc správ denne. Pôsobíme však aj v Českej republike a robíme aj globálny monitoring, takže sme schopní monitorovať dáta prakticky odkiaľkoľvek. Mali sme napríklad projekty, v ktorých sme pre klienta monitorovali médiá a dáta z vybraných afrických krajín, Ázie či Spojených štátov.
Medzi online zdroje počítate aj sociálne siete?
Zameral som sa len na tradičné médiá, teda online, print, televíziu, rozhlas či podcasty. Ak by sme sa bavili o sociálnych médiách, ktoré sú dnes silným nositeľom informácií, objem by bol ešte väčší. V rámci sociálnych médií sa tento typ monitoringu, samozrejme, robí.
Z analýzy, ktorú sme si urobili po minuloročných parlamentných voľbách, vyplynulo, že sociálne médiá na Slovensku nevyhrávajú voľby. Je to populárny omyl.
My ho robíme s ohľadom na potreby našich klientov, no nevstupujeme do uzavretých, neverejných skupín. To pre nás ani pre našich klientov nemá podstatnú výpovednú hodnotu z pohľadu oslovenia väčšieho publika.
Naopak, ani neviem, že by sa nejaká komerčná spoločnosť snažila dostať so svojím obsahom do uzavretých skupín, pokiaľ by to nebol nejaký veľmi špecifický projekt.
Siete žijú z tradičných médií
Skúsim oponovať a vrátiť sa k prezidentským voľbám, kde môže byť zásah v týchto „bublinách“ rozhodujúci pre jedného či druhého kandidáta. Ich tímy potrebujú vedieť, čo sa o nich hovorí a ako s tým obsahom pracovať. Mladšie generácie zase bežne konzumujú informácie cez influencerov, blogerov či sociálne siete než cez „tradičné“ médiá…
Sociálne médiá sú dnes neoddeliteľnou súčasťou mediálneho priestoru, ale nie sú rozhodujúce. Z analýzy, ktorú sme si urobili po minuloročných parlamentných voľbách, vyplynulo, že sociálne médiá na Slovensku nevyhrávajú voľby. Je to populárny omyl.
Dnes to môžeme ilustrovať napríklad na výsledku prezidentského kandidáta Štefana Harabina, ktorý mal silnú kampaň na sociálnych sieťach a v rámci tradičných médií mal oveľa nižší počet výstupov ako kandidáti z druhého kola.
Áno, ľudia konzumujú obsah prostredníctvom sociálnych sietí, ale ten obsah bol zväčša vytvorený tradičnými médiami a na sieť bol len prelinkovaný a okomentovaný. My sa preto snažíme mať čo najväčší zásah v rámci tradičných médií, kde spracovávame takmer všetko alebo zaradíme do monitoringu zdroje, na ktoré nás upozornia klienti, pretože sa tam pohybuje určitá časť ich cieľovej skupiny.
Ako vyhodnocujete relevanciu zdroja?
Cez rôzne štatistiky alebo porovnania dokážeme identifikovať, kde Slováci sledujú informácie o všeobecnom dianí a kde hľadajú odborné informácie. Mediálny priestor je síce obrovský, ale vďaka moderným technológiám sa dá pomerne jednoducho zmapovať a nájsť v ňom obsah, ktorý hľadáte, prípadne „rozkľúčovať“ relevantné médiá, cez ktoré máte najväčšiu šancu osloviť cieľovú skupinu.
Obsah prepisujú aj ručne
Skúste to konkretizovať. Keď je klientom stavebná firma, tak monitorujete aj weby firiem, ktoré predávajú betón a skruže?
V komunikácii s klientmi používam skôr príklad regionálnych médií, ktoré majú podľa mňa absolútne nezastupiteľné miesto na mediálnej scéne. Ak bývam v bratislavskom Lamači a potrebujem vedieť, čo sa deje v tejto štvrti a jej okolí, na celoslovenských portáloch sa toho dozviem menej ako na webe o Lamači.
Ak som farmaceutická firma a vyvinula som špecifický liek, opäť sa táto informácia objaví skôr na portáloch venovaných zdravotníctvu alebo konkrétnym ochoreniam ako v médiách s celoslovenským dosahom. Oblasť mediálneho priestoru je veľmi široká, ale vždy ho treba vnímať cez cieľové skupiny.
Ako funguje samotný monitoring?
Je to v princípe jednoduché. Ako firma potrebujeme kvalitný obsah, aby sme boli schopní z neho spracovať a poskytnúť klientom kvalitný monitoring médií. Klienti ho potrebujú na to, aby dokázali oslovovať cieľové skupiny cez informácie či reklamu v konkrétnych médiách.
Médiá zase potrebujú zadávateľov reklamy na fungovanie a dosahovanie zisku. Vydavatelia preto s nami radi spolupracujú a poskytujú nám mediálny obsah štandardne cez licenčné zmluvy. Je to symbiotický vzťah.
Technický spôsob spracovávania obsahu sa líši podľa typu média. Snažíme sa čo najviac používať technológie, používame prvky umelej inteligencie a strojového učenia, ale napríklad televízne a rozhlasové vysielanie spracovávame do veľkej miery ešte stále ručne.
Umelá inteligencia nepozná rečníka
Prečo nepoužívate softvér na prepis zvuku na text?
V mnohých prípadoch používame strojový prepis, napríklad na ľahšie žánre a relácie ako magazíny a podobne. Pokiaľ však ide o hlavné spravodajstvo či špecifické relácie, snažíme sa klientom poskytovať čo najkvalitnejší výstup.
Strojový prepis nie je taký presný ako ľudský a tiež napríklad nedokáže povedať, kto je spíkrom, hosťom a kto práve hovorí danú informáciu, čiže pri vybraných reláciách robíme prepis ručne.
Koľko spolupracovníkov alebo brigádnikov máte na prepis zazmluvnených?
Ak sa bavíme len o prepisoch televízneho a rozhlasového vysielania, na Slovensku je to do dvadsať ľudí. Čo sa týka printových médií, dáta nám posielajú priamo vydavatelia, napríklad vo formáte pdf alebo xml, ktorý mi následne naporciujeme a dodávame klientom v podobe monitoringu.
Napríklad denníky nám posielajú počas noci to, čo ide aj do tlačiarne. U nás sa obsah spracuje a klienti ráno dostanú na mieru ušité prehľady.
Mohli by ste fungovať aj bez súhlasu vydavateľov?
Táto otázka je pre nás irelevantná. Nechceme fungovať v nejakom partizánskom režime, je v našom záujme, aby mediálny trh fungoval a prosperoval. Bolo by nefér, aby sme obsah médií preberali potajomky a dodávali ho klientom v platenej forme monitoringu.
Nikdy tiež nedodávame klientom plné znenie, napríklad celý denník alebo časopis, dodávame len tie informácie, ktoré sa ho priamo týkajú.
Ako je to s mediálnym obsahom, ktorý je spoplatnený/za paywallom?
To je vecou dohody s vydavateľom. Pokiaľ nemáme zmluvu na obsah za paywallom, tak tento obsah jednoducho nedodávame. Za tých päť rokov, čo sme na slovenskom trhu, však máme zatiaľ pozitívnu skúsenosť, že poskytovatelia informácií nás sami oslovujú, aby sme ich zaradili medzi monitorované zdroje.
