Čo všetko narozprávali o Slovenskom národnom povstaní fašistickí, komunistickí a demokratickí politici v období od jeho vypuknutia do konca spoločného štátu s Čechmi.
Slovenský historik Ivan Kamenec kedysi povedal, že ten, kto nemá rád historikov a ich monografie, mohol by čítať aspoň pramene, edície dokumentov. K okrúhlemu 75. výročiu SNP ponúkame výber výrokov (česko-) slovenských politikov a ako bonus aj jedného byrokrata. Zdrojom je náhodné vyhľadávanie v stenografických prepisov parlamentných prejavov prednesených v pléne Slovenskej národnej rady, Snemu Slovenskej republiky a pražských Národných, prípadne Federálnych zhromaždení v rokoch 1944 až 1992 zo Spoločnej česko-slovenskej digitálnej parlamentnej knižnice.
„Pri odchode z Moskvy uistili ma naši vojenskí zástupcovia, generál Viest, generál Nižborský a generál Pika, že dostaneme rýchlu a účinnú pomoc a to tak so strany československých jednotiek, ktoré sú prvotriedne vyzbrojené, vycvičené a v boji už osvedčené a u ktorých je priamo dravá chuť bojovať za slobodu vo vlasti, tak aj so strany jednotiek ruských.“
Foto: veridicusmercurius
MIKULÁŠ FERJENČÍK, VOJAK, DELEGÁT POVSTALECKEJ SNR (september 1944)
Dnes dopoludnia úradne bolo oznámené, že bola oslobodená Banská Bystrica, centrum povstaleckého hnutia. Túto zprávu berieme s uspokojením na vedomie a zároveň vzdávame česť pamiatke všetkých padlých hrdinov, ktorí svojim životom a krvou prispeli k obnoveniu právneho poriadku a pokoja na Slovensku a k zneškodneniu záškodníkov slovenského národa a štátu. Vyslovujeme hlbokú vďačnosť hrdinnej nemeckej brannej moci, ktorá verne slovensko-nemeckej obrannej smluve ochotne prišla na pomoc slovenskému štátu a národu v boji proti partizánom a povstalcom a oslobodila už prevažnú časť územia štátu.
FRANTIŠEK ORLICKÝ, POSLANEC SLOVENSKÉHO SNEMU, HSĽS (október 1944)
Vývin obnovenia narušeného poriadku pokračuje zdarne a vyslovujem oprávnené presvedčenie, že Slovensko sa zbaví nepriateľských hord i tam, na tom malom území, ktoré dnes ešte trpí pod ich terorom.
Foto: Wikipedia
ŠTEFAN TISO, PREDSEDA VLÁDY SLOVENSKÉHO ŠTÁTU (október 1944)
Slovensko pod tlakem německé přesily ztrácí boj, ale ne naději na vítězství. Vysoké hole drží partyzáni, roztříštěné jednotky nalézají znovu ducha vysoko pod nebem. Proč jsme neměli blíže ke (slovenským) spojencům, proč se nám nedostalo takové podpory ze vzduchu, ptám se. Chlapů bylo jak klátů, ale nebylo čím se bít.
ANTONÍN BARTOŠ, MORAVSKÝ VOJAK A POSLANEC ZA ČSNS (spomienkový prejav, 1946)
Za misu šošovice partizáni nepredajú svoje právo prvenstva. Budú stáť v prvých radoch bojovníkov proti zbytkom fašismu v našom verejnom živote za úplnú morálnu, politickú a hospodársku porážku tej reakcie, ktorá tak hanebne zradila národ v záujme svojich žokov.
JAROSLAV ŠOLC, PARTIZÁN, HISTORIK, POSLANEC ZA KSS (1946)
Musím priklincovať, že toto bolo skutočne a do všetkých dôsledkov celonárodné povstanie, živelný výbuch celého slovenského národa proti nacistickému novopohanstvu, útlaku a porobe. Na tomto národnom povstaní brala účasť tá časť národa, ktorú dnes naši neprajníci tak radi označujú za reakcionársku. Na frontoch SNP bojovalo, panie a páni, na 60.000 slovenských katolíkov.
KORNEL FILO, POSLANEC SNR ZA DEMOKRATICKÚ STRANU (1946)
Už v dohode odbojových složiek z decembra 1943 bola postavená jasná formulácia: „Želáme si, aby národ slovenský a český ako najpríbuznejšie národy slovanské utváraly ďalšie svoje osudy v Československej republike, v spoločnom štáte Slovákov a Čechov a na podklade princípu rovný s rovným.“ Na tejto línii i slovenské národné povstanie v pamätnej deklarácii z 1. septembra 1944 jasne hovorí: „Sme za bratské spolužitie s českým národom v novej Československej republike.“
Foto: Múzeum Slovenského národného povstania
GUSTÁV HUSÁK, PREDSEDA SBORU POVERENÍKOV, KSS (jún 1948)
Buržoázni nacionalisti (v povstaní), Husák, Novomeský a ďalší v radoch KSS svojou zradcovskou politikou všemožného tlmenia aktivity robotníckej triedy a pracujúcich más podporovali snahy predstaviteľov buržoáznej reakcie (…) urobiť zo Slovenska znova imperialistický pašalík, vymeniť iba otrokárov a obnoviť znovu staré poriadky kapitalistického vykorisťovania.
VILIAM ŠIROKÝ, PODPREDSEDA VLÁDY ČSR, ČLEN ÚV KSČ (29. august 1952)
Zbrane povstania sme dnes zamenili za pracovné náradie a boj proti fašistickým okupantom za boj proti triednemu nepriateľovi a proti vlastným nedostatkom, ktoré často brzdia náš rýchly postup vpred a ktoré máme ešte na našich pracoviskách, v mestách i na dedinách, závodoch i na poliach, v úradoch i školách.
Foto: valka.cz
OSKÁR JELEŇ, PODPREDSEDA SBORU POVERENÍKOV A MINISTER VNÚTRA (28. august 1955)
Pri štrnástom výročí slávneho Slovenského národného povstania a dvadsiatom výročí Mníchova, pripomína nepremožiteľná sila medzinárodného revolučného robotníckeho hnutia západným imperialistom, ktorí u našich západných hraníc znovu budujú nacistický wehrmacht a atómové odpaľovacie základne a ktorí by znova chceli rozhodovať o osude našich národov, že o vybudovaní šťastnej socialistickej spoločnosti naše národy už z vlastnej vôle navždy rozhodli.
JOZEF HOJČ, POVERENÍK PRE PRACOVNÉ SILY (29.august 1958)
Súdružky a súdruhovia! Nikdy nezabudnem na neopisateľné pocity bojového, revolučného a slávnostného nadšenia, keď spolu s červenými vlajkami sme na prvých kúskoch oslobodeného územia, v podhorských dedinách a mestečkách vztyčovali symbol našej Československej republiky – československé zástavy.
ELENA LITVAJOVÁ, POSLANKYŇA SNR, KSS (1963)
Bolo 20. výročie Slovenského národného povstania a bolo veľmi dôstojne oslávené v Banskej Bystrici. (…) Som pevne presvedčený, že nebude kúta, že nebude závodu, že nebude podniku na Slovensku a v celej našej oslobodenej vlasti, kde by sa nerobilo opatrenie na dôstojné oslávenie tohto krásneho jubilea. Rozhodne sa rozbehnú i záväzkové hnutia a i stavbári budú robiť záväzky na predčasné ukončenie niektorých stavieb. Som zvedavý, ako nám tieto záväzky dopadnú, keď to nebude domyslené, keď to nebude podložené stavebným materiálom.
Foto: Tasr
JOZEF LUKAČOVIČ, POSLANEC NS ČSSR, STRANA SLOVENSKEJ OBRODY (1964)
Pamätám sa na spontánne nadšenie občanov Slovenska pri vzniku Slovenského štátu. Naša rodina žila na maďarsko-slovenskom pomedzí v okrese Lučenec a zažil som eufóriu maďarských spoluobyvateľov, keď nadšene vítali regenta Horthyho a takisto nadšene vyháňali Slovákov z území obsadených maďarskou armádou. Treba si položiť otázku, prečo národ nadšený vznikom samostatného štátu rovnako nadšene išiel po piatich rokoch jeho existencie do povstania, ktorého cieľom bolo zvrhnúť aj vládnucu garnitúru štátu Slovákov. Ale tak sa správajú aj iné národy. (…) Národ totiž vníma politické kroky i rozhodnutia zriedkakedy ako cieľ, ale skôr ako prostriedok na dosiahnutie cieľa, ktorým – a to nech sa na mňa nikto nehnevá, ani si to zle z mojej strany nevysvetľuje -, je túžba našich ľudí mať kľud, sociálne i právne istoty a v neposlednej miere i pocit osobnej slobody a možnosti sebarealizácie.
JURAJ HRAŠKO, POSLANEC SNR, SDĽ (1992)
Foto: aurea.cz
K oslavám 20. výročí Slovenského národního povstání pořádaným v roce 1964 se vydávají pamětní stříbrné desetikoruny. (…) Průměr desetikoruny je 30 mm a její hrana je hladká s nápisem „SLOVENSKÉ NÁRODNÉ POVSTANIE“, jenž je proveden vlisem. (…) Na rubu jsou znázorněny tři ruce se symboly průmyslu, zemědělství a pracující inteligence – ozubeného kola, obilného klasu a logaritmického pravítka s kružidlem, doplněnými lipovou ratolestí se stuhou.“
VYHLÁŠKA MINISTRA FINANCIÍ ČSSR Z 30.7.1964.
