Nedávny prieskum spoločnosti Eco Experts o globálnej úrovni znečistenia ovzdušia, svetelného a akustického smogu informoval o tých najviac a najmenej toxických mestách sveta.
Tým najviac znečistením sa stala egyptská Káhira, za ktorou nasleduje Dillí, Peking, Moskva, Istanbul, Kanton, Šanghaj, Buenos Aires, Paríž a Los Angeles. Naopak, pozitívnej desiatke kraľuje Zürich, ktorý je najčistejším mestom na svete.
Znečistenie môže mať vplyv na zdravie a blaho obyvateľov. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) až 9 z 10 ľudí na celom svete dýcha znečistený vzduch. Zdá sa však, že tento fakt už len pasívne prijímame ako súčasť života.
Rebríček: Toto je 13 najšťastnejších krajín sveta. Na čele už dlhšie nie sú Dáni
Okrem toho WHO odhaduje, že na následky vdýchnutia jemných častíc znečisteného vzduchu ročne zomrie približne 7 miliónov ľudí. Tieto častice prenikajú hlboko do pľúc a kardiovaskulárneho systému. Spôsobujú mŕtvicu, ochorenia srdca, rakovinu pľúc, chronické obštrukčné pľúcne ochorenia, respiračné infekcie vrátane zápalu pľúc.
Vždy sme vedeli, že vysoké úrovne znečistenia môžu mať devastačný vplyv na fyzickú i duševnú pohodu ľudí, čo vedie k obezite, nespavosti a depresii. Do prieskumu spoločnosť Eco Experts však zahrnula i svetelný a akustický smog. Práve tieto dve kategórie dramaticky ovplyvňujú spánok a biorytmus ľudského tela.
Chatrný spánok je totiž hlavnou príčinou vzniku Alzheimerovej choroby, Parkinsonovej choroby a demencie s Lewyho telieskami. Na to, aby sme sa pred nimi chránili, potrebujeme dostatok kvalitného a hlbokého spánku, najmä toho, ktorý označujeme ako REM. Iba počas takého spánku z našich mozgov vyplavujeme bunkové odpadové produkty.
Na PET fľaše kompetentne
Keďže výskyt týchto neurodegeneratívnych ochorení v celom svete narastá a postihuje stále mladších ľudí, tak sa svetelný a akustický smog stali veľmi dôležitými otázkami.
V prieskume spoločnosť Eco Experts použila na zoradenie miest do rebríčka medzinárodne platné ukazovatele. WHO definuje kvalitu ovzdušia na základe dvoch opatrení – PM10 a PM2,5. PM10 predstavuje časticový materiál vo vzduchu s priemerom 10 mikrometrov a menej, zatiaľ čo PM2,5 sú častice s priemerom 2,5 mikrometra alebo menej. Tieto častice sú často označované ako jemné, prípadne ako aerosóly.
Čím jemnejšie častice sú, tým dlhšie sa nachádzajú vo vzduchu a ľahšie sa šíria. Môžu mať tuhú alebo kvapalnú formu. Bezpečné úrovne PM10 sú pod 20 mikrogramov na meter kubický, zatiaľ čo v prípade PM2,5 ide o 10 mikrogramov na meter kubický. Úroveň umelého svetelného znečistenia v noci sa v každom meste merala v jednotke mikrokandela na meter štvorcový. Prirodzená nočná obloha má hodnoty približne 174 mikrokandela na meter štvorcový.
Údaje o znečistení hlukom pochádzajú z World Economic Forum a Mimi Hearing Index. Výskumníci použili na definovanie tohto druhu znečistenia bezjednotkové číslo medzi 0 a 2. Čím bližšie je číslo k dvojke, tým hlučnejšie je mesto.
Najmenej znečistený je Zürich. Foto: Pixabay
Prieskum spoločnosti Eco Experts teda „ukázal prstom“ na Káhiru ako na to najviac znečistené mesto na svete. Namerali tu nasledujúce hodnoty: znečistenie vzduchu (284 PM10), svetelný smog (14 900 mikrokandela na meter štvorcový) a znečistenie hlukom (1,7).
Na druhej strane v Zürichu, ktorý je najväčším švajčiarskym mestom, namerali hodnoty: svetelný smog (2170 mikrokandela na meter štvorcový) a znečistenie hlukom tu bolo najnižšie zo všetkých krajín. Dôvodom budú zrejme tamojšie pravidlá na obmedzenie hluku, ktoré ho zakazujú od 22:00 do 6:00, od 12:00 do 13:00 a každú nedeľu. Švajčiari vtedy nesmú spôsobovať neprimeraný hluk, vrátane zákazu kosenia trávnika, prehrávania hlasnej hudby alebo príliš hlasného hovoru.
Už teda vieme, že špinavý vzduch, kontaminovaná voda a iné znečistenia nášho prostredia zabijú každoročne viac ľudí na svete než fajčenie, hlad, prírodné katastrofy, vojny, tuberkulóza, malária alebo AIDS. Čína to vie lepšie než ktorákoľvek iná krajina. Na zozname najviac znečistených miest sú až tri čínske. Každoročne tu zomrie viac ako 300-tisíc ľudí pre toxické emisie, ktoré pochádzajú výlučne z uhoľných elektrární.
Zatiaľ čo pokrok nepopierateľne zvýšil celkovú dĺžku a kvalitu života ľudí, stále máme čo robiť, aby sme odstránili niektoré z vedľajších škôd, ktoré súčasne spôsobil.
Hlavné foto: Pixabay
Prispievateľ James Conca píše pre Forbes.com o životnom prostredí.
