Pred pár desaťročiami sa každý, kto chcel poznať odpoveď na nejakú zložitejšiu otázku alebo chcel napísať seminárnu prácu, musel prejsť do knižnice. Buď do svojej, alebo tej mestskej. Pred pár rokmi už možno stačilo položiť otázky vyhľadávaču google a pozrieť si pár stránok. Za uplynulý rok si mnohí z nás zvykli opýtať sa ChatuGPT alebo inej umelej inteligencie. Jazykový model doručí odpoveď za sekundu. A seminárnu prácu napíše za vás. Kto je však pravý respondent, ak sa chcem opýtať na to, čo je AI a aká je jej budúcnosť? Odpoveď Forbesu je jasná: slovenský AInstein Michal Valko.
Tento slovenský vedec sa umelej inteligencii venuje už desaťročia. Rozhovor s ním vznikal takmer tri hodiny a príprava naň oveľa dlhšie. Na dodatočné otázky nám trpezlivo odpovedal aj počas fotenia na titulnú stranu Forbesu. Okrem iného sme sa snažili zistiť aj to, čo si myslí o AI.
Recipročne sa núka opýtať sa AI, čo si myslí o Valkovi. Odpoveď četbotu Gemini od spoločnosti Google na otázku, kto je Michal Valko, bola, povedzme to slušne, umelo inteligentná – ako je bežné u četbotov, ktoré sa nachádzajú v učiacej fáze. Znela takto: „Michal Valko je meno, ktoré môže patriť viacerým osobám. Najznámejším Michalom Valkom je pravdepodobne slovenský vedec a výskumník v oblasti umelej inteligencie a strojového učenia, ktorý pôsobí v spoločnosti Google DeepMind.“
Chyba! Vidno, že táto AI sa trénovala na starých údajoch. Valko v minulosti naozaj pomáhal rozvíjať AI najskôr v spoločnosti Google a následne v Mete. Po roku však dal Markovi Zuckerbergovi košom a vybral sa vlastnou cestou. Ako Forbesu prezradil, spoluzakladá startup, ktorý vyvíja nový jazykový model AI. A už dopredu nás upozorňuje, aké to „bude úžasné“.
Odpoveď AI na to, kto je Michal Valko, by sme mali. Po desiatkach otázok ohľadom AI, jeho kariéry a aj toho, či AI zničí svet, sme Michalovi Valkovi položili úplne poslednú otázku, ktorou sme chceli rozhovor s ním začať. Lenže váš (aj náš) pohľad na Valkovu odpoveď sa zmení po tom, čo si prečítate celý rozhovor a spoznáte ho. Z toho dôvodu prvýkrát v histórii slovenského Forbesu nájdete tú istú otázku a odpoveď na začiatku aj na konci rozhovoru. Uznajte, to by AI četbot neurobil…
Kto je Michal Valko?
Michal Valko chce robiť svet lepším. Chce používať umelú inteligenciu, aby zmierňoval utrpenie okolo nás a zlepšoval náš život najmä v oblasti zdravia a životného prostredia.
Študovali ste počítačové vedy na Univerzite Komenského v Bratislave. To bolo začiatkom tohto milénia. Ako ste sa vôbec dostali k téme umelej inteligencie?
Téma umelej inteligencie má v našej rodine dlhú tradíciu. Už moja mama študovala umelú inteligenciu. Promovala v roku 1976 na košickej Univerzite Pavla Jozefa Šafárika. Rovnako aj moja prateta pracovala na ENIAC-u. (Historicky prvý turingovsky úplný elektrónkový počítač. Jeho vývoj začali v roku 1943 na Penn State University v Pensylvánii v USA, pozn. red.) Umelá inteligencia teda pre mňa na univerzite nebola nová vec. Bola okolo mňa ešte oveľa skôr, pretože moja rodina sa tomu veľa venovala. Na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave som študoval odbor umelá inteligencia. V Slovenskej akadémii vied som trénoval neurónové siete s Radom Harmanom (docent na katedre aplikovanej matematiky a štatistiky, pozn. red.). Už od roku 2000 som mal na škole predmety v oblasti umelej inteligencie. Ísť študovať na doktorandské štúdium do USA nebolo pre nás v ročníku nič výnimočné. Mnohí tam pokračovali na ďalšie doktorandské štúdium rovnako ako ja. Niektorí tam už rovno aj zostali.
Ste jedným z najvýraznejších odborníkov na umelú inteligenciu. Päť rokov ste pôsobili v parížskej pobočke Googlu, konkrétne v divízii DeepMind, ktorá sa venuje výskumu a vývoju umelej inteligencie. Ako ste sa tam dostali?
Tak, že som tú parížsku divíziu s Rémim Munosom (francúzsky matematik a počítačový vedec, pozn. red.) vybudoval. Najskôr som začínal prácou pre Intel v USA s kolegom Branislavom Kvetoňom, ktorý je v Silicon Valley už veľmi dlho. Potom som chcel robiť viac na akademických veciach. Pracoval som na európskom projekte s názvom CompLACS. To bol rok 2011. Na konci projektu ľudia v odvetví AI založili DeepMind. Vtedy som sa rozhodol k nim nepridať, lebo som chcel ísť vlastnou cestou. DeepMind postupne najal všetkých mojich kolegov a až 95 percent všetkých výskumníkov z oblasti Reinforcement Learning (v preklade posilnené učenie; ide o osobitnú kategóriu strojového učenia, pozn. red.). Od začiatku som s nimi spolupracoval tak, že som k nim posielal študentov a písal s nimi výskumné články ako akademický pracovník.
Kedy prišiel zlom?
V roku 2018 mi môj bývalý postdoktorandský výskumný školiteľ Rémi Munos zavolal, či s ním nevybudujem parížsku pobočku DeepMindu.
Začiatkom roka 2024 ste nastúpili do spoločnosti Meta. Prečo ste sa rozhodli odísť z Googlu do Mety?
Dôvod bol ten, že mojou úlohou v DeepMinde bolo vybudovať výskumné laboratórium. Po úspechu s BYOL (Bootstrap your own latent, metóda strojového učenia, pozn. red.) som prakticky robil na veľkých jazykových modeloch ako Sparrow, Bard či Gemini. Bol som tam na deň presne päť rokov. Keď sa moja päťročná zmluva pre DeepMind blížila ku koncu, moja materská inštitúcia Inria (francúzska verejná vedecká a technologická inštitúcia špecializujúca sa na matematiku a informatiku, pozn. red.) sa ma pýtala, aké mám ďalšie plány. Rozmýšľal som, či nie je čas začať pracovať na niečom vlastnom. Mať svoju vlastnú firmu. Keď som bol v Silicon Valley, mal som tam množstvo prednášok, či už v OpenAI, Appli, Amazone, ale aj v desiatkach startupov. Aj som od nich dostal ponuky, ale povedal som si, že ešte musím nad tým popremýšľať. Išiel som na dovolenku rozmýšľať o tom, čo so svojím životom.
Na čo ste prišli?
Počas dovolenky sa mi ozval Mark Zuckerberg a povedal, že AI je preňho dôležitá a chce so mnou spolupracovať. Potom sa už udialo všetko rýchlo. Nebol žiadny pohovor, tie rozhovory trvali len niekoľko minút. Rovno prišla ponuka na prácu s tým, že by som pracoval s vlastným tímom z DeepMindu. Pamätám si, že Mark to vtedy nazval „Valkova šestka“.
To bolo rýchle…
Keď som sa vrátil z dovolenky, už som začal pracovať na jazykovom modeli Llama 3 (najnovší veľký jazykový model od spoločnosti Meta, uvedený v júli 2024, pozn. red.). V tom čase nebolo veľa ľudí, ktorí by sa venovali oblasti Reinforcement Learning. DeepMind mal v tom čase možno päťsto až šesťsto výskumníkov v oblasti Reinforcement Learning a Meta nemala skoro žiadneho.
Nie veľa Slovákov má možnosť rozprávať sa so zakladateľom Facebooku Markom Zuckerbergom, vy ste sa s ním dokonca aj osobne stretli. Aký je v skutočnosti?
Rozprávali sme sa asi štyri hodiny od polnoci do štvrtej ráno. Nechcel, aby sa mi posúval čas, tak sa rozhodol prísť o šiestej večer a odchádzal o šiestej ráno. Pamätám si, že sa viac pýtal, ako rozprával. Pýtal sa ma na názor, čo si myslím a čo chcem robiť. Prekvapilo ma, že mi dával veľmi technické otázky. Nečakal som od šéfa takej veľkej firmy so 70-tisíc ľuďmi, že bude detailne poznať problematiku. Pýtal sa tiež matematické otázky, ktoré boli úplne relevantné a „k veci“. Bol to veľmi otvorený rozhovor. Na všetky moje otázky odpovedal priamo a nerobil žiadne tajnosti.
Keď som bol v Silicon Valley, mal som tam množstvo prednášok, či už v OpenAI, Appli, Amazone, ale aj v desiatkach startupov. Aj od nich som dostal ponuky.
Ako na vás pôsobil počas rozhovoru?
Mark a podobne aj mnoho ďalších ľudí sú iní pri osobnom kontakte a iní, keď dávajú rozhovory. Vy novinári o tom viete svoje. Rozprával mi aj o osobných veciach, ako si poranil koleno a nemohol robiť bojové športy. Okrem štúdia informatiky študoval aj psychológiu. Je vidieť, že mu to veľmi pomáha. Už teraz rozmýšľa nad tým, ako budeme s umelou inteligenciou komunikovať v budúcnosti. Aj preto tak investuje do metaverza či do špeciálnych okuliarov, kde sa s umelou inteligenciou dá rozprávať. Nechcem predikovať budúcnosť, ale komunikácia s umelou inteligenciou bude skôr hlasová než textová.
Prekvapila vás séria jeho rozhodnutí, ako je koniec overovania faktov na Facebooku, ktoré sa udiali v čase nástupu Trumpa?
Už nepracujem v Mete a pracujem na svojom vlastnom startupe. Je pre mňa lepšie viac sa nevyjadrovať k interným záležitostiam Mety.
Pracujete v Paríži. Nelákal vás život a práca v Silicon Valley?
Teraz sa síce nachádzam v Paríži, ale často cestujem medzi Parížom, New Yorkom a San Franciscom. Veľa času trávim priamo v Silicon Valley.
Ako vyzerá váš bežný pracovný deň?
Posilňovňa je môj rituál. Je to každodenná súčasť môjho života už päť rokov. Tým sa zobúdzam. Nemám bežný deň, lebo každý deň je pre mňa iný. Teraz mám deadline na odovzdanie článkov na konferenciu umelej inteligencie. Potom mám v pláne rozprávať sa s inžiniermi a budúci týždeň ma čakajú prednášky na samite o AI organizovanom Emmanuelom Macronom. Keby bol každý deň rovnaký, veľmi by sa mi to nepáčilo.
Čo vám dal príchod do Mety?
Umožnil mi vidieť každú etapu trénovania modelov. Bola to pre mňa škola, keďže som už nebol manažérom ľudí, ale sám som robil experimenty. Veľmi veľa som sa tam naučil. Keď vývoj modelu Llama 3 skončil, povedal som: ďakujem, splnil som si to, čo som chcel, a pustil som sa do vlastného startupu.
Aj na vašom LinkedIne sa objavila informácia, že od začiatku roka ste spoluzakladateľom v startupe Stealth AI Startup (stealth je pomenovanie začínajúcej firmy, ktorá funguje v utajenom režime, aby chránila svoje know-how, pozn. red.). To je váš nový projekt?
Robím na ňom už dlhšie. Naše meno zatiaľ nie je známe. Jediná malá vec, čo môžem povedať, je, že robíme na nových veľkých jazykových modeloch. Bude to úžasné.
Nebáli ste sa ísť z istoty zamestnania do neistého prostredia startupov?
Vôbec nie. K podnikaniu nás viedli už na strednej škole a pokračovalo to aj na doktorandskom štúdiu v USA. V Silicon Valley je skoro každý podnikateľ a ľudia, ktorí idú pracovať do Googlu či Mety, sú v ich ponímaní „losers“. V Kanade, na Slovensku a vo všeobecnosti v Európe je veľký cieľ pre ľudí študujúcich informatiku dostať sa do veľkých technologických firiem v Silicon Valley. Naopak, ľudia priamo zo Silicon Valley sú úplne iní. Už mladí ľudia si tam čítajú biografie zakladateľov veľkých firiem. Nastavenie je tam naozaj odlišné. Spomeniem tiež mentoring startupov mojich študentov. Svet startupov pre mňa nie je nový.
V novom startupe teda pracujete na nových veľkých jazykových modeloch. V čom budú iné, než tie od OpenAI, Google, Mety DeepSeek?
Spoločnosti, ktoré spomínate, sa zameriavajú na všeobecné jazykové modely. My robíme jazykové modely inak. Sú navrhnuté tak, aby dosahovali konkrétne ciele v špecifickej oblasti.
Aká bude vaša úloha v novom startupe, čo budete mať na starosti?
Moja pozícia je Chief Models Officer (výkonný riaditeľ pre jazykové modely, pozn. red.). Je to úplne nová funkcia a sme pri jej vytváraní priekopníkmi. Chceme tým dať svetu najavo, ako dôležité sú pre nás jazykové modely. Rovnako je to tiež signálom aj pre samotný trh, že ideme robiť jazykové modely inak.
Viete prezradiť nejaké zaujímavé mená, ktoré v startupe pracujú?
Pracuje tu mnoho šikovných a oddaných ľudí, čo je úprimne povedané viac, než by som povedal nejaké konkrétne známe meno. O všetkých budete v krátkej budúcnosti počuť.
Máte už vymyslené meno startupu a kedy by mohol byť jazykový model uvedený?
Meno už je vymyslené, ale opäť, ako každý dobrý príbeh, aj vy potrebujete nejaké prvky prekvapenia, a tak ešte chvíľu počkajme, kým to bude celé uvedené.
foto Robo Homola
Aké máte ambície so startupom a čo môžete svetu priniesť?
Chceme demokratizovať prístup k rozumovým schopnostiam takým spôsobom, ktorý by monumentálne zmenil svet. Nechajte sa prekvapiť.
Vráťme sa ešte k startupom, ktorým pomáhate a mentorujete ich. Ktoré sú to a čomu sa venujú?
Jeden sa volá Sword Health. Je to portugalská firma, ktorá funguje už osem rokov. Pracujú na fyzickej terapii, pomocou tabletu znázorňujú cviky, napríklad na chrbát. Prepájajú umelú inteligenciu priamo s doktormi. Je to pre ľudí, ktorí majú deti či musia veľa cestovať, ale napríklad aj pre tých, ktorí bývajú v meste, kde nie je veľa fyzioterapeutov alebo si ho nemôžu dovoliť.
Akú sú ďalšie startupy?
Ďalším je startup Entalpic. V ňom som aj anjelským investorom (investor, ktorý poskytne peniaze v ranom štádiu rozvoja, pozn. red.). Vyvíja nové materiály, ktoré by zmiernili účinky klimatickej zmeny.
Tretí startup je Lithosquare a venuje sa hľadaniu vzácnych kovov. Sú dôležité aj kvôli batériám do elektrických vozidiel. Aj pre geopolitické problémy je ťažké získavať ich z Číny. Startup využíva umelú inteligenciu na to, aby prechádzal desaťročia staré štúdie, a podľa toho zisťuje, kde je najlepšie miesto na ťažbu vzácnych kovov.
Rozprávame sa už dlhšie o pojme umelá inteligencia, ale ešte sme si ani nepovedali, čo to presne znamená. Čo je umelá inteligencia?
Tieto pojmy nie sú úplne presne definované a možno aj preto sa o nich tak veľa rozprávame. Vedci, psychológovia a neurológovia už dlho diskutujú o definícii umelej inteligencie. Môj prvý profesor na SAV tvrdil, že to je zmena, ktorá vyvolá zmenu. Každú definíciu, s ktorou vieme prísť, vieme aj napadnúť.
Tak si možno povedzme, čo je inteligencia…
Inteligencia je kreativita, ale aj pamäť či rozhodovanie. Je to zovšeobecňovanie, schopnosť asociácií či plánovania, optimalizácie, alebo pud sebazáchovy. Ale napríklad aj indukcia, dedukcia a robenie rozhodnutí v (podmienkach) neurčitosti a náhodnosti kombináciou rôznych poznatkov alebo komunikáciou s inými ľuďmi či s inými inteligenciami. Takýchto vecí, ktoré ja nazývam črty inteligencie, je viac ako dvadsať.
A všeobecná umelá inteligencia (AGI)?
Tento pojem popularizovali zakladatelia DeepMindu. AGI je formálne definovaná a s definíciou prišiel školiteľ Shanea Legga, jedného zo zakladateľov DeepMindu, Marcus Hutter. Spoločne počas Leggovej dizertačnej práce definovali pojem AGI matematicky. Nie je to však uchopiteľný algoritmus, pretože je nevypočítateľný a nevieme ho pre jeho veľkú zložitosť naprogramovať a spustiť, takže je to definícia, ktorá nám zatiaľ nepomáha AGI pochopiť. V podstate o umelej inteligencii hovoríme, ak ide o niečo, čo sa nenachádza v prírode, ale navrhli sme to my ľudia. Čiže naša inteligencia je postavená na uhlíku a základným prvkom tej druhej je kremík.
Dá sa opísať, ako umelá inteligencia funguje? Je správne pripodobniť ju k ľudskému mozgu?
Umelá inteligencia môže a nemusí fungovať ako ľudský mozog. Tá, ktorú teraz najviac využívame a o ktorej sa píše v správach, nefunguje ako ľudský mozog. V podstate je ľudskému mozgu dosť vzdialená. Na začiatku päťdesiatych rokov sme si mysleli, že najlepší spôsob, ako urobiť inteligentné systémy, je napodobniť ľudský mozog. Bol to jediný príklad správne sa rozhodujúcich entít, ale zistili sme, že ak chceme vyriešiť nejaký problém, napríklad klasifikovať obrázky alebo dopĺňať slová, tak je jednoduchšie zamyslieť sa nad tým, čo chceme matematicky vyriešiť a ísť rovno po tejto funkcii. Je to jednoduchšie, ako replikovať človeka a potom tomu „človeku“ dať úlohu. Takto to začalo fungovať v osemdesiatych a deväťdesiatych rokoch. Fungovali tak napríklad systémy v Amazone. Boli postavené na základoch, ktoré boli vzdialené tomu, čo existuje v prírode.
Umelá inteligencia založená na neurónových sieťach je s mozgom podobná v tom, že v nej existujú jednotky – neuróny, ktoré sú poprepájané. V SAV som pracoval na sieťach, ktoré sú podobné mozgu. Ak vnemy prechádzajú cez neuróny, ľudské neuróny menia váhy (neuroplasticita) aj bez toho, aby mali spätnú väzbu, ale umelé siete to zatiaľ nedokážu. V umelých sieťach si zatiaľ vieme len pozrieť výstup umelej siete a my musíme určiť, či je dobrý alebo zlý. Vrátime sa späť k tomu, ako tento vnem vznikol, a meníme váhy.
Je ľudský systém komplikovanejší?
Áno. Ľudské neuróny sú veľmi komplikované. Ide o komplexný elektronický systém, v ktorom neurón vypáli informáciu do mozgu. Umelé siete spočítajú výstupy, zistia, či je výsledok väčší ako prah, a následne posunú ďalej iba jeden bit. Ten rozdiel, ak by som mal použiť nejakú metaforu, je ako nebo a peklo. Najbližšia podobnosť, ktorú vieme vysloviť, je, že v oboch prípadoch je to veľa poprepájaných bodiek.
foto Robo Homola
Viete povedať, čo bolo za posledné roky tou najväčšou revolúciou a v akej fáze vývoja umelej inteligencie sa nachádzame?
Nachádzame sa vo fáze, v ktorej bola chémia na začiatku minulého storočia. Ešte dávno predtým sme mali alchýmiu, ktorá sa snažila vyrobiť zlato. Potom ľudia v laboratóriách prelievali skúmavky a až potom sme zistili, že dokážeme vyrobiť niečo, čo má spoločenskú hodnotu. Niečo, čo posunie spoločnosť vpred. A áno, dá sa na tom aj zarobiť alebo to dá ľuďom prácu. Neskôr sme začali budovať chemické továrne. Urobilo sa veľa chýb, veľa ľudí prišlo pri pokusoch o život, ale poučili sme sa a o ďalších niekoľko rokov sa objavilo chemické inžinierstvo.
Takže v ktorej fáze sme s AI?
Začíname budovať veľké systémy. V podstate nevieme, kedy začnú firmy naplno pracovať s umelou inteligenciou. Sme v začiatkoch inžinierstva a budeme robiť veľa chýb. Dnes si už nikto nespomenie na to, že trvalo desiatky rokov, kým vzniklo chemické inžinierstvo s jasnými pravidlami. Museli prísť opatrenia, aby neunikala radiácia, aby ľudia neumierali, ale aj pravidlá, ako sa spracuje odpad. Dnes je to samozrejmosť. Za nejaký čas, dúfajme, že kratší ako desiatky rokov, sa už nebudeme zamýšľať nad tým, že existuje nejaká umelá inteligencia. Potom už bude nudné robiť takýto rozhovor. Ešte tam nie sme a žijeme zaujímavé časy.
Napríklad polovica firiem, ktoré skúmajú umelú inteligenciu, neuspeje a skrachuje a nikto o nich nikdy nepočuje. Možno im len nefungoval biznisový model, ale to neznamená, že neboli dobrí, možno sa len vybrali nesprávnym smerom. Je to o tom, že sme iba v začiatkoch.
Mohli by sme za revolučný krok považovať to, že sa masovo spustili jazykové modely?
Áno, presne tak. To je niečo, čo umelú inteligenciu zdemokratizovalo a spopularizovalo. Teraz už každý v krčme vie, čo to je, alebo aspoň na to má názor. Kedysi to bol iba výmysel akademikov, teraz už ľudia vedia, na akú stránku majú ísť. Ale toto je skôr technologický pokrok a nie vedecký.
Nie som najlepší programátor na svete, ale tým, že mám jazykový model, viem programovať oveľa lepšie. Pre mňa osobne je toto najväčší prínos, lebo ušetrím čas.
foto Robo Homola
V akej fáze sa momentálne nachádzajú jazykové modely?
Modely sú stále v učiacej fáze. To, čo nám umelá inteligencia dáva, je výmena vedomostí. Ľudstvo napreduje tým, že si vie vymeniť vedomosti. Takto vznikli národy, takto sme sa posunuli vo vede. Vedeli sme si vymeniť informácie a vďaka tomu napredovať. Jazykový model je spôsob výmeny informácií podobný tomu, akým bola v minulosti kniha. Ale je to výmena informácií na steroidoch, pretože sú tam informácie od všetkých ľudí. V jazykovom modeli sa stretávajú všetky vedomosti tohto sveta.
Aká je tu úloha človeka?
My ľudia sme dobrí v niečom, v čom jazykové modely zatiaľ zlyhávajú. Vieme sa rozhodovať a konať v podmienkach neurčitosti. Nielen ako jednotlivci, ale aj ako skupina. Napríklad si predstavte, že chcete zistiť, ako sa dostať do Košíc. Ak sa opýtate troch ľudí a spriemerujete to, máte lepší výsledok. V tomto sú jazykové modely veľmi zlé. Súčasné modely zle pracujú s neurčitosťou. Môžete sa ho opýtať, či máte ísť na operáciu srdca, a on vám poradí, ale asi by ste sa podľa toho nemali úplne rozhodovať. My ľudia sme veľmi dobrí v tom, že vieme odhadnúť naše „slabé miesta“, a vieme, ako získať ďalšie poznatky, ktoré nám pomôžu rozhodnúť sa. Toto je ďalšia fáza pre jazykové modely.
Nie je tu riziko, že jazykový model sa bude učiť z vlastných textov? Tu je asi veľmi dôležitá selekcia, nie?
Selekcia je veľmi dôležitá a to je niečo, čo napríklad DeepSeek urobil veľmi dobre. Selekcia je podstatná, ale aj komplikovaná. My neurónové siete úplne nepoznáme a presne nevieme, ako fungujú. Nevieme, prečo niektoré veci, ktoré by nemali dávať zmysel, fungujú veľmi dobre. Pomáha nám augmentácia dát. Vyrobíme syntetické dáta, ktoré nám pomôžu, ale presne nevieme, ako tieto siete fungujú. Úspešné môžu byť aj dáta, ktoré umelá inteligencia sama vygeneruje. Platí však aj to, že aj neumelé dáta môžu výsledky zhoršiť, a preto na selekcii dát pracujú desiatky ľudí. Veľa sa o tom nepíše a dáta, na ktorých sa trénovali modely ako Llama, ChatGPT alebo DeepSeek, nie sú verejné.
Jazykové modely sa používajú už niekoľko rokov. Ako ich využívate vy osobne?
Rád ich používam na programovanie. Nie som najlepší programátor na svete, ale tým, že mám jazykový model, viem programovať oveľa lepšie. Pre mňa osobne je toto najväčší prínos, lebo ušetrím čas. Dokážem byť vďaka jazykovým modelom oveľa výkonnejší. Aj v startupoch, ktorým pomáham ako poradca, vidím veľmi veľa pomoci. Napríklad v ďalšom startupe, ktorý som ešte nespomenul – Hinlab.
Čomu presne sa venuje?
Je to francúzska firma, ktorú založil „mladý chalan“, mal dvadsaťtri rokov. Vďaka senzoru na ruke môžete detegovať prácu srdca, pacient tak nemusí byť na jednotke intenzívnej starostlivosti. V nemocniciach sa stáva, že pacient zomrie na zástavu srdca, lebo sa napríklad nedostane pre nedostatok miesta či personálu na jednotku intenzívnej starostlivosti. Práve tento startup vie pomocou jazykových modelov konzultovať všetky rozhodnutia lekárov, ktoré máme v databáze, a zistiť, či má pacient problém so srdcom a vyhnúť sa najhoršiemu.
Je medicína odvetvie, kde je posun vďaka umelej inteligencii najvýraznejší?
Skôr by som povedal, že je to odvetvie s najväčším potenciálom. Vrátim sa späť k tomu, o čom sme sa už rozprávali skôr. Toto vymieňanie si informácií na steroidoch nás posúva. Komunikácia a výmena informácií nás posunuli ako ľudstvo veľmi ďaleko. Myslím si, že ako ľudstvo sa môžeme pozrieť ešte ďalej. Medicínu považujem za jedno z odvetví, kde umelá inteligencia urobí najzaujímavejšie pokroky. Spomeniem napríklad skrátenie času na výrobu vakcín, detekciu chorôb a podobne. Existujú oblasti vo farmakológii, kde farmakologické firmy nevyvíjajú, lebo tam nevidia dostatočne veľký trh. Napríklad sa zastavil výskum tuberkulózy, lebo sme ju takmer vyhubili. Teraz pri jej novej variácii do nej farmakologické firmy neinvestujú, lebo vedia, že najviac zarobia napríklad na liekoch proti rakovine. To je na jednej strane úžasné, ale pri liekoch, kde toľko nezarobia, je výskum zanedbaný. Ak by sa podarilo tisícnásobne znížiť cenu lieku, bude jednoduchšie vyrobiť lieky aj na choroby, kde to nie je ekonomicky výnosné. Aj preto vidím potenciál práve v tejto oblasti.
Je pre firmy najvyšší čas, aby integrovali AI, alebo už je aj neskoro?
Podľa údajov existuje až 62 percent firiem, ktorým sa to vôbec nepodarilo. To, že sa veľkým firmám podarilo vyvinúť veľký jazykový model, ešte neznamená, že si aj zlepšia procesy vo firme. Lakmusovým papierikom pre spoločnosti môže byť to, že sa v nich robí veľa opakujúcej sa práce, ktorá sa dá automatizovať. To je prvý krok, keď by mala firma o tom uvažovať. Určite to však nie je liekom na všetko.
foto Robo Homola
Mali by sme AI prísne regulovať? A okráda sa Európska únia prísnou reguláciou, keď ju v Číne či USA neregulujú?
Budú štáty či entity, ktoré budú chcieť regulovať viac a ísť po tejto ceste opatrnejšie. Iné štáty zasa, naopak, budú chcieť vo vývoji voľné pole. Myslím si, že za desaťročie – a ja dúfam, že to bude aj skôr – nájdeme nejakú rovnováhu medzi týmito dvoma prístupmi. Tí, ktorí neregulujú, riskujú, ale potenciálne môžu získať najviac.
Švédsko-americký kozmológ a profesor na Massachusettskom technologickom inštitúte Max Tegmark v jednom dokumente povedal, že všeobecná umelá inteligencia (AGI) bude buď najlepšie, alebo to najhoršie, čo ľudstvo vymyslelo. Do ktorej skupiny patríte vy?
V prvom rade ešte teraz nikto poriadne nevie, čo vlastne tá všeobecná umelá inteligencia je a aká bude v budúcnosti. Už som hovoril, že záleží na definícii AGI. Podľa jednej definície sme ju tu už mali pred dvadsiatimi rokmi, podľa inej ju nebudeme mať nikdy. Definícia je pri takejto otázke kľúčová. Ak pôjdeme podľa tej definície, že už ju tu máme, tak je to najlepšie či to najhoršie, čo tu máme? Pre mňa ako vedca je ťažké akceptovať niečo, čo sa definuje ako najhoršie či najlepšie. Vždy ako ľudstvo môžeme vymyslieť niečo lepšie. Umelou inteligenciou sme fascinovaní, lebo inteligencia je niečo, čo sme pripisovali len sebe ako ľudstvu. A keďže sme trochu narcismi, tak sa v tom, samozrejme, vidíme a chceme sa zlepšovať. Jedna z hlavných otázok ľudstva a filozofie je, prečo sme tu a ako fungujeme. Preto nás to tak veľmi fascinuje.
Ilya Sutskever zasa vystríhal pred tým, aby AGI nebola schopná vytvoriť nekonečné stabilné diktatúry. Nemali by sme sa obávať niečoho takého?
Už teraz sú na svete stabilné diktatúry, ktoré na udržanie moci nepotrebovali umelú inteligenciu. Rovnako umelá inteligencia môže niečomu takému pomôcť predísť. Tieto otázky sú veľmi otvorené. Sú to skôr otázky na to, akí chceme byť ako ľudia. Umelá inteligencia je stále len technológia. My ako ľudstvo si môžeme a musíme dať za cieľ, aby sme ju využili dobre.
Riešia sa na konferenciách aj takéto filozofické otázky ohľadom AI?
Ja skôr chodím na technologické konferencie. Tam sa väčšinou riešia nové algoritmy, ale dokonca aj na týchto technologických konferenciách máme workshopy, kde sa venujeme podobným sociologickým otázkam.
Čínsky líder v oblasti umelej inteligencie spoločnosť DeepSeek vzbudila pozornosť celého sveta svojím modelom R1. Prekvapila vás reakcia trhov na nástup umelej inteligencie z Číny?
Absolútne nie. DeepSeek existuje už tri roky. Možno to vyzerá ako nástup, ale firma je otvorená a nerobili to v tajnosti. Sú články, ktoré ako firma vydávajú. Celkom otvorene popisujú metódy, ktoré používajú. Ľudia, ktorí sa umelej inteligencii venujú denne, to očakávali. DeepSeek nie je jediná firma, ktorá niečo také robí. Na takéto reakcie trhov som si už zvykol.
Čo si o tomto modeli myslíte?
Podľa mňa je to veľmi dobre spravený kus inžinierstva. Využíva metódy, ktoré sú celkom známe. Neprispieva teda nejakou novou radikálnou zmenou. V jazykových modeloch je to v dosť veľkej miere o inžinierstve.
Ukazuje nám DeepSeek, že rozvoj umelej inteligencie je možný aj bez výkonných čipov a lacnejšie?
To, čo vieme, je, že na jedno trénovanie použili niekoľko miliónov. Firma už len na tomto konkrétnom modeli použila čipy H800 a samotné čipy stoja 50 až 100 miliónov. Lacné to teda nie je. To, že posledné spustenie stálo len päť miliónov dolárov, ešte neznamená, že to celé stálo toľko. To číslo päť miliónov je dosť poddimenzované.
V princípe DeepSeek vraví, že používa oveľa menej pokročilých čipov a bol vyškolený za zlomok nákladov. Konkrétne hovoria, že náklady na trénovanie modelu boli na úrovni 5,6 milióna dolárov. Môžeme vôbec týmto tvrdeniam dôverovať a ako sa dajú overiť?
Je jedno, či je to čínska, slovenská, americká alebo francúzska spoločnosť, úplne rovnako im dôverujem či nedôverujem. Nemám žiadny dôvod im veriť či neveriť len na základe toho, že sú z nejakej krajiny. Veľa firiem s dobrou reputáciou veci skrýva zo strategických dôvodov. Často treba byť opatrný. Jedna vec je, koľko stojí napríklad jeden čip na trhu, a druhá vec je, koľko stojí jedna hodina nejakého akcelerátora. To sú verejné a trhové čísla.
Môže príklad DeepSeek povzbudiť ešte menšie firmy, aby sa do tejto oblasti pustili?
To už sa deje aj v súčasnosti a dialo sa to aj v minulosti. Je mnoho príbehov firiem, ktoré nie sú známe, lebo sa o nich nedozvieme z médií. Veľa peňazí je v Saudskej Arábii a v Spojených arabských emirátoch, kde je bujará startupová scéna. Nielen firmy, ale aj vláda toto prostredie podporuje. Majú tam model Falcon, ktorý je tiež open source, a firmy a ľudia, ktorí sú okolo toho, zakladajú startupy.
Viete odhadnúť, koľko takých firiem ako DeepSeek sa objaví?
To sa ťažko predpovedá. Je mnoho firiem, ktorým sa nepodarí urobiť dieru do sveta a menia svoj biznisový plán. Zvyčajne o firmách hovoríme vtedy, ak prekonajú existujúci model. Spoločnosti zverejnia svoj model, keď môžu povedať, že je lepší. Asi nepredpokladáme, že príde ChatGPT 5, ktorý bude horší ako DeepSeek. Firmy ten model dajú von až vtedy, keď bude najlepší.
foto Robo Homola
Vidíme tu začínajúci súboj medzi firmami z USA a Číny. Kde sú v tomto súboji firmy z EÚ?
Sú tu veci, ktoré sa menia veľmi pomaly. Mali sme tu konferenciu v Davose a tiež AI konferenciu vo Francúzsku organizovanú prezidentom Macronom (Globálny akčný samit o umelej inteligencii sa uskutočnil v priebehu februára, pozn. red.). Aj v bodoch programu bola presne táto otázka: kde sa nachádza Európa? Sú to filozofické až politické úvahy. Európa je dobrá v otázkach ochrany jednotlivca, ochrane súkromných informácií a ochrane trhu. V USA je to v porovnaní s Európu ako na divokom západe. Musíme si vybrať, čo chceme. Zatiaľ si vyberáme starú európsku cestu.
Vidíte medzi európskymi firmami v odvetví umelej inteligencie zrnká nádeje?
V podstate áno. Niektorí študenti, ktorých som vychovával, založili firmu Mistral, čo je jeden z dobrých európskych startupov. Ďalej startup, na ktorom pracujem, bude odpoveďou na DeepSeek.
Máte nejaké osobné obavy, čo sa týka AI?
Máme možnosť rozhodnúť, ako s umelou inteligenciou budeme narábať. Nie je to tak, že si sadneme a budeme sledovať, ako vývoj beží sám o sebe. Nie je to ako v prípade Slnka, kde jeho správanie ovplyvniť nedokážeme. Impakt umelej inteligencie ovplyvniť dokážeme. Otázka je, čo vieme spraviť, aby sme vytvorili spravodlivý systém; aby bol človek za svoju kreatívnu prácu aj adekvátne ohodnotený. Mali by sme pracovať na spoločenských zmenách, aby sme prechod akceptovania novej technológie urobili čo najjednoduchším.
Mali by sme sa báť AI?
Nikto nemá všetky odpovede. Nastupujeme do fázy, v ktorej sa urobí veľa omylov. Práve preto treba byť odvážny, ale zároveň aj opatrný. Keď vidím, koľko dobra je možné pomocou AI spraviť, tak podľa mňa by to bola škoda, aby sme vytiahli šnúry zo zásuvky a nerobili nič.
Ešte raz: kto je Michal Valko?
Michal Valko chce robiť svet lepším. Chce používať umelú inteligenciu, aby zmierňoval utrpenie okolo nás a zlepšoval náš život najmä v oblasti zdravia a životného prostredia.
Kto je Michal Valko
Michal Valko vyštudoval umelú inteligenciu a matematické metódy v informatike na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave. Doktorandské štúdium absolvoval na Univerzite v Pittsburghu. Od roku 2011 je súčasťou tímu SequeL francúzskeho Národného inštitútu pre výskum v oblasti informatiky a automatizácie (Inria) a prednáša na ENS Paris-Saclay v Paríži.
Strávil päť rokov v spoločnosti Google, kde v roku 2019 zakladal parížske laboratórium spoločnosti DeepMind, ktoré sa špecializuje na výskum umelej inteligencie. Zaujímal sa predovšetkým o navrhovanie algoritmov, ktoré vyžadujú minimálny ľudský zásah. Vďaka práci pre DeepMind sa stal súčasťou rebríčka Forbes Changemakeri.
Po rokoch na pozíciách v najväčších amerických technologických spoločnostiach, ako sú Google, Meta a Intel, vstupuje do startupového sveta. Od nového roka je zakladajúcim členom startupu, ktorý je odpoveďou aj na DeepSeek. Je tiež ambasádorom ocenenia ESET Science Award.
