Takmer štvrtina zo všetkých vyrobených áut v Európskej únii sa vyviezla do USA. Z toho takmer desatina bola zo Slovenska. Teraz sa ich vývoz výrazne predraží. Od 2. apríla bude platiť na ich dovoz do USA clo.
Americký prezident Donald Trump podpísal v stredu uvalenie ciel na dovoz automobilov do USA. Ich výšku stanovil na 25 percent, čo znovu vyvolalo obavy, že jeho obchodná politika poškodí ekonomiku a firemné zisky európskych vývozcov.
Najväčší dopad to môže mať na bratislavský výrobný závod nemeckej automobilky Volkswagen. Štvrtina jeho produkcie, v zmysle tržieb, putuje na trhy Severnej Ameriky (vrátane Kanady). Za rok 2023 tam závod vyviezol tovar za približne 2,3 miliardy eur.
Významná časť z toho sa výrazne predraží.
Nemusí ísť však iba o tento dopad. Ešte vo februári naznačil Trump zavedenie takzvaných recipročných ciel. Tie by podľa agentúry Reuters mala americká administratíva zaviesť tiež k 2. aprílu. To by mohlo ešte viac prehĺbiť napätie s kľúčovými obchodnými partnermi.
„S oznámením o dovozoch automobilov sa mi zdá, že trhy si musia uvedomiť, že oznámenia k 2. aprílu budú významné vzhľadom na recipročné clá,“ citoval Reuters Alexandra Hezeza hlavného investičného riaditeľa spoločnosti Groupe Richelieu v Paríži.
Americká administratíva už skôr zaviedla clá na dovoz ocele a hliníka.
Zavedenie ciel na dovoz automobilov z Európy do USA bude mať dopad aj na slovenskú ekonomiku.
„Clá sa prejavia v ekonomikách krajín Európskej únie produkujúcich autá znížením HDP o 0,1 až 0,2 percentuálneho bodu. Viac na Slovensku ako v Česku,“ povedal Pavel Sobíšek, šéf ekonómov UniCredit Research.
Dôvod je, že Česká republika do USA vyváža len diely použité v autách vyrobených v závodoch v Nemecku a na Slovensku. Slovensko vyváža aj hotové automobily.
Analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš odhadol, že by rast slovenského HDP v dôsledku zavedených ciel na automobily mohol byť nižší kumulatívne asi o 1,5 percentuálneho bodu na horizonte troch rokov.
Podľa Kočiša to prinesie stratu miliárd eur v exportoch a citeľný negatívny dopad aj na trh práce v podobe nárastu nezamestnanosti o niekoľko desatín percenta.
„Dochádza k tomu práve v čase, keď predaj osobných automobilov v Číne klesá, čo môže mať ešte väčší dopad na európske automobilky, ktoré vyvážajú do Číny výrazne viac automobilov ako do USA,“ povedal partner KPMG Ľuboš Vančo.
Prepad akcií automobiliek
Zo všetkých značiek automobilov vyvážaných do USA najviac budú postihnuté Porsche a Mercedes.
Podľa agentúry Bloomberg môžu čeliť potenciálnej strate tržieb za 3,4 miliardy eur. Agentúra odhadla, že Trumpove clá by mohli zmazať približne štvrtinu predpokladaných ziskov týchto dvoch značiek v roku 2026.
Najviac vystavená riziku môže byť značka Porsche, ktorá na americkom trhu posledných 15 rokov nepretržite rástla. Americkí predajcovia Porsche sú však plne závislí na dovoze, keďže spoločnosť nemá v USA žiadnu továreň, píše Bloomberg.
V bratislavskom závode Porsche vyrába dva modely – Porsche Cayenne a Porsche Cayenne Coupé, ktoré následne vyváža do celého sveta vrátane USA.
„Ako súčasť globálneho koncernu vyhodnocujeme vplyvy avizovaného rozhodnutia USA o zavedení ciel na dovoz vozidiel,“ povedal Jozef Grega z Volkswagen Slovakia. Celkový export závodu za rok 2023 bol 11,7 miliardy eur.
Na kroky Trumpovej administratívy reagovali aj akcie niektorých automobilových značiek. Akcie Porsche a Mercedesu klesli do štvrtkového popoludnia o 5,7 percenta, BMW o 4,9 percenta. Volkswagen, ktorý vlastní aj Audi a Lamborghini, padol o 4,3 percenta, zatiaľ čo Aston Martin zaznamenal prepad akcií takmer o deväť percent.
„Európski výrobcovia automobilov investujú do USA už desaťročia, vytvárajú pracovné miesta, podporujú ekonomický rast v miestnych komunitách a generujú obrovské daňové príjmy pre americkú vládu,“ reagovala na zavedenie ciel Sigrid de Vries, generálna riaditeľka Európskej asociácie automobilových výrobcov (ACEA).
Čo urobí Európska komisia
Kroky Európskej komisie na zavedenie ciel na dovoz áut do USA nie sú zatiaľ známe. Je to aj napriek tomu, že predsedníčka Ursula von der Leyen na krok Trumpa reagovala ešte v noci – tesne po oznámení ciel.
„Posúdime toto oznámenie spoločne s ďalšími opatreniami, ktoré USA plánujú v nadchádzajúcich dňoch. Európska únia bude naďalej hľadať dohodnuté riešenia pri súčasnom ochraňovaní našich ekonomických záujmov,“ povedala von der Leyen.
Za Európsku komisiu za vyjednávanie s Trumpovou administratívou je zodpovedný eurokomisár pre obchod Maroš Šefčovič. Je predpoklad, že s USA sa mu žiadne ústupky vyjednať nepodarí.
„Dúfame však, že sa tomuto scenáru vyhneme a naďalej zostávame odhodlaní viesť konštruktívny dialóg,“ citoval Šefčoviča ešte vo februári portál Euractiv.
FOTO: SITA/AP
Po reakcii Európskej únie Trump zareagoval ďalšou hrozbou. Ráno po reakcii na svoju sociálnu sieť napísal, že ak zo strany Európskej únie príde reakcia, clá môže ešte navýšiť.
Trump už 12. marca zaviedol 25-percentné clá na dovoz ocele a hliníka z EÚ. Týkajú sa zhruba piatich percent produktov, ktoré Európa vyváža do USA.
V minulosti už Európska únia ukázala možné odvetné opatrenia. Zavádzala by ich postupne.
Prvá vlna by nastúpila už 1. apríla, uvádza Euractiv. Komisia by obnovila clá z rokov 2018 a 2020 v hodnote 4,5 miliardy eur na lode, bourbon, whiskey, džínsy a motocykle.
Druhá vlna by nastúpila 13. apríla napríklad na textil, vajcia, mliečne výrobky, plasty či domáce spotrebiče.
Aké ďalšie opatrenia hrozia
Popri všetkých týchto clách je v hre aj zavedenie ďalších ciel. Začiatkom februára Donald Trump hovoril o zavedení recipročných ciel.
Ide o jednoduchý mechanizmus: USA uvalia rovnaké poplatky na dovážaný tovar z danej krajiny, aké táto krajina ukladá na svoj dovoz do USA.
V praxi je však takýto krok oveľa zložitejší, lebo krajiny často účtujú rôzne clá na rôzne triedy tovarov a účtovanie poplatkov môže mať niekoľko rôznych foriem.
Tieto clá a iné obmedzenia obchodných vzťahov si zaslúžia podľa Národnej banky Slovenska osobitnú pozornosť.
Foto: SITA/AP/Ben Curtis)
Avizované zavedenie ciel USA na dovozy z Číny, Kanady, Mexika aj EÚ a odvetných ciel môže podľa odhadu analytikov NBS spôsobiť slovenskej ekonomike obzvlášť výrazné straty vrátane úbytku až 20-tisíc pracovných miest.
„Skončilo by sa dlhé obdobie, keď bol trh práce zdrojom stability ekonomického vývoja,“ napísali analytici NBS vo svojej správe zo začiatku tohto týždňa.
Spomalil by sa aj ekonomický rast. Z rastu ekonomiky by všetky obchodné vojny mohli krajine ukrojiť z rastu 2,7 percenta. Najväčší vplyv by bol podľa NBS v roku 2026, v ktorom by clá mohli ekonomický rast v krajine takmer vymazať.
Slovensko by neuchránilo ani to, že má relatívne nízky podiel priameho vývozu do USA. Najväčšiu časť výpadku by podľa hlavného ekonóma NBS Michala Horvátha spôsobila prepojenosť s inými krajinami, ktoré sú naviazané na USA, citoval ekonóma Denník N.
