Opäť sme na chvoste Európy. Zaostávanie v rôznych oblastiach je špecialitou Slovenska a výnimkou nie je ani naše inovačné prostredie.
V oblasti budovania startupov zaostávame za ostatnými krajinami Európskej únie a čelíme vážnym výzvam – aj pokiaľ ide o rozvoj inovácií a podporu mladých technologických firiem. Ako ukazujú štatistiky za rok 2023, Slovensko zaostáva za väčšinou krajín EÚ s počtom iba 93 startupov na milión obyvateľov. Pre porovnanie, v susednom Maďarsku je to 146 startupov, v Česku 162 a v Rakúsku až 321. Lídrom v tejto oblasti je Estónsko, kde na milión obyvateľov pripadá neuveriteľných 1 299 startupov. Slovensko má teda pred sebou ešte dlhú cestu.
Michal Vanovčan, výkonný manažér Seed Startera Slovenskej sporiteľne, ktorý je prvým korporátnym venture kapitálovým programom u nás, situáciu hodnotí kriticky: „Podmienky pre rozvoj startupov sú na Slovensku síce sľubné, ale stále zaostávajú za najlepšími európskymi krajinami a často aj za priemerom EÚ.“ Podľa neho sú hlavnými problémami nedostatočná podpora inovátorov a chýbajúce systémové riešenia, ktoré by startupom uľahčili vstup na trh a následný rast.
Jednou z hlavných prekážok je tiež nedostatok kapitálu, čo výrazne spomaľuje rozvoj inovácií. Na Slovensku je investícia rizikového kapitálu v prepočte na jedného obyvateľa iba 12 eur, zatiaľ čo priemer v Európe je 78 eur. „Hlad po rizikovom kapitáli je u nás obrovský, o čom svedčí aj fakt, že do nášho programu Seed Starter sa za prvý rok prihlásilo viac ako 150 startupov,“ uvádza Vanovčan.
Odliv talentov
Ďalšou veľkou výzvou, ktorá oslabuje slovenský startupový ekosystém, je odliv talentovaných mladých ľudí. Aj keď Slovensko disponuje silnou základňou technických univerzít, najlepší absolventi často odchádzajú študovať a pracovať do zahraničia. A mnohí z nich sa po ukončení štúdií nevrátia. Štatistiky ukazujú, že podiel slovenských študentov na zahraničných vysokých školách je až 19 percent, čo je jeden z najvyšších podielov v Európe. Tento „únik mozgov“ má za následok, že startupy, ktoré by mohli vzniknúť na Slovensku, sú často založené v zahraničí.
„Je to veľký problém, pretože títo talentovaní ľudia často vidia lepšie možnosti na realizáciu svojich nápadov v iných krajinách, kde je dostupnejší kapitál, lepšia infraštruktúra a podpora zo strany štátu,“ komentuje Vanovčan.
Podpora z domácich zdrojov
Situácia nie je úplne beznádejná. Existujú snahy o zlepšenie podnikateľského prostredia pre startupy a jedným z nich je návrat súťaže Startup Awards, ktorá sa po niekoľkoročnej prestávke bude konať 21. novembra 2024 v Bratislave. Táto súťaž môže byť pre mnohé mladé technologické firmy príležitosťou zviditeľniť sa, získať potrebné financie a podporu na ďalší rozvoj.
Talentovaní ľudia často vidia lepšie možnosti na realizáciu svojich nápadov v iných krajinách, kde je dostupnejší kapitál.
„Pre motiváciu a inšpiráciu nových podnikateľov je dôležité ukazovať a medializovať úspešné firmy a zakladateľov firiem, ktorí sa snažia presadiť. Preto tento rok reštartujeme náš koncept. Budeme sa snažiť dať do pozornosti úspešné slovenské startupy a podnietiť mladých ľudí, aby sa nebáli rozbehnúť vlastné podnikanie,“ povedal ešte v máji na podujatí Forbes Business Fest Peter Kolesár, Partner Civitty.
Spolu s Petrom Pašekom, Managing Director & Partner spoločnosti Accace Slovensko a Majom Porvažníkom, Managing Co-founder z Vacuum Group, diskutovali o tom, ako na Slovensku vytvoriť priaznivejšie prostredie práve pre startupy.
„Nemôžeme si dovoliť čakať na reformu vzdelávania, musíme priebežne hackovať vzdelávanie zboku. Podporovať študentov a vedcov, aby prichádzali s nápadmi na riešenie problémov sveta okolo nás. Z tých najaktívnejších vzniknú changemakeri, ktorí zmenia aj Slovensko,“ doplnil Peter Kolesár.
Sľubný, no stále náročný trh
V porovnaní s krajinami ako Estónsko, Švédsko alebo Fínsko, kde startupy získavajú rýchlu podporu a ich počet rastie, Slovensko zaostáva. Podľa odborníkov tu však rozhodne existuje potenciál.
Foto: Seed Starter
Legislatívne zmeny, ako napríklad zavedenie jednoduchej spoločnosti na akcie v roku 2017, či snaha o zlepšenie podnikateľského prostredia sú kroky správnym smerom. Slovensko sa umiestnilo na 45. mieste v rebríčku „Doing Business“ Svetovej banky, čo naznačuje, že legislatíva nie je úplnou prekážkou. Potenciál však ostáva nevyužitý bez dostatočnej finančnej a inštitucionálnej podpory.
