Slovenská koruna by dnes mala 30 rokov. Pozrite sa, čím sme platili v minulosti

Presne 8. februára 1993 sa u nás namiesto Koruny česko-slovenskej začala používať slovenská koruna. Tou sme platili až do 1. januára 2009, keď ju nahradilo euro. Pripravili sme prehľad, čím sme platili od roku 1918.

1918

Vznik prvej Československej republiky po prvej svetovej vojne nepriniesol okamžitú zmenu meny. Až do roku 1919 sa používali rakúsko-uhorské peniaze. No viedenská centrálna banka stále chrlila inflačné peniaze, a preto sa vláda v Prahe rozhodla uskutočniť menovú odluku.

1919

Vo februári zaviedli československú korunu. Autorom menovej odluky bol Alois Rašín. V rámci nej okolkovali rakúsko-uhorské bankovky – no v niektorých odľahlejších častiach krajiny sa tak stalo až v roku 1920.

Pri kolkovaní zadržali úrady polovicu prinesených peňazí, ktoré na 30 rokov deponovali s 1-percentným úrokom (ľudia sa k nim vplyvom nasledujúcich politických zmien nikdy nedostali). Vláda postupne menila kolkované peniaze za československé štátovky (keďže neexistovala národná banka nového Československa, ktorá by vydávala bankovky).

Ich autorom bol slávny secesný maliar Alfons Mucha. „Boli to krásne návrhy, ale domáca tlač nebola kvalitná, chýbali ochranné prvky. Zvlášť stokoruna bola veľmi falšovaná,“ hovorí hlavný archivár NBS František Chudják.

1926

Vznikla prvá centrálna banka, Národná banka Československá. Išlo o akciovú spoločnosť s kapitálom 12 miliónov zlatých amerických dolárov. Akcie si mohli kúpiť firmy i ľudia.

Jej úlohou bolo udržiavať stabilitu meny v určenom pásme, keďže v predchádzajúcich povojnových rokoch bola silne rozkolísaná. No svetová hospodárska kríza v 30. rokoch tieto plány narušila, v rokoch 1934 a 1936 mena devalvovala zakaždým o zhruba 16 percent. Po vzniku NBČS sa tiež začali vymieňať často falšované bankovky za nové, kvalitnejšie. Prišiel zlatý vek tvorby bankoviek.

Po prvýkrát sa v roku 1927 na naše bankovky dostali portréty reálnych osôb, napríklad Milana Rastislava Štefánika či Aloisa Rašína. V roku 1929 vydali podľa mnohých odborníkov najkrajšiu bankovku, 50-korunáčku od Muchu. Umelec na nej už na sklonku svojho života zúročil všetky svoje skúsenosti. Na portréte je jeho dcéra.

1939

Marec toho roku priniesol rozdelenie Československa a vznik Slovenského štátu. Vznikla Slovenská národná banka a tá mala uskutočniť aj menovú odluku. V praxi to vyzeralo tak, že sa stále používali československé koruny, no mali pretlač „Slovenský štát“. Tieto pretlačené bankovky sa však hojne falšovali.

Nové slovenské štátovky (nižšie nominálne hodnoty), respektíve bankovky (vyššie nominálne hodnoty) dávali do obehu postupne od roku 1939, resp. septembra 1941.

V roku 1944 vydali tisíckorunovú bankovku od Štefana Bednára s motívom troch Svätoplukových prútov, jednu z výtvarne hodnotnejších bankoviek tohto obdobia. Tlačili ju v Prahe a na rube použili Orlovú pestrotlač. Menšie hodnoty sa od roku 1943 tlačili aj v novozriadenej martinskej Neografii.

Národnú banku v tom čase viedol uznávaný ekonóm Imrich Karvaš, ktorý sa zameral na budovanie zlatých rezerv a deponoval ich vo Švajčiarsku. Podarilo sa ich zachrániť pred Nemcami.

1945, 1953

Opäť prišli menové reformy. Prvá v roku 1945 mala urobiť poriadok v množstve stredoeurópskych mien, ktoré vtedy na našom území obiehali, a zabezpečiť, aby peniaze nestrácali hodnotu. Preto dovtedajšie bankovky v opäť zjednotenom Československu okolkovali, aby kontrolovali ich množstvo v obehu.

Od 1. novembra 1945 sa platidlom opäť stala československá koruna. Obyvateľstvo si mohlo vymeniť 500 korún, ostatné peniaze muselo viazať na bezúročných účtoch. Infláciu to nezastavilo, postupne sa zrýchľovala a v roku 1953 vláda pristúpila k ešte drastickejšej reforme. Vydala nové peniaze a obyvateľom ich menila v pomere 5:1 do hodnoty 300 korún, zvyšok v pomere 50:1.

„Nové bankovky tajne vytlačili v ZSSR, výtvarne boli veľmi slabé. Vydali aj ‚ruské‘ nominály, ako boli 3-korunová štátovka či 25-korunová bankovka. A ľudia ich neznášali,“ hovorí Chudják.

Podľa neho prišli ľudia vtedy priemerne o 82 % hodnoty svojej hotovosti, straty na vkladoch sa pohybovali okolo 19 % a bola to v strednej a východnej Európe štvrtá najtvrdšia reforma. No bez nej by hospodárstvo skolabovalo a napriek negatívam ukončila osem rokov menovej nestability a neistoty.

Výtvarne najhodnotnejšie a zároveň technicky najzaujímavejšie papierové platidlo z obdobia 1945 – 1953 je 20-korunová štátovka z roku 1949 podľa návrhu Karla Svolinského, dodáva hlavný archivár NBS.

60. – 80. roky

Hospodárstvo síce stagnovalo, ale nezažívalo také prepady ako po vojne. Na bankovkách sa odrážal spoločenský vývoj. Po roku 1958 sa na nich začali objavovať silné budovateľské motívy. Vtedajšie úrady odmietali návrhy, na ktorých sa objavili napríklad cirkevné historické motívy. Výtvarne to nebolo silné obdobie, snáď s výnimkou známej 10-korunáčky od Márie Medveckej zobrazujúcej dve dievčatá z Tvrdošína.

Zmenu priniesli až návrhy zo 70. rokov, okrem iného aj od známeho maliara Albína Brunovského. Realizovali sa až o desaťročie neskôr a ľudia neboli nadšení – hlavne pre prílišnú farebnosť. Odpor vyvolal hlavne ideologicky nevhodný motív bývalého socialistického prezidenta Klementa Gottwalda. Našťastie sa používala len krátko, po novembri 1989 jej tlač zastavili.

1989

Prišla nežná revolúcia a budovanie kapitalizmu, no socialistické peniaze zostali. Postupne na nich menili štátny znak. Toto obdobie bolo poznačené veľkou infláciou (našťastie „len“ v desiatkach percent) a hospodárskou neistotou.

1993

Vznikli dva samostatné štáty a dve samostatné meny. Najskôr však prišlo kolkovanie federálnych peňazí. Na rozdiel od drastických menových reforiem zo 40. a 50. rokov sa však výmena meny uskutočnila v pomere 1:1. Ľudia si mohli v hotovosti vymeniť 4 000 korún. Prvé slovenské bankovky (50-koruna) vydali v auguste 1993.

Slovenské bankovky mali vysokú výtvarnú úroveň a kvalitnú tlač. Ich autorom bol Jozef Bubák. Hlavným motívom na všetkých bankovkách boli hlavy historických postáv a na rube dôležité stavby Slovenska. Stovku zdobila Madona, päťstovku Ľudovít Štúr a 5-tisícku Milan Rastislav Štefánik.

2009

Slovensko vstúpilo do eurozóny a začalo používať spoločnú európsku menu. Na bankovkách sa objavujú motívy architektonických slohov z európskej histórie. Na rubovej strane je vždy zobrazený most z daného obdobia. Dizajn je jednotný pre všetky krajiny. Autorom je rakúsky výtvarník Robert Kalina.

Vyhľadávanie…

Nenašli sa žiadne výsledky, skúste použiť iné kľúčové slovo!

Alebo skúste preskúmať témy

12/2024 – Dobro v srdci