Pozornosť pútajú najmä jej textilné tapety. Najväčšiu príležitosť svojho života pritom takmer premeškala.
„Krása ma vždy oslovovala a páčilo sa mi, ako na mňa vplýva. Keď som sa obklopila krásou, vždy som sa cítila lepšie. A tento pocit som chcela dopriať aj iným ľuďom cez svoje diela,“ hovorí pre Forbes Slovenka Katarína Stupavská, ktorá v Amsterdame vedie vlastné interiérové štúdio.
Keď jej mama dostala pracovnú ponuku od slovenskej ambasády v Amsterdame, mala Katarína Stupavská iba 14 rokov. Na sťahovanie spomína ako na jedno z najťažších období v doterajšom živote.
„Všetko bolo nové. Musela som si zvykať na iný školský systém aj mentalitu ľudí. Hodili ma do toho ako rybu do vody a musela som sa naučiť plávať. Vďaka tomu som dospela oveľa rýchlejšie ako moji slovenskí spolužiaci,“ hovorí.
Detská vášeň
Po holandsky sa musela naučiť za tri mesiace a hneď v prvom roku musela Katarína Stupavská pre iný školský systém spájať dva ročníky.
„Bolo to pred 20 rokmi a Google translator vtedy ešte neexistoval. Dostala som len učebnice a musela som sa naučiť komunikovať. Kým som sa naučila po holandsky, so spolužiakmi som sa dorozumievala cez kresby,“ vysvetľuje.
Po dvadsiatich rokoch je však za túto skúsenosť vďačná a pripúšťa, že keby zo Slovenska neodišla, pravdepodobne by sa umením uživila len ťažko. „Myslím si, že v štrnástich človek ešte presne nevie, čo chce, no ja som od malička kreslila,“ hovorí Katarína.
Sny o kreatívnej práci mala odjakživa a ako hovorí, vždy v tom bola dobrá. Spomína, že už ako sedemročná vyhrávala výtvarné súťaže a niektoré jej práce sú na školách dodnes vystavené.
Iný svet
Odchodom do Holandska sa jej podľa jej slov otvorila nekonečná paleta možností. „Na Slovensku ma väčšina ľudí od umenia odhovárala. Vraveli, že je to neisté povolanie a nie je ľahké sa ním uživiť,“ priznáva Katarína.
„Holanďania sú v mnohých ohľadoch presným opakom Slovákov. Nie sú takí pohostinní a srdeční ako my, no hovoria veci na rovinu a vždy idú priamo k veci. Na to som si musela dlhšie zvykať.“
Dizajnérka opisuje, že Holanďania vďaka svojej priamosti a otvorenosti veľa vecí vybavia oveľa rýchlejšie. „Páči sa mi aj, ako sa stále usilujú hľadať nové riešenia. Sústredia sa viac na príležitosti, než obmedzenia,“ dodáva.
Ako z filmu
Ďalšie možnosti objavila Katarína Stupavská vďaka stáži v butiku Van Ravenstein. „S kamarátkou sme sa tam prihlásili a až neskôr sme zistili, že to bol vtedy najlepší butik v Amsterdame,“ smeje sa.
„Naozaj som nevedela, do čoho idem. Môžete si to predstaviť ako vo filme Diabol nosí Pradu. Prišla som tam v tričku značky Esprit a všetci na mňa pozerali ako na zjavenie,“ spomína Katarína na svoje začiatky.
„Bola to pre mňa skvelá škola. Mala som tam možnosť spolupracovať s dizajnérmi z Francúzska, Talianska aj Belgicka. Úplne to zmenilo môj pohľad na módu.“
A práve tu si Katarína začala vytvárať aj portfólio pre štúdium módy. Ako vysvetľuje, je veľmi ťažké dostať sa na školu Amsterdam Fashion Institute a portfólio je vo výberovom konaní veľmi dôležité.
Osudový rozhovor
Ambicióznu Slovenku prijali a po štyroch rokoch štúdia módy a prehliadkach aj na prestížnych Fashion Weekoch v Paríži či Londýne sa od ženskej módy preorientovala na tapety. „Počas písania diplomovej práce ma oslovil jeden z mojich učiteľov, či by som sa nechcela viac venovať aj interiérovému dizajnu,“ vysvetľuje Katarína.
„Dovtedy som ani nevedela, že sa venuje aj niečomu inému ako móde. No povedal mi, že moje printy na hodvábnom oblečení ukázal svojim klientom a mali u nich úspech. A že o tapety s mojimi printami má záujem aj najväčšia sieť hotelov v Holandsku,“ spomína.
Dnes tento rozhovor hodnotí ako osudový. Obrovskú príležitosť však takmer zahodila. „Bola som nahnevaná, že to riešil za mojim chrbtom a odmietla som to. Povedala som mu, že mám za sebou veľmi rušné štyri roky a potrebujem si oddýchnuť,“ priznáva dizajnérka.
„Vzal to dobre a v septembri sa mi ozval, či už som si dosť oddýchla a mohla by som sa do toho pustiť. Vtedy som si uvedomila, že som takmer prišla o najväčšiu príležitosť svojho života.“
Na detailoch záleží
Dnes úspešná dizajnérka hovorí, že keď s tapetami začínala, nevedela o nich takmer nič. No mala pred sebou veľkú objednávku pre sieť hotelov. Všetko sa teda musela naučiť sama a rýchlo. Na výrobu tapiet pre jeden 20-poschodový hotel totiž dostala len pol roka času.
„Navrhovať printy na tapety je úplne iné ako na oblečenie. Rozdiel je v prvom rade vo veľkosti. Ale pri oblečení treba myslieť aj na krivky ľudského tela, kým tapety zostávajú rovné. Na oblečení sa vzory zvyknú opakovať, ale tapeta musí byť čo najoriginálnejšia,“ hovorí a dodáva, že vzor na tapete musí byť skutočne prepracovaný, pretože na veľkom formáte sú viditeľné aj tie najmenšie chyby.
Slovenský rukopis po celom svete
Katarína Stupavská dnes v Amsterdame vedie vlastné dizajnérske štúdio WAD. Spomína, že dlho navrhovala tapety do hotových a zariadených interiérov. „Ale to nebolo správne, pretože ich treba veľmi dobre zladiť so zvyškom nábytku, inak niekedy zanikne ich príbeh. Preto dnes bývam do interiérového dizajnu zapojená od začiatku,“ vysvetľuje.
Tapety so slovenským rukopisom zdobia interiéry po celom svete. V Bratislave ich nájdete napríklad v cukrárni Svet Miriss, v butiku Envy x Privee a niekoľko ich je aj vo Viedni. „Najviac hrdá som vždy na svoje najnovšie práce, pretože sa s každým projektom snažím čo najviac zlepšovať,“ hovorí dizajnérka.
Neustále sa zlepšovať
Snahu o neustále zlepšovanie sa deklaruje aj to, že v roku 2019 ukončila štúdium na Royal College of Art v Londýne. Tu sa už sústredila špeciálne na potlač a umenie.
„Aj vďaka tomu je moja práca kombináciou umenia, módy, interiérového a grafického dizajnu.“ Zdôrazňuje, že do múzeí a galérií v detstve najčastejšie chodila so svojou babičkou. Práve vďaka týmto výletom má dnes k umeniu tak blízko.
„Veľmi by som chcela prijať do štúdia viac zamestnancov a prehĺbiť spoluprácu s umelcami. Všimla som si, že architekti často nemajú taký cit pre umenie. Chcela by som spolupracovať s umelcami z rôznych smerov – maliarmi, keramikármi a inými štýlmi,“ hovorí a dodáva, že viac projektov by rada vytvorila aj na Slovensku.
„Mojim veľkým snom je napríklad realizácia pre bratislavskú Hlavnú stanicu. Baví ma pretvárať hotely na galérie a domy na domovy. Chcem, aby sa v interiéroch ľudia cítil dobre,“ uzatvára Katarína Stupavská.