Ak by slovné spojenie „americký sen“ hľadalo svoju tvár, pokojne by ňou mohol byť rodák z Pezinka Dado Slezák.
Narodil sa do veľkej rodiny, kde väčšina členov musela začať pracovať skôr, ako stihli dokončiť strednú školu. Nikto z nich navyše nemal možnosť študovať na univerzite. Každý výlet za hranice mesta bol považovaný za luxus.
Práve nedostatok sa stal jeho hnacou silou a motiváciou uspieť. Vynikal v basketbale, ktorý hral v doma ušitom drese a požičaných teniskách. Ešte viac ako športové výsledky však zažiarili jeho študijné úspechy. Už na strednej škole v zahraničí dostal plné štipendium a neskôr sa presadil na dvoch najprestížnejších univerzitách — Harvarde a Kellogg School of Management na Northwestern University.
Dnes žije na cestách a vedie hektický život pri riadení najväčších investícií do energetiky a infraštruktúry. Spoliehajú sa naňho guvernéri, Biely dom či predstavitelia najznámejších firiem. Napriek globálnemu úspechu si najradšej zabicykluje po karpatských kopcoch, keď sa vráti na Slovensko – do domova svojej rodiny.
Rodák z Pezinka je líder v oblasti Private Equity na Wall Street už viac ako 15 rokov a vyhľadávaný expert na komplexné investície s dlhodobou perspektívou. Zameriava sa predovšetkým na energetiku, telekomunikácie a nehnuteľnosti.
Vo firme na Manhattane sa zaoberá jedným z najpálčivejších problémov dneška. Kým sa svet sústredí na umelú inteligenciu, on hľadá spôsoby, ako pre ňu zabezpečiť dostatok energie – a tiež aj pre bežných ľudí, priemysel a biznis.
Podpísal sa pod historicky najväčšie projekty na svete v energetických dodávkach pre AI. Je ťažké predstaviť si rozsah týchto investícií, keďže energiu, ktorú zabezpečuje, by bolo možné použiť na osvetlenie niekoľkých krajín s veľkosťou Slovenska, čím významne prispieva k budovaniu energetickej infraštruktúry budúcnosti. Investície, ktoré zabezpečuje, sa ročne pohybujú v miliardách dolárov.
Podobné problémy trápia aj lídrov štátov, ako aj šéfov korporácií. O to viac si váži ich dôveru, ako aj to, že sa na jeho názor na Wall Street spoliehajú. Je to rovnako zaväzujúce, ako aj inšpiratívne – pri práci s nimi sa neustále učí.
Chceš stretnúť Dada Slezáka osobne?
Príď 13. mája na Forbes Money Summit a zaži ho naživo spolu s ďalšími lídrami zo sveta financií.
Lístky sú už v predaji – zabezpeč si ten svoj ešte dnes!
Chceš stretnúť Dada Slezáka osobne? Príď 13. mája na Forbes Money Summit a zaži ho naživo spolu s ďalšími lídrami zo sveta financií.
Lístky sú už v predaji – zabezpeč si ten svoj ešte dnes!
Vzrušujúci svet private equity
A prečo si vybral práve segment private equity? To je preňho tá vzrušujúca časť. Neustály adrenalín, vysoký stres, nové problémy, ktoré vyžadujú nové riešenia – je to ako súťaž, ktorá ho poháňa vpred.
Dado na nedávnej prednáške vysvetľoval, čo je vlastne private equity: forma investovania, keď kupuje firmy s cieľom opraviť ich, vybudovať alebo zlepšiť a neskôr predať so ziskom. Je to náročná práca, ktorá kombinuje finančné znalosti s podnikateľským duchom a schopnosťou vidieť príležitosti tam, kde ich iní nevidia, a hlavne ich realizovať rýchlejšie než ostatní.
Väčšie firmy fungujú vo veľkej miere korporátne, a preto sa po ich kúpe len ťažko robia veľké zmeny v krátkom čase.
Pasha Borsai
Aj keby mohol mať pokojnejší život, Dado naň spomína s úsmevom, keďže ho dobrovoľne pred rokmi vymenil za vyššiu dávku adrenalínu.
Preferuje dobrodružný život „stredne veľkých firiem“. Firmy s ročnými tržbami od približne 100 do 500 miliónov dolárov sú z pohľadu Wall Street považované za takzvaný „middle market“. Práve tie si vyžadujú oveľa viac úsilia, aby mohli pokračovať v raste.
Mladý Slovák, ktorý sa od detstva musel v zahraničí vynájsť, si vďaka športu a stratégii osvojil schopnosť vidieť niekoľko krokov dopredu a nachádzať riešenia tam, kde to iní vzdali. Aj to mu pomohlo vyšvihnúť sa medzi najmladších riaditeľov na Wall Street.
Pre jeden z najväčších investičných fondov na svete kupuje firmy, pre ktoré vytvára stratégie, zvyšuje efektivitu, škálovateľnosť a manažuje riziká – recept, ako premeniť firmu na rastúcu a následne po niekoľkých rokoch so ziskom predať.
Veľké transformácie sa neudejú len tak lusknutím prsta a vyžadujú si nasadenie sedem dní v týždni, dlhé hodiny v zasadacích miestnostiach s manažmentom spoločností, ktoré spravuje, a takmer neustále cestovanie. Lietanie sa stalo jeho každodennou rutinou, presúva sa medzi mestami a krajinami, aby bol vždy tam, kde je ho najviac treba.
Pre jeden z najväčších investičných fondov na svete kupuje firmy, pre ktoré vytvára stratégie, zvyšuje efektivitu, škálovateľnosť a manažuje riziká – recept, ako premeniť firmu na rastúcu a následne po niekoľkých rokoch so ziskom predať. Ľuďom vo firmách dokáže zmeniť život. Po úspešnom obrate a predaji si často aj bežní zamestnanci pripisujú svoje prvé milióny. Pre Dada sú toto najsilnejšie momenty — vidieť, ako to zvládli a stali sa úspešnými.
Cez basketbal až na Harvard
Jeho cesta na miesto, kde je dnes, by sa pokojne dala označiť za americký sen, ktorý sa po krôčikoch napĺňal. Začala sa v Pezinku a viedla cez susedné Rakúsko, kde vynikal nielen v školskej lavici, ale aj na basketbalovom ihrisku. Odtiaľ nasledoval skok cez oceán, na privátnu strednú školu, kde hrával basketbal, až po Harvard, na ktorom získal plné štipendium.
Pasha Borsai
Zatiaľ čo štúdium na najprestížnejšej škole sveta v Bostone sa všeobecne považuje za náročné, Dado si ho skombinoval súčasne so štúdiom na vtedy najprestížnejšej biznis univerzite v USA – Northwestern University, Kellogg School of Management v Chicagu.
Každý týždeň lietal medzi Chicagom a Bostonom a na letenky si zarábal prácou v hedžovom fonde ako investor, s kanceláriou v oboch mestách. Čo ho motivovalo vytvoriť toto doposiaľ nevídané nastavenie? Neuhasiteľný hlad po vedomostiach, pravdepodobne skombinovaný s množstvom kávy a „trochou“ povestnej netrpezlivosti.
Napriek tomu, že ho v detstve príbuzní odrádzali od štúdia, jeho akademická cesta vyvrcholila mimoriadnymi úspechmi – stal sa najlepším študentom ročníka a akademickým All-American, patril medzi najlepších študentov v USA. Symbolické zavŕšenie bolo, keď v talári predniesol záverečný príhovor za svoj ročník – s dojatou mamou v publiku.
Sieť kontaktov, ktorá mení život
Na Northwestern a Harvarde si cenil najviac rozmanitosť názorov a ľudí, ktorých stretol. Učil sa aj od osobností ako bývalí prezidenti či bývalý starosta New Yorku. Na kampuse vrazil aj do dnešných mohykánov, ako je Mark Zuckerberg, zakladateľ Facebooku.
Dokonca získal rady priamo od najúspešnejšieho investora v histórii – Warrena Buffetta. Študenti si týchto velikánov vypočuli a mohli s nimi konfrontovať spôsob, ako dospeli k rozhodnutiam, ktoré sa neskôr zapísali do histórie.
Pasha Borsai
Absolventi dnes zastávajú významné pozície po celom svete. Keď Dado potrebuje pomoc, absolventská sieť sa jeho problému venuje s takou vervou, akoby išlo o ich vlastný. Práve toto je jedno z kľúčových poslaní univerzity – vychovávať absolventov, pre ktorých je nezištná pomoc ostatným rovnako dôležitá ako ich vlastný úspech.
Cyklistika ako ventil
Basketbalový dres však časom vymenil za cyklistický. Jazda na bicykli mu pomáha udržiavať rovnováhu v živote a tiež uspokojovať jeho nenásytne súťaživého ducha.
Každodenné služobné cesty sa ukázali ako prekvapivo dobre zlučiteľné s cestnou cyklistikou. Na bicykel dokáže sadnúť vo dne aj v noci, v každom malom či veľkom meste – od Los Angeles cez Chicago až po Banskú Štiavnicu – ale aj v hotelovom fitnes centre. Omnoho náročnejšie by bolo všade, kam cestuje, zháňať spoluhráčov na basketbal.
Namiesto osláv v cyklistickom úbore sa pripojil na konferenčný hovor po každej etape. Ten mal vopred naplánovaný tak, že ho stihne len v prípade, ak ju dokončí v rekordnom čase.
Jazda pred dôležitými stretnutiami mu pomáha premyslieť si vyjednávaciu taktiku alebo bojovať s jetlagom. Najprv spojil rannú rozcvičku na bicykli s cestou do práce. Súťažil s vlakom, ktorým by inak cestoval 2-hodiny z Manhattanu do Greenwichu.
Časom pridával záťaž. Napríklad na 4-etapových pretekoch z Nashvillu k rieke Mississippi sa do cieľa ponáhľal kvôli počítaču. Namiesto osláv v cyklistickom úbore sa po každej etape pripojil na konferenčný hovor. Tie mal vopred naplánované tak, že ich stihne iba v prípade, ak etapu dokončí v rekordnom čase. Zdá sa, že pracovný tlak funguje aj ako skvelá motivácia v športe – vyhral všetky etapy – spolu 444 míľ. Dnes už preteká v profesionálom drese, aj keď najradšej vyhráva nad sebou samým.
Súťaživosť a neoblomnosť ako hnací motor
Jeden z najzásadnejších rozdielov, ktoré vníma medzi Amerikou a Európou, je možno až prehnaná súťaživosť a neoblomnosť. V Spojených štátoch je však jeho slabosť – priam chronická súťaživosť – paradoxne výhoda.
Ani v obleku šitom na mieru nezabúda na svoje skromné začiatky. Jeho športový odev, v ktorom trénoval, bol kombinácia požičaných tenisiek a doma ušitého oblečenia.
Aj pri športe si uvedomuje, že nemôže ovplyvniť, či jazdci stojaci s ním na štartovacej čiare mali lepšiu prípravu alebo kvalitnejší spánok. Možno mali viac času na kontrolu bicykla, zatiaľ čo on ho poskladal z tašky priamo na letisku. Jediné, čo môže ovplyvniť, je jeho vlastný výkon a snaha byť lepší než včera.
Nejde len o súperenie s okolím, ale aj o boj so sebou samým. Práve to ho za veľkou mlákou vždy hnalo vpred.
Vyrastal veľmi skromne – mama ho vychovávala s pomocou rodiny. Na nedávnom vystúpení v New Yorku Dado povedal s presvedčením v hlase: „Narodiť sa do mojej rodiny bolo to najlepšie, čo sa mi v živote mohlo stať, pretože mi to dalo dve zásadné lekcie. Prvá bola, že keď som niečo chcel – či už peniaze, vedomosti alebo možnosť vidieť svet za hranicami môjho rodného mesta – neexistoval rodinný príslušník ani sused, od koho by som si mohol požičať a uľahčiť si život. Jediná možnosť bola vydrieť si to sám. Práve vďaka týmto začiatkom som sa naučil disciplíne.“
Pasha Borsai
Druhá lekcia bola mentálna odolnosť – keď začínaš od nuly, nemáš čo stratiť. To mi dalo odvahu riskovať viac než mojim americkým rovesníkom a nebáť sa urobiť odvážne kroky tam, kde iní váhali.“
Vďaka sociálnym sieťam je ľahké vnímať iba tú pozlátenú stránku jeho života – fantastické destinácie sa striedajú s privátnymi salónikmi na letiskách. Čo však nevidno, sú skoré ranné vstávania, skladanie bicykla počas telefonátov a nikdy sa nekončiaca práca za dverami bez pozlátka. Ani v obleku šitom na mieru nezabúda na svoje skromné začiatky. Jeho športový odev, v ktorom trénoval, bol kombinácia požičaných tenisiek a doma ušitého oblečenia. Dodnes je na seba prísny a váži si každý dolár.
Čo mu chýba? Istota, ktorú má väčšina ľudí – na rozdiel od nich nikdy nevie, v ktorom meste bude večerať, keďže sa veci menia často z hodiny na hodinu.
Slovensko – domov mojej mamy
Na Slovensko nezabudol ani po rokoch strávených v zahraničí, hoci so slovenčinou je to už o niečo komplikovanejšie. Oprášil ju najmä po tom, čo sa so Slovenskom spojil cez združenie Slovenských profesionálov v New Yorku.
Na otázku, či si vie predstaviť robiť aj na Slovensku podobný biznis, aký robí v Amerike, odpovedá optimisticky. Pri veľkosti investícií, ktorým sa venuje, zatiaľ nevidel ten správny moment na našom trhu.
No ako pri všetkom – nevzdáva sa. Naďalej hľadá vhodnú investíciu a ľudí na spoluprácu. Verí, že naša krajina má talentovaných ľudí, ktorí sa dokážu presadiť nielen doma, ale aj vo svete.
Rád sa sem vracia, a ak to raz spojí s biznisom, možno si splní ďalší sen – pomôcť ľudom na Slovensku, ktorí majú rovnaký hlad po úspechu, aký mal kedysi on, aby boli úspešnejší než on – taký americký sen po slovensky.
A prečo by investoval práve na Slovensku? Pretože je to stále domov jeho rodiny.