Stromy tu vždy boli a budú, len są nedokážu vyrovnať s tým, čo sme ako ľudstvo spôsobili. Aj to bol jeden z dôvodov, prečo vznikol kalifornský startup Living Carbon, v ktorom Slovák Martin Srna vedie business development.
Pred niekoľkými dňami (rozhovor sme nahrávali 16. 3., pozn. red.) otriasol startupovým svetom pád Silicon Valley Bank. Ako ste sa na to pozerali vy? Mali ste tam uložené svoje peniaze?
V prvom rade to bolo stresujúce, nielen pre nás či pre iné technologické firmy, ale aj pre rôzne iné biznisy a neziskovky. Napokon to však pre depozitorov dopadlo dobre. Určite pomohlo, že máme investorov ako Lowercarbon na čele s Chrisom Saccom. Bol jedným z mála vysokopostavených investorov, ktorí menej tweetovali a viac pracovali na tom, aby bolo portfólio ich firmy v poriadku. Náš tím, ktorý má na starosti financie, asi pár dní nespal.
Kaskádový efekt
Ako ste vnímali kroky FDIC, ktorá sa rozhodla kryť depozity SVB?
Zásah FDIC bol podľa mňa správny, ochrániť depozitorov a nie shareholderov bolo potrebné na to, aby sa predišlo väčšej „kalamite“. Nakoniec nejde o bailout ako počas finančnej krízy, ale je otázne, čo bude nasledovať a ako sa Fed a vláda zachovajú v ďalších týždňoch a mesiacoch, keďže ten kaskádový efekt sa už spustil.
Upravili ste niečo do budúcnosti? Prípadne ste sa rozhodli rozdeliť peniaze do viacerých bánk, alebo sa skôr pozeráte na väčšie banky?
Nemôžem hovoriť priamo za Living Carbon, pretože tieto záležitosti sú stále v štádiu riešenia. Ale vo všeobecnosti vznikol konsenzus naprieč viacerými firmami za diverzifikáciu financií. Na Twitteri je však vidieť prvé ohlasy z prostredia startupov a venture kapitálových fondov, ktoré chcú, aby SVB operovala naďalej.
Treba povedať, že historicky to bol super partner pre tento ekosystém, aj ako poskytovateľ úverov napríklad na výstavbu solárnych elektrární. Aj ja verím, že ešte existuje šanca, aby mala SVB svoje miesto v tomto ekosystéme. Aspoň v nejakej forme.
Zo Slida do uhlíka
Keď sa posunieme k vášmu príbehu. Aká bola vaša cesta do Kalifornie?
Po prvýkrát som tu bol ešte počas vysokej školy v rámci programu Work and Travel a San Francisco sa mi veľmi páčilo. Párkrát som sa sem ešte vrátil počas štúdia alebo pracovne. Avšak v roku 2018, keď som pracoval ešte pre Slido, a po roku, ktorý som strávil rozbiehaním projektov v Ázii, som dostal možnosť presťahovať sa do San Francisca a pracovať na budovaní produktových partnerstiev. Po niekoľkých rokoch, keď bolo Slido akvirované, som prešiel do Living Carbon.
Mali ste blízko ku climate tech oblasti?
Väčšinu mojej kariéry som pracoval v e-commerce a SaaS, respektíve v tradičnejšom technologickom prostredí. Povedal som si, že je čas na zmenu. Hlavným hnacím motorom však bolo, že som si plne uvedomoval, že klimatická zmena je tu a ak na jej riešeniach nebude pracovať dostatočné množstvo ľudí, tak sa teplota planéty môže zvýšiť natoľko, že to ohrozí obrovské množstvo ľudí na tejto planéte.
Pocítili ste to na vlastnej koži?
Áno, keď som žil v Singapure, ktorý je sčasti vystavaný na vode, uvedomil som si, že o sto rokov tu už nemusí byť. Rovnako som videl, ako je v dôsledku klimatických zmien ohrozené poľnohospodárstvo v Ugande. V neposlednom rade v Kalifornii začínajú byť sezóny dažďov dlhšie a extrémnejšie, rovnako tak aj sezóny sucha a požiarov a majú aj väčší rozsah.
Martin žije dlhodobo v San Franciscu. Foto: Archív Martina Srnu
Martin žije dlhodobo v San Franciscu. Foto: Archív Martina Srnu
Dokonca tu zhoreli miesta, ktoré som mal rád, takže to má pre mňa aj osobný rozmer. Na riešeniach spojených s klimatickou krízou pracuje v USA veľa firiem, samozrejme, aj inde na svete, ale ide o silné hnutie, ktoré vyrába škálovateľné riešenia, takže sú zaujímavé aj z biznisového hľadiska.
Namiesto dát riešia molekuly
Je jednoduchšie pôsobiť v tejto oblasti v USA ako v Európe?
Myslím si, že climate tech je pomenovanie niečoho, čo tu už bolo. Je to ďalšia vlna riešení, ktoré by mali pomôcť znižovať impakt klimatických zmien, napríklad formou odstraňovania CO2 z atmosféry, čomu sa venujeme my. Ale po celom svete vznikajú zaujímavé riešenia.
Ak sa sústredím len na odstraňovanie CO2 z atmosféry, tak tieto riešenia sú koncentrované startupmi v USA. V Európe pôsobí napríklad Climeworks, ktorý sa zaoberá zachytávaním uhlíka.
Na druhej strane kvitujem, že ekosystém v Silicon Valley je veľmi silný aj vďaka tomu, že poskytuje dostatok talentu, ktorý vyšiel aj z tradičných technologických firiem, či už ide o inžinierov alebo investorov, ktorí dajú kapitál aj na technológie ako je naša. Rovnako sú tu prítomní ľudia, ktorí sa neboja začať niečo netradičné, ako napríklad rastlinný biotech.
My sa nezaoberáme problémom „bitov“, ale molekúl. Škálovať softvér sa síce dá ľahko, ale nie je to odpoveď, ak sa bavíme o fotosyntéze alebo iných chemických procesoch. V USA je aj toto jednoduchšie, pretože ľudia sú tu ochotnejší riskovať, ekosystém je silnejší, ale zároveň je super vidieť, že sa to už začína diať aj v Európe.
Pri softvérových riešeniach je bežné, že do nich investori vložia milióny dolárov. Ale ako sa na váš fyzický produkt, teda stromy, pozerali?
Na odvetví climate tech sa investori už raz popálili okolo roku 2010, keď nastal prvý boom. Vtedy vznikol veľký tlak na vývoj nových riešení v dôsledku zvyšujúcich sa cien energií. Začalo sa investovať do solárnych technológií, ale stroskotalo to, napríklad aj preto, že Čína začala tieto panely vyrábať vo veľkom a tým tlačiť cenu smerom nadol.
Bublina nakoniec praskla a zostalo tu len zopár úspešných firiem z tej éry, ako Tesla. Teraz sa na to investori pozerajú inak, nejde len o riešenia v oblasti obnoviteľných zdrojov energie, ale napríklad aj o dekarbonizáciu budov, produkcie ocele a cementu.
Tlak je asi aj teraz enormný.
Ešte väčší ako v minulosti, ale existuje konsenzus, ktorý hovorí o tom, že treba podnikať kroky, aby sme udržali zvyšovanie teploty maximálne do 1,5 stupňa Celzia. Podľa IPCC (Medzivládny panel o klimatickej zmene, pozn. red.) musíme do 2050 začať znižovať uhlíkovú stopu o 50 gigaton ročne a k tomu ešte odstraňovať 10 gigaton CO2 z atmosféry.
Technológie sa posunuli, investori sa poučili a vidia, že ide o reálne riešenia, ktoré fungujú a nie sú to len vedecké štúdie. Páči sa mi, ako to v knihe pomenoval Bill Gates. Tvrdí, že ak chceme zvýšiť podiel inovácií, ktoré výrazne zredukujú uhlíkovú stopu, treba redukovať cenový rozdiel medzi produktmi, ktoré produkujú emisie, a tými, ktoré nie. Ten rozdiel nazval „green premium“ a už pri elektrických autách vidieť, že sa každý rok znižuje.
Investorské zameranie
Nedávno ste získali 21 miliónov v rámci Series A. Kto sú vaši investori a čo bolo pre nich hlavnou motiváciou?
Hlavní sú Temasek zo Singapuru, Lowercarbon z USA, Toyota z Japonska, Felicis Ventures a veľa ďalších. Temasek podporujú udržateľné riešenia a veľké technológie, napríklad aj Impossible Foods, ktorý vyvíja a predáva náhradu mäsa z rastlín, čo má zasa vplyv na znižovanie metánu v ovzduší. Chris Sacca a jeho tím z Lowercarbon zasa investujú priamo early stage a majú úžasné portfólio firiem, ktoré pôsobia na celom svete.
Sú to fondy, ktoré sa priamo zameriavajú na tieto riešenia?
Sčasti. Lowercarbon je priamo zameraný na climate tech. Jednu časť fondu majú dokonca určenú len na riešenia, ktoré odstraňujú CO2 z atmosféry. Temasek má širšie zameranie, ale je to kombinácia tradičných investorov a z veľkej časti sú to ľudia, ktorí sa venujú riešeniam, ako je to naše.
Na čom teda konkrétne stojí vaše riešenie?
Naším hlavným zámerom je vytvárať technológiu, ktorá umožňuje rastlinám, v tomto prípade stromom, viazať CO2 rýchlejšie a uložiť ho na čo najdlhšie obdobie. Keď strom vytneme a spravíme z neho papier, alebo keď odumrie, veľká časť CO2 sa vráti späť do atmosféry.
Po dvoch rokoch vývoja máme stromy, ktoré rastú rýchlejšie a proces fotosyntézy zvládajú efektívnejšie. Podobne ako niektoré iné rastliny v prírode, ktoré dokážu prežiť v nehostinných podmienkach. My gény z týchto rastlín vkladáme do DNA stromov, takže rastú o 40-50 percent rýchlejšie ako obyčajne a dokážu naakumulovať o 27 percent viac CO2.
Ide teda o úpravu na molekulárnej úrovni?
Áno, po úprave DNA sa pozeráme, ako sa daný strom uchytil. Máme vlastný „greenhouse“, kde rastú, my ich niekoľko mesiacov pozorujeme a následne dáme našim partnerom do škôlok, kde naklonujú milióny stromov. Stromy, s ktorými teraz pracujeme, sa nerozmnožujú samé, sú to matky, takže neprodukujú peľ. Riziko, že by sa sami začali vo veľkom množiť, je minimálne.
Generátor kreditov
Komu sú tieto stromy určené?
Produkt komercionalizujeme cez karbónové projekty. Na jednej strane pracujeme so súkromnými majiteľmi pozemkov, ktoré sa nachádzajú na znečistených miestach. Napríklad na bývalých uhoľných baniach, ktoré zalesňujeme. Alebo s firmami, ktoré vlastnia pozemky (napríklad okolo data centier) a vedia ich využiť na takéto účely.
My tak generujeme karbónové kredity, ktorými sa malé aj veľké firmy zaviazali znižovať svoju uhlíkovú stopu. Ako som spomínal vyššie, treba nielen dekarbonizovať, ale aj odstraňovať CO2 z atmosféry, ktorého je tam už príliš veľa.
Čo je v tomto reťazci vašou úlohou?
Mám na starosti komercionalizáciu. Na jednej strane vytváram partnerstvá s majiteľmi daných pozemkov, baní, bývalých poľnohospodárskych území, ktoré boli zničené. Na druhej strane je to práca s firmami, ktoré si dali za cieľ, že budú „net zero“ do roku 2040 alebo 2050. A teda sa rozhodli redukovať svoju uhlíkovú stopu prechádzaním na udržateľné riešenia, ale aj investovaním do riešenia, ako je to naše. To znamená, že rokujem s tímami týchto firiem, ktoré sa zaoberajú udržateľnosťou.
Odolné topole
Ako ste naznačili, Living Carbon upravuje stromy, aby dokázali rásť v nehostinných podmienkach a pohlcovať viac uhlíka. Ide o istý druh šľachtenia?
Nie je to úplne šľachtenie, ide skôr o genetické inžinierstvo, ktoré umožňuje stromom byť viac odolnými voči klimatickým zmenám. Prvý vývoj začal koncom roka 2019 a trvalo asi dva roky, kým sme mali prvý komerčný produkt, teda hybridný strom topoľa, ktorý rastie rýchlejšie a dokáže prežiť aj na nehostinných územiach. Firma začínala na dvoch ľuďoch a dnes je to tím 40 ľudí a rozširujeme sa.
Stromy są kultivujú v labolatóriách. Foto: Archív Living Carbon
Stromy są kultivujú v labolatóriách. Foto: Archív Living Carbon
Aké financie si vyžadoval výskum, mali ste od začiatku investorov?
Začalo to spoluprácou s Y Combinator, ale okrem toho firma dostala peniaze od množstva anjelskych investorov, plus sme vyraisovali Seed od Felicis Ventures a Lowercarbon. Príbeh sa začal, keď sa naša CEO Maddie Hall stretla s co-founderom Patrickom Mellorom a svoje nápady spojili, pretavili do produktovej road mapy a technológie. Základ výskumu už existoval predtým, avšak nikdy sa nerealizoval na stromoch, takže naši vedci nemuseli vymýšľať všetko od začiatku.
Miliónová výsadba
Vaši výskumníci už vysadili prvé lesy. Aké výsledky dosahujú?
Dlhodobo spolupracujeme s Univerzitou v Oregone, kde testujeme naše produkty, a s komerčnou výsadbou sme začali tento rok. Už dnes vidíme vyššiu životnosť aj rýchlejší rast týchto stromov. Prvé testy potvrdili rýchlejší rast o 40-50 percent, odolnosť voči suchám a podobne.
Ďalší produkt, ktorý budeme najbližšie roky komercionalizovať, bude zameraný na schopnosť stromov akumulovať z pôdy viac kovov ako nikel alebo meď. Z dlhodobého hľadiska pracujeme na výskume biopolymérov, ktoré by umožnili lepšie zachytiť CO2 a uložiť ho na viac ako tisíc rokov. Myslím, že komercionalizovať by sa to dalo o pár rokov.
Vašimi partnermi v biznise sú Apple, Stripe či Meta. Čo si navzájom prinášate?
Stripe je špecifický prípad, keďže ide o jednu z prvých tech organizácií, ktoré začali investovať do odstraňovania CO2 z atmosféry a do technológií, ktoré boli v počiatočných štádiách. Dôležité je mať prvého partnera, ktorý môže technológiu nakopnúť, ľudia na nej pracujú a následne prichádzajú ďalší.
Ostatné menované firmy sú buď naši zákazníci alebo potenciálni zákazníci, ktorí nám pomáhajú developovať projekty, alebo kupujú už spomínané karbónové kredity.
Päť miliónov stromov za rok
Aké sú vaše plány na najbližšie roky?
Najbližších 12 mesiacov plánujeme vysadiť päť miliónov našich stromov s tým, že vždy sadíme kombináciu našich a tradičných prirodzených stromov, aby sme zachovali, ale aj zvýšili biodiverzitu. Je dôležité povedať, že stromy tu vždy boli aj budú, len sa nestihli adaptovať na to, čo sme ako ľudstvo spôsobili.
Každý rok preto plánujeme výsadbu zdvojnásobiť a priniesť ďalšie technológie, zatiaľ sa pozeráme na Spojené štáty americké. Je tu dostatok území, ktoré boli degradované pri ťažbe uhlia či poľnohospodárstve. Okrem toho je to pre nás aj jednoduchšie, lebo veľa firiem ktoré sú našimi potenciálnymi zákazníkmi, sú v USA a chcú investovať projekty, ktoré sú tu.
A vaši investori z Ázie nemali záujem, aby ste pôsobili aj v ich okolí, keďže do vás naliali peniaze?
Postupne by sme, samozrejme, radi fungovali po celom svete, ale je to krok do budúcnosti. Zatiaľ musíme priorizovať, lebo máme relatívne malý tím a v USA je zatiaľ dosť príležitostí. Chceme eventuálne expandovať do iných krajín a postupne si vytvárame vlastnú sieť partnerov a iných developerov karbónových projektov.
Všeobecne je na trhu nedostatok semien a sadeníc, ktoré takéto projekty potrebujú, a našu rolu vidíme aj v tom, že vytvárame nové zásoby.
