Kariéru v konzultingu vymenil za startup. Milan Kovačič dnes pôsobí ako CEO spoločnosti Cosmic Latte, ktorá vyvíja globálne používané „dating“ aplikácie, teda takzvané zoznamky, určené pre LGBTQ+ komunitu. V rozhovore pre Forbes opisuje, aká je konkurencia na tomto trhu, prečo je štúdium na Oxforde bublinou, ale aj čo všetko vymenil za to, aby mohol byť otvorene LGBTQ+ líder v startupe v strednej Európe.
V McKinsey & Company ste mali našliapnuté na pohodlnú kariréru v korporáte. Prečo ste prijali startupovú výzvu?
McKinsey nie je v tomto zmysle pohodlná korporátna kariéra. Je to 12-16 hodín denne v práci, dva až tri lety do týždňa a tri až päť projektov do roka. Je to neustály tlak a nie je to pohodlné.
Priemerná výdrž konzultanta je tri až päť rokov. Ale už po čase získa základ zručností, ktoré môže využiť v C-level manažmente.
Po čase sa konzultant začne špecializovať na odvetvie. Ja som chcel pracovať v oblasti tech či leadershipu, ale mal som pocit, že sa v tomto smere zdokonalím skôr v menšej spoločnosti, kde môžem byť CEO. Aj keď robí McKinsey množstvo skvelých projektov, ak som sa chcel venovať IT technológiám a LGBTQ+ komunite, vedel som, že sa musím pridať ku Cosmic Latte.
A tak bolo rozhodnuté?
Nie tak úplne. McKinsey totiž konzultantom zaplatí po dvoch rokoch akúkoľvek školu. Či už chcete ísť na Stanford alebo Harvard. Ja som bol prijatý na INSEAD do Singapuru, ktorý mal vtedy najlepší MBA program na svete. Ale uvedomoval som si, že ak nastúpim, tak sa tomu musím zaviazať na ďalšie roky.
Je to rok, odkedy ste sa stali CEO spoločnosti Cosmic Latte. Aký to bol rok?
Šialený, ale na druhej strane ohromne vzrušujúci. Musel som sa adaptovať na tri veci. Aj keď som bol zvyknutý na vysoko stresovú prácu, je iné mať zrazu zodpovednosť za celú firmu, 30 ľudí a trištvrte milióna používateľov.
Musel som si zvyknúť na to, že moja nálada priamo koreluje s našimi KPI (kľúčovými ukazovateľmi výkonnosti, pozn. ed.). A treťou zmenou je misia. Považoval som za dôležité spolupracovať s LGBTQ+ komunitou.
Na jednej strane je snaha pomôcť týmto ľuďom, aby sa stretávali, a na strane druhej som chcel byť otvorene LGBTQ+ líder v strednej Európe. Dáva mi to celé zmysel. Bolo to riskantné, ale ukázalo sa, že to je skvelá príležitosť.
Nový vietor do firmy
Cosmic Latte a jeho aplikácie však nie sú vašim „dieťaťom“, ale boli ste najatý českým štúdiom STRV, ktoré firmu vlastní. Ako to prebiehalo?
Pôvodne som sa hlásil na úplne inú pozíciu, ale po dlhom rozhovore sme so šéfkou produktu STRV Kateřinou Douskovou zistili, že to nebude správna cesta. O pár hodín mi zavolali z HR oddelenia, že zrejme bude voľná pozícia CEO Cosmic Latte, na ktorú by som sa hodil.
V akom štádiu boli v tom čase aplikácie Surge a Zoe a aký bol následne váš vklad pri kreovaní ďalšieho postupu? (Surge a Zoe sú online zoznamovacie aplikácie pod taktovkou Cosmic Latte, pozn. ed.)
Firma ako taká bola dlho bez lídra. Bolo to vidieť aj na číslach, ktoré neboli zlé, ale bol tam veľký nevyužitý potenciál. Tím bol ľahko dezorganizovaný, bez dlhodobej vízie.
Po mojom nástupe nastal pomerne drsný stret. V McKinsey som bol totiž zvyknutý na to, že ak mi klient zavolal o polnoci, tak som pracoval do tretej do rána. Zrazu som prišiel do kolektívu, kde nemal človek z môjho tímu problém predo mnou hrať počítačovú hru dve hodiny. Všetci mi tvrdili, že musím ísť na ľudí pomaly. Urobil som tak, ale transformáciu bolo poznať.
Na čo ste sa v prvom rade zamerali?
Za najdôležitejší ukazovateľ som považoval rast, a teda som išiel po tržbách. Mojím tempom sme začali pracovať asi v máji v minulom roku, dva mesiace po nástupe. Krivka tržieb sa zrazu otočila do tvaru véčka.
Za posledný štvrťrok sme narástli o 25 percent. Január bol najúspešnejší mesiac v histórii, a keď si to prepočítame na deň, tak február je ešte lepší.
Nie je to rast, je to boom
Ako sa v segmente zoznamovacích aplikácií pre LGBTI+ ľudí odlíšiť, respektíve konkurovať gigantom ako Grindr či Her?
Musíme to rozdeliť na LBTQ+ časť a GBTQ+ časť, aj keď oba tieto segmenty rastú rýchlo. V GBTQ+ časti je náročné konkurovať, pretože tu už pôsobí veľmi veľa úspešných aplikácií. Grindr, čo sa týka čísel, je na tom vynikajúco.
LBTQ+ časť je pre nás veľmi zaujímavá, pretože nie je taká prehustená. Okrem toho čísla Gallupovho inštitútu hovoria, že v generácii Mileniálov sa identifikuje ako LGBTQ+ desať percent ľudí. V Gen Z je to už 20 percent. Nehovoriac o tom, že samotný „dating“ (z angl. schôdzka, rande, pozn. ed.) biznis rastie a trh, na ktorom operujeme, sa zdvojnásobuje. To nie je rast, to je boom.
Ako sa teda biznisovo pozeráte na rozdiely medzi LBTQ+ a GBTQ+ komunitou?
LBTQ+ ľudia si zakladajú viac na spoznávaní sa, písaní si. Veľa z nich ani nemusí hľadať vzťah, ale komunitu. Snažíme sa zameriavať na také funkcie, ktoré by im toto umožňovali. Nie je to len o zbieraní „matches“ (ľudí, ktorí sa k vám hodia, pozn. ed.) ako na Tindri. Zoe chceme orientovať aj na komunitu.
Surge, určený pre GBTQ+ komunitu, je úplný opak. Táto komunita je veľmi rýchla, viac zameraná na vizuál. Muži spolu idú von po hodine písania. Okrem toho je asi dvakrát väčšia, takže je náročné konkurovať, pretože tu už pôsobí veľa aplikácií.
Zamysleli sme sa, ako sa odlíšiť. Napríklad uvažujeme nad tým, že namiesto fotiek dáme do aplikácie krátke videá na štýl TikToku.
Komunikuje Cosmic Latte aj s inými investormi alebo je celý biznis v rukách STRV?
Je to neštandardné, ale nepotrebujeme peniaze. Sme profitabilní. Partnerstvo však treba hľadať aj kvôli iným veciam. Jednou z nich je expertíza. Máme síce super tím, ale určite sú ľudia, ktorí majú väčšiu expertízu ako my a vedomosti, z ktorých môžeme ťažiť výmenou za nejaký malý podiel.
Diverzita je nevyhnutnosť
Inkluzívne firmy sú úspešnejšie, podľa prieskumov, ale aké výhody z toho plynú z vašich skúseností?
Primárna premisa je, že diverzita názorov vedie k lepším rozhodnutia. A okrem toho, v diverzných tímoch chcú ľudia zostať pracovať. Špeciálne vo firme ako je Cosmic Latte to nie je dobrovoľné, ale nevyhnuté.
Mnohokrát som sa totiž zúčastnil debát o rôznych funkciách pre naše aplikácie, ktoré mi v teórii dávali zmysel, ale napríklad v LBTQ+ komunite ich nikto nebude používať, pretože to tam tak nefunguje. Tým, že už máme v tíme členky tejto komunity tak vieme, čo prinášať a ako aplikovať osobné perspektívy.
Je nedostatok diverzity na Slovensku aj dôvodom, prečo ľudia odchádzajú do zahraničia?
Určite áno. Mám pomerne dobrú sieť kontaktov, keďže som dlho profesionálne debatoval, a práve ľudia z debatnej komunity majú tendenciu odchádzať do zahraničia.
Okrem toho tu boli udalosti na Zámockej, ktoré boli pre mnoho ľudí z LGBTQ+ komunity poslednou kvapkou. Sme a budeme svedkami masívneho exodu. A treba si uvedomiť, že už dávno nejde o štvorpercentnú menšinu. Ak by naozaj odišla pätina mladých do zahraničia, tak to je aj ekonomicky šialene zlé.
Je tu, samozrejme, aj všeobecná komunita, ktorá je väčšia a možno nemá takú motiváciu odísť, ale ľudia, ktorí majú napríklad aj západné vzdelanie, prípadne zastávajú leadership pozície, tak pociťujú hanbu za to, čo sa v tomto štáte deje. Za to, ako sa správame k minoritám, rómska otázka je katastrofálna.
Nepridáva to k patriotizmu a človek, ak dostane ponuku odísť a necíti lásku ku krajine, ale skôr frustráciu, tak je o to vyššia pravdepodobnosť, že odíde. Už keď mne po týchto udalostiach vlastná mama povie, aby som zostal tam, kde som, alebo nech idem ďalej na západ… Vtedy som pochopil, že je to naozaj zlé.
Inšpirujúca bublina Oxfordu
Vo všeobecnosti máme problém prilákať zahraničný talent na Slovensko a nemáme najlepší imidž v inkluzívnom smere. Ako to podľa vás zmeniť?
Čo sa týka LGBTQ+ komunity, tak spoločnosť má voči nám obrovský dlh. Keď už existujú v Indii debaty o manželstvách, tak my sme veľmi hlboko pod priemerom toho, čo sa dnes deje vo svete. Veci sa začnú hýbať vpred, ak uvidíme progres aj v tomto smere.
Netýka sa to len práv LGBTQ+ ľudí, hanbím sa aj za to, ako sa správame k Rómom či imigrantom. A v akom stave je školstvo. To je dôvod, prečo ľudia masívne odchádzajú za vzdelaním a nevracajú sa.
Vy aktuálne pôsobíte aj na Oxforde na postgraduálnom štúdiu. Ako prepájate toto s úlohou CEO v startupe v Prahe?
Oxford predčil moje očakávania a je to zaujímavé aj pre moju kariéru. Musím tam osobne stráviť asi 20 percent času, adaptovať sa, byť na úvodných stretnutiach každého študijného bloku, stráviť tam týždeň či dva intenzívneho vzdelávania a stretávania sa s odborníkmi.
Prednášajú nám neuveriteľní ľudia aj z biznisu. Oxford dokáže nájsť tých najlepších ľudí, ktorí nielen učia, ale pomôžu aj v podnikaní a v networkingu.
Je to veľmi inšpirujúca bublina. Zrazu sa človek s niekým rozpráva v kaviarni a zistí, že je to PhD študent, ktorý vymyslel umelú inteligenciu na liečenie ochorení srdca. Človek má potom občas pocit, že je nikto. Ale aspoň viem, že môžem ďalej rásť.
Keďže sa očakáva, že veľa z týchto postgraduálnych študentov je v biznise, tak sa hľadajú vždy spôsoby, ako to prepájať s našou prácou. Nielen časovo, ale napríklad aj tým, že pracujeme na záverečných témach, ktoré sa týkajú priamo našich firiem.