Potravinovým reťazcom amerického Richmondu vládol takmer štvrťstoročie neobvyklý líder. Sieť Ukrop’s so svojimi dvadsiatimi piatimi obchodmi a vyše päťtisíc zamestnancami mala oproti konkurencii hneď dve nevýhody – v nedeľu boli jej obchody zatvorené a nepredával sa v nich žiadny alkohol. Čím sa Ukropovci, ktorí do USA prišli z Dobrej Nivy, presadili v srdci Virgínie?
Sieť supermarketov Ukrop’s zažívala na prelome tisícročí skvelé obdobie. Okrem toho, že bola už pätnásty rok miestnym trhovým lídrom a „love brandom“, magazín Fortune rodinný biznis Ukropovcov pravidelne zaraďoval medzi sto najlepších zamestnávateľov v celých Spojených štátoch. Keďže Ukropovci boli nielen féroví, ale aj inovatívni, zdali sa byť neohroziteľní.
Zľava James, Jacquelin, Joseph a Bobby Ukropovci. Foto: archív rodiny Ukropovcov
Preto boli patrične veľkorysí – k zákazníkom, zamestnancom, komunite…No nielen k nim. Keď sa
vtedy redaktor Forbesu pýtal šéfa dozornej rady Jamesa Ukropa, či mu nevadí nová konkurencia, ten sa len chápavo pousmial. Vedel, že reportér naráža na dravý koncept supermarketov Johnnyho Johnsona, ktorý svoj vlastný biznis naštartoval práve vďaka pôžičke od Ukropovcov.
V roku 2000 bol Johnsonov Community Pride už najväčším Afroameričanom vlastneným potravinovým reťazcom v USA. „S Johnnym máme blízky vzťah. Spoznal som ho ešte v časoch, keď zákazníkom balil potraviny za minimálnu mzdu. Je pre mňa ako tretí syn, no na rozdiel od mojich skutočných synov počúva moje rady. Pomohol som mu v začiatkoch a teraz otvára nové obchody na predmestiach a je našou konkurenciou. Čo na to povedať… Lepšie Johnny ako Walmart,“ zhodnotil Ukrop.
Dnes je značka Community Pride už minulosťou. Johnson časom doplatil na rýchly rast a dnes vlastní už iba úspešnú miestnu opravárenskú službu. V Richmonde však nenakúpite už ani v sieti Ukrop’s. Po hospodárskej kríze v rokoch 2008 až 2009 bol už tlak obchodných gigantov neúprosný. Nebol to Walmart, ale holandský Ahold, ktorý dal Ukropovcom ponuku, ktorá sa neodmieta.
Odvaha opustiť uhlie a oceľ
Bobby Ukrop, posledný CEO siete Ukrop’s, sa na náš online rozhovor pripája zo svojej kancelárie. Občas ho preto vyruší rýchly telefonát od kolegov. Už nešéfuje piatim tisíckam zamestnancov, no aj koordinácia piatich stoviek dá zabrať.
Supermarkety, ktoré založili Ukropovci patrili k obľúbeným. Foto: archív rodiny Ukropovcov
Ukropovci síce predali sieť supermarketov, no Bobbyho časť rodiny stále prevádzkuje výrobu hotových jedál a pekáreň Ukrop’s Homestyle Foods. Americká podnikateľská dráha rodiny tak trvá už viac ako sto rokov.
Bratia Štefan a Juraj Ukropovci emigrovali z Dobrej Nivy do USA v roku 1902 a ich príbeh pripomínal tisícky ďalších z tej doby. „Starý otec Štefan s bratom sa najskôr usadili na predmestí Pittsburghu, kde pracovali buď v uhoľných doloch, alebo v oceliarňach, nik už dnes presne nevie. Emigrovali sami, no po roku, keď sa trochu usadili, prišli za nimi aj ich manželky, obe Anny,“ spomína Bobby Ukrop.
Súrodenci vtedy žili v kolotoči, z ktorého chcel každý imigrant čím skôr vystúpiť. Robota „od nevidím do nevidím“ bola slabo platená a životu nebezpečná, ponúkala však istotu známeho a prevereného. Nie každý mal preto odvahu skúsiť niečo iné. Bratom Ukropovcom táto odvaha nechýbala.
Povedali si, že keď už spravili jeden obrovský krok do neznáma z rodnej Dobrej Nivy, môžu to skúsiť znova. V roku 1908 ich zaujala iniciatíva slovenského kňaza, ktorý organizoval skupinu slovenských imigrantov, aby založili vlastnú osadu v štáte Virgínia. A tak dali Pensylvánii zbohom.
Keď však Ukropovci s ďalšími dvoma rodinami v roku 1910 dorazili na miesto, boli sklamaní. Okrem kvalitnej pôdy kúpili za 6 900 dolárov aj močiare, na nejaký výnos z úrody sa prvé roky nedalo ani pomyslieť. Rodiny sa preto naďalej vracali do Pensylvánie, kde bolo predsa len viac práce. Na severe však imigranti z Dobrej Nivy už neotročili len vo fabrikách a pod zemou.
Bobby Ukrop s výrobkami z vlastnej pekárne pred portrétom rodičov a zakladateľov rodinnej firmy. Foto: archív rodiny Ukropovcov
„Z tohto obdobia máme v rodine obrázok, na ktorom stojí starý otec Štefan aj s bratom pred malým obchodíkom a nápisom Ukrop’s na jeho okne. Neviem, ako dlho ho prevádzkovali, ale skúšali sa uživiť aj takto,“ dodáva Bobby Ukrop. Tradícia predaja potravín v rodine Ukropovcov je teda viac ako storočná, hoci nebola bez pauzy.
Otca uprosil na „morgič“
Keď rodina konečne skultivovala svoju pôdu vo Virgínii, usadila sa tam natrvalo a z Ukropovcov sa stali farmári. Štefan mal osem detí a syn Joseph sa po tom, ako ukončil ôsmu triedu školy začal učiť za mäsiara.
V obchode, kde vtedy praxoval, jedného dňa započul rozhovor medzi zákazníčkou a svojím šéfom. Pani ponúkala majiteľovi obchodu nový priestor, no ten ho nechcel. Joseph však za dámou vybehol na ulicu a oznámil jej, že on by záujem mal.
Malo to však jeden háčik – na takýto podnik nemal dosť úspor. Prišiel teda domov a po spleti slovenských slov utkaných do prosieb a sľubov pred otcom Štefanom spomenul aj anglický výraz „morgič“ (hypotéka).
James (vľavo) po predaji supermarketov s biznisom skončil. Bobby pokračuje so značkou Ukrop‘s Homestyle Foods. Foto: archív rodiny Ukropovcov
Otec, vedomý si toho, že v živote dvakrát veľmi zariskoval a vyšlo to, uveril, že toho bude schopný aj jeho syn. Založil banke rodinnú farmu, a tak v roku 1937 v Richmonde Joseph s manželkou Jacquelin otvorili prvý obchod budúcej siete Ukrop’s.
Sieťou vlastne začal byť až oveľa, oveľa neskôr. Rodina však hovorí, že verí v postupný rast, a tak si ďalšie dve desaťročia budovali zásady, ktoré im neskôr pomohli v konkurenčnom boji. „Naším základným pravidlom vždy bolo: správaj sa k druhým tak, ako chceš, aby sa iní správali k tebe. V praxi je to zložitejšie, než to takto znie, no dodnes na to nezabúdame,“ pokračuje Bobby Ukrop.
V šesťdesiatych rokoch minulého storočia sa Joseph tešil, že rodinný obchod čoskoro preberie jeho starší syn James. Ten však otca prekvapil, keď mu povedal, že netúži zostať pri jedinej prevádzke.
Naznačil, že ak nezačnú s expanziou, odíde do nejakej inej, väčšej firmy. A tak v roku 1963 pribudla druhá predajňa, ktorú dostal na starosti práve James. S budovaním reťazca sa tak začalo po dvadsiatich šiestich rokoch v biznise.
Stávka na čerstvosť
V roku 1972 do rodinného biznisu naskočil aj Josephov mladší syn Robert, teda Bobby. Pre supermarkety to boli dynamické časy aj doba veľkých príležitostí – veď aj dnešný gigant Walmart sa vtedy ešte len rozbiehal.
Počas 72 rokov existencie siete Ukrop’s sa v jej obchodoch vystriedalo viacero generácií zákazníkov. Foto: archív rodiny Ukropovcov
Dôraz Ukropovcov na rozvážny rast, ale aj ich zásady vychádzajúce z viery žiadny predaj v nedeľu, pulty obchodu bez alkoholu a bulvárnych plátkov však skôr predznamenávali, že ostanú sympatickou rodinnou firmou, nie že sa stanú veľkou sieťou.
Lídrami v Richmonde boli vtedy reťazce ako Safeway a A&P, no Ukropovcom sa podaril ťah, ktorým predbehli svoju dobu a napokon aj konkurenciu. V šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch ešte vo svete pretrvávala fascinácia polotovarmi, ktoré boli považované za praktické potraviny éry astronautov.
Ku koncu sedemdesiatych rokov sa však veci začali meniť. Ľudia opäť zatúžili po čerstvosti. Napokon, na konci sedemdesiatych rokoch hľadajte aj počiatky reťazca Whole Foods. Členovia rodiny Ukropovcov boli v tých časoch častými hosťami obľúbenej richmondskej pekárne Dot’s Pastry.
„Roky sme sa snažili, aby piekli aj pre nás, no márne. Až dva dni pred Vianocami 1975 sa mojej žene Jayne prihovoril šéf pekárne, že sa chystá na dôchodok a nemá komu odovzdať biznis a či by sme jeho podnik nekúpili. Naše rozhodnutie začať s vlastnou výrobou čerstvých potravín potom padlo pri štedrovečernom stole,” spomína Bobby Ukrop.
Rodina vedela, že si pekáreň nechce nechať len ako malú prevádzku, no chce využiť jej know-how na spestrenie ponuky v rozrastajúcej sa sieti predajní potravín. Trvalo to však až päť rokov, kým dokázali vybudovať centrálnu pekáreň, ktorá by dodávala pečivo v kvalite Dot’s Pastry pre vtedajších desať supermarketov.
Postupne bolo čoraz ťažšie konkurovať gigantom cenami. Foto: archív rodiny Ukropovcov
Šesť mesiacov experimentovali aj s vlastnou výrobou vyprážaných kurčiat, no zákazníci túto novinku neprijali. „Našťastie sme to nevzdali a po dvanástich rokoch sme sa o to pokúsili znova. A vyprážané kura sa stalo jedným z našich najobľúbenejších produktov,“ dodáva Bobby Ukrop. Kombinácia trpezlivosti a vytrvalosti v oblasti, v ktorej boli novátormi, priniesla rodine úspech.
Osemdesiate roky boli pre Ukrop’s v znamení raketového rastu. Kým na začiatku sedemdesiatych rokov mali v Richmonde len sedempercentný podiel v segmente supermarketov, v roku 1985 sa stali novým trhovým lídrom. A to napriek tomu, že celá konkurencia mala na predaj o sedminu viac času, keďže predávala aj v nedeľu.
Ukrop’s uspeli nielen vďaka skvelej starostlivosti o zákazníkov i zamestnancov, najlepšej pekárni v meste a čerstvým jedlám, rodinu bavilo aj inovovať. Keď v roku 1987 New York Times písal o technologickej novinke – zákazníckych kartách, vďaka ktorým vedia obchody analyzovať nákupné správanie zákazníkov –, tou pilotnou sieťou, v ktorej sa nová technológia skúšala, bola práve Ukrop’s.
O svoj úspech sa tiež príkladne delili, pravidlom Ukropovcov bolo desať percent zisku vrátiť komunite na charitatívnych projektoch. K účasti na charitatívnych projektoch viedlo aj svojich zamestnancov a manažérov.
Kríza a tlak gigantov
V deväťdesiatych rokoch už firmu ťahali James a Bobby, ich otec sa už dávnejšie staral o svoju farmu, no aktívny zostával aj vo vysokom veku. Jeho obľúbenou akciou bol tradičný firemný piknik, na ktorom hostil niekedy až 4-tisíc zamestnancov s rodinami. Okrem jedla bolo atrakciou aj blízke jazero.
„Keď mal otec osemdesiate narodeniny, rozhodol sa, že si na ňom zajazdí na vodných lyžiach. Najviac stresu tým spravil, samozrejme, mne, keďže som šoféroval čln,“ usmieval sa Bobby pri spomienke na otca, ktorý odišiel v roku 2002.
V roku 1953 Ukropovci stále prevádzkovali len jeden obchod. S expanziou začali až o desaťročie neskôr. Foto: archív rodiny Ukropovcov
Zásluhou synov sa segment čerstvých potravín rozbehol ešte viac. Okrem pekárne vybudovali aj centrálnu kuchyňu o veľkosti takmer 4-tisíc metrov štvorcových, ktorá hotovými jedlami zásobovala celú sieť Ukrop’s. Pod heslom „uvar dnes, odvez v noci a konzumuj zajtra“ vytvorili nevedomky biznis, ktorý pretrval aj ich hlavné podnikanie.
Po dobrých rokoch na prelome tisícročí nastali totiž pre Ukrop’s prvé problémy. Časť expanzie mimo Richmondu sa príliš nedarila – love brand fungoval lepšie v komunite, ktorá Ukropovcov poznala roky, v iných častiach štátu nemali toľko pochopenia pre špecifiká ich predaja. Naozaj tvrdo však na Ukropovcov dopadla finančná kríza v rokoch 2008 – 2009.
„Bolo to zároveň obdobie, keď tí najväčší hráči vytvorili na menšie siete neskutočný tlak. Na odolávanie bolo treba viac prostriedkov, než sme mali k dispozícii. Moja a bratova rodina bola navyše v rozdielnych životných etapách, a tak sme sa rozhodli, že celú sieť predáme,“ vysvetľoval Bobby Ukrop.
Dezerty z dielne Ukropovcov. Foto: archív rodiny Ukropovcov
„Naša veľkosť obmedzuje naše schopnosti uspieť na čoraz tvrdšom trhu,“ povedal James Ukrop na tlačovej konferencii v decembri 2009, kde s bratom oznámili, že pre Ukrop’s vybrali kupca.
Keďže Ukropovci chceli, aby pri transakcii prišiel o prácu čo najmenší počet z ich takmer päťtisíc zamestnancov, vyberali si spoločnosť, ktorá prisľúbila, že zachová takmer všetky ich pôvodné obchody. Tým kupcom bola nadnárodná korporácia Ahold. Pre Jamesa to bol koniec biznisu, pre Bobbyho reštart.
Retro s perspektívou
V Aholde si však uvedomili, že čerstvé jedlá sú kľúčovým artiklom siete, ktorú práve kúpili. A hoci Ukrop’s premenovali na Martin’s, nechali značku Ukropovcov aspoň na logách obľúbených pochúťok. Dnes spoločnosť Ukrop’s Homestyle Foods dodáva hotové jedlá a pečivo do 250 supermarketov, zďaleka nie len do svojej bývalej siete.
Nové recepty testujú v tržnici, ktorú otvorili počas ďalšej veľkej krízy – tentoraz pandemickej. Hoci štart trhoviska, ktoré vzniklo v bývalom kostole, nebol najlepšie načasovaný, dnes je to miesto, kde sa stretávajú rodiny, aby si pripomenuli éru, keď aj supermarkety pôsobili svojsky a domácky. Podáva sa tu najmä jedlo od Ukrop’s Homestyle Foods a je to jediné miesto, kde si zákazníci môžu stále kúpiť legendárne vyprážané kura. Je to trochu retro, ale s perspektívou.
Na záver nášho rozhovoru ma ešte zaujíma, ako sa regionálnej sieti potravín podarilo rok po roku umiestňovať v rebríčku najlepších zamestnávateľov Ameriky. „Na to je pár jednoduchých pravidiel.
Nesľubuj veci, ktoré nemôžeš splniť. Sám príkladne dodržuj hodnoty, ktoré sa snažíš preniesť na zamestnancov. A potom naše rodinné motto – nerob iným to, čo nechceš, aby oni robili tebe,“ opakuje znova mantru.
Podľa Bobbyho pre firmu dobre zafungovalo aj to, že vo funkcii baličov potravín (v USA vám v niektorých obchodoch zabalia nákup a prinesú ho k autu) zamestnávali často seniorov i žiakov stredných škôl. Na jednej pozícii pracovali teda brigádne tínedžeri aj osemdesiatnici. „Vytváralo to medzigeneračné dialógy, ktoré všetkých posúvali,“ mieni Ukrop.
Čo by na takýto biznis príbeh povedali v Dobrej Nive? Na rozdiel od mnohých iných príbehov vysťahovalcov si to rodina Ukropovcov môže povedať aj naživo. Ani storočie odlúčenia väzby nepretrhlo.
Ukropovci dokonca pomohli vzdialenej príbuznej zo Slovenska vyštudovať na zahraničnej škole. Hoci svoju vzdialenú sesternicu Zuzanu Čmelíkovú stretli v roku 1985 len ako štvorročnú, neskôr ju viackrát privítali v USA a sú šťastní, že je z nej dnes úspešná odborníčka na leadership.
Nezabudli ani na rodisko predkov – jeden z dezertov ich pekárne niesol meno Good Meadows – podľa Dobrej Nivy. Slovensko viackrát osobne navštívili a občas si dohodnú zaoceánsky videohovor. „Keď vidím našu časť rodiny na Slovensku, lepšie rozumiem vytrvalosti a snahe o lepší život, vlastnostiam, ktoré sme dostali do vienka. Poznať svoje korene je pre nás dôležité,“ uzavrel Ukrop.
