Matej Ftáčnik, aktuálne CEO Vacuumlabs, sa do rebríčka Forbes 30 pod 30 dostal v roku 2014, keď vybudoval komunitný priestor The Spot, ktorý s prestávkou funguje dodnes a združuje inovatívne firmy v Bratislave.
Tento rok oslavuje slovenský rebríček Forbes 30 pod 30 desiate výročie, preto sme oslovili jeho úspešných alumnistov, aby nám povedali, aké dosiahli úspechy či míľniky, ale aj aké prekážky a sklamania ich na tej ceste postretli. Tu sú prvé odpovede z tímu All Stars 30 pod 30 Mateja Ftáčnika.
Dekáda vo fintechu
Aké osobné míľniky vám zostali v pamäti za posledných desať rokov?
Kariérne som prešiel z budovania coworkingového centra, respektíve startupového akcelerátora, do firmy Vacuumlabs, ktorú sme vyškálovali na solídnu veľkosť. Zároveň sme sa pustili do transformácie Vacuumlabs zo software house na rodisko nových startupov a spin-off firiem.
Okrem toho som hrdý na to, že sme rozvinuli The Spot ako myšlienku, za ktorú som bol pred desiatimi rokmi nominovaný na 30 pod 30. Vzali sme ju a expandovali do oveľa väčšieho priestoru a kontextu. V súkromí som určite hrdý na zmenu životného štýlu, zmenu životného prístupu a nájdenie si lásky k športu, cvičeniu a pohybu.
A čo sa týka sektoru startupov a fintechu, aké zmeny sa tu udiali?
V rámci fintechu sme práve za týchto desať rokov zažili celý kolobeh od myšlienky cez rast, expanziu, vznik jednorožcov po celom svete ako Revolut, Klarna a podobne, a následne až po prasknutie bubliny, čo sa udialo minulý rok. Fintech je jedným z odvetví, ktoré boli najviac zasiahnuté. Takže za desať rokov sme prežili celý tento cyklus.
Kto strhne lavínu?
V tejto súvislosti sa stále spomína efekt snehovej gule – stačí jeden exit a úspech sa začne nabaľovať. Zväčšila sa za posledné roky na Slovensku táto snehová guľa? Alebo sa aspoň rozbehla?
Na úspešné rozbehnutie snehovej gule potrebujete niekoľko prerekvizít, a to je dobré podnikateľské prostredie, talent, ktorý tu chce zostať alebo ktorý chcete prilákať zo zahraničia. Samozrejme, dôležitý je kapitál a dobré penzum nápadov, expertov a odborníkov, ktorí vedia pomôcť týmto začínajúcim firmám.
Áno, efekt snehovej gule funguje. Napríklad v zahraničí, v krajinách ako Estónsko, vzniklo z jedného jednorožca sedem, rovnako je toho výrazne viac už aj v Prahe. Na Slovensku sa stále rozprávame a aj sme ukázali na niektoré firmy, že by to mohol byť ten začiatok snehovej gule, ale nemyslím si, že sa to stalo.
Naozaj do toho potrebujeme trochu viac kopnúť, aby sa to začalo rolovať a zmena bola nezastaviteľná. Je tu zopár firiem, ktoré majú potenciál byť katalyzátorom, ale je predčasné povedať, kto bude ten, kto strhne lavínu.
Na čo majú Slováci talent? Akého odvetvia by sme sa mali držať?
Čo je zaujímavé, tak startupy sa prirodzene grupujú do hubov. A tie nie sú štátne, ale mestské. Napríklad na niečo je dobrý Frankfurt, na niečo iné Berlín a na niečo iné zasa Londýn. Neviem, či sme našli identitu Bratislavy a Košíc. Máme tu veľa vecí v legal, v biomedicíne, udržateľnosti aj vo fintechu, ale nemáme tu nosnú tému. My sa musíme pozerať na trh globálne spolu s firmami z Poľska alebo napríklad Nemecka.
Máme vôbec všeobecný talent na budovanie startupov?
Poviem to inak. Napríklad v Česku je obrovské množstvo úspešných startupov, ktoré majú slovenských zakladateľov alebo senior manažérov, takže my Slováci máme talent a mindset na budovanie startupov. Len na Slovensku nemáme to prostredie, ktoré je také dobré ako v Prahe či v Londýne.
Čo nás trápi?
Čo je dnes témou na Slovensku, ktorá sa v tomto odvetví rieši, a ako sa zmenili problémy mladých technologických firiem?
Jedna vec je legislatívne nastavenie, ktoré sa spomína, ale to nie je až taká katastrofa. Druhá vec je prítomnosť kritickej masy. V Česku je ľahšie ísť do startupu a pracovať v ňom. Ale táto otázka by skôr mala smerovať k tomu, čo v roku 2023 trápi slovenské startupy.
Z toho čo ja vnímam, je to otázka financovania a otázka menšieho exponenciálneho rastu. Rovnako aj to, či budeme schopní nájsť financovanie na chod firiem aj v rámci krízy, v ktorej sa ako spoločnosť nachádzame. Musíme sa pozerať na ekonomiku a na racionalizáciu financovania.
Mal by štát v tomto segmente viac zasahovať, alebo to nechať tak, nech sa o to postará trh?
Asi ako kde. V Bulharsku sa pred niekoľkými rokmi cez štátne fondy krásne naštartoval venture kapitál. Boli to fondy, ktoré boli len spolufinancované súkromnými peniazmi. Vytvorili sa tak nové fondy, ktoré fungovali veľmi dobre.
Aj na Slovensku máme fondy, ktoré sú spolufinancované štátom a aj z Únie, a je super, že sa to rozbieha. Ale dlhodobo by štát nemal zastupovať túto funkciu. Štát by sa skôr mal starať o jednoduché a prívetivé podnikateľské prostredie, v ktorom sa ľahko zakladajú firmy, ľahko sa dávajú zamestnancom podiely, aby sa zbúrala táto bariéra.
Návod na úspech? Rôznorodosť
Aké osobné témy sa chystáte vnášať do biznisového prostredia?
Tie najlepšie inovácie vznikajú na priesečníku zdanlivo nespojiteľných vecí. A iba cez otvorenú myseľ a cez nazeranie na veci s láskavou zvedavosťou a otvorenou mysľou sme schopní vytvárať nové, špecifické záležitosti. Jednoducho, keď sa nebojíme neznámeho a iného.
Som veľký fanúšik diverzity v rámci podnikateľského prostredia. Rád pracujem s ľuďmi zo zahraničia, rôznych vekových kategórií, sexuálnych orientácií, národností a vierovyznaní, pretože to vytvára prostredie, v ktorom sa generujú kvalitnejšie myšlienky a nápady. A aj viac pokrývajú potreby rôznorodého sveta okolo nás.
Matej Ftáčnik bol dlhé roky hlavným predstaviteľom Vacuumlabs. Foto: Vacuumlabs
„Tie najlepšie inovácie vznikajú na priesečníku zdanlivo nespojiteľných vecí,“ myslí si Matej Ftáčnik. Foto: Martina Juríčková
Môžeme mať nádej, že sa situácia v tejto oblasti na Slovensku zlepší? Pretože po udalostiach na Zámockej ulici mám pocit, že ideme opačným smerom.
Ako sa hovorí, nádej zomiera posledná, ale som veľmi sklamaný z našich zákonodarcov a vládnych činiteľov, že po udalostiach na Zámockej, po útoku na našu komunitu, sa naozaj nič nezmenilo. Naopak, nálada sa vyhrotila a aj návrh, s ktorým prišli, je skôr pľuvnutím do tváre komunity než reálnou pomocnou rukou na zrovnoprávnenie nás, LGBT ľudí.
Už žiadni občania druhej kategórie
Aj vy sa asi v rámci biznisu stretávate s ľuďmi, ktorí si robia obraz o Slovensku. Aký signál to dáva do zahraničia?
LGBT ľuďom, ktorí sú na Slovensku, to dáva signál: nechceme vás tu, choďte preč z krajiny. Do zahraničia to signalizuje: toto asi nie je inkluzívna a otvorená spoločnosť pre inakosť, a ak som cudzinec, mám inú farbu pleti, prípadne nehovorím dobre po slovensky, tak možno mi tu nebude až tak dobre. Takže odrádzame niektorých ľudí, aby sem prišli.
Na čo by ste sa chceli v najbližšej dekáde zamerať?
Otvorenosti a inklúzii na Slovensku som venoval niekoľko posledných rokov môjho života. Vzniklo tu aj niekoľko iniciatív a budem rád, ak sa aj iní mladí ľudia do týchto aktivít zapoja a budú ich chcieť ťahať dopredu. Ja si myslím, že sa nám všetkým bude na Slovensku žiť príjemnejšie a lepšie, ak sa nám podarí zmeniť zákony, ktoré z nás robia občanov druhej kategórie.
A čo sa týka mňa osobne, tak vo svete vnímam niekoľko urgentných vecí, ktoré treba riešiť. Je to klimatická kríza, ale napríklad aj nerovnosť prístupu k finančným produktom alebo nerovnosť v ľudských právach. Vnímam nedostatok ľudí, ktorí sa týmto témam venujú. Určite sa v tom budem ďalej angažovať aj ja.
Podobná revolúcia
O čom budeme v najbližšom období v technologickom segmente najviac počuť?
Vznikom GPT a iných jazykových modelov sa otvárajú možnosti, ktoré zmenia nielen biznis modely, ale aj prístup k podnikaniu. A mnoho pracovných pozícií, ktoré dnes existujú, bude zmenených, niektoré možno úplne zaniknú.
Vezmime si napríklad vznik iPhonu v roku 2007, prípadne sa pozrime do rokov 1995 a 1996, keď začali vznikať prvé e-shopy a webstránky. Dnes mám pocit, aj keď ešte nevieme, čo sa stane so vznikom AI, že to bude podobne veľká revolúcia, ako boli tieto predchádzajúce udalosti.
Matej Ftáčnik (Vacuumlabs) , Foto: Marek Mucha pre Forbes Slovensko
Matej Ftáčnik (Vacuumlabs) , Foto: Marek Mucha pre Forbes Slovensko
Keď ste sa v roku 2021 stali CEO Vacuumlabs, dávali ste si rôzne finančné a rastové ciele. Ako je firma na tom teraz?
Dosiahli sme krásny rast a minulý rok sme sa ako organizácia priblížili k obratu 30 miliónov eur. Tento rok je fintechový svet zasiahnutý krízou viac ako ostatné odvetvia. Náš zámer je skôr pozíciu na trhu stabilizovať. A zamerať sa na klientov, ktorí sú stabilní a dlhodobo udržateľní.
Tento rok sa sústredíme viac na stabilitu ako na rast. To znamená na klientov, ktorí sú menej financovaní venture kapitálovými fondmi a viac tržbami a svojím biznis modelom. Viac chceme pracovať s bankami a scale-up firmami, ktoré sú už v štádiu Series B či C. Slovenské firmy tvoria len malé percento z nášho biznisu.
S akými výzvami sa počas tohto krízového obdobia musíte vysporiadať?
V rámci skupiny je to príprava spin-off a portfólia firiem na ďalšie kolo financovania. Dnes vnímame väčší tlak na všetky metriky. A čo sa týka Vacuumlabs, tak tento rok je aktuálne znižovanie nákladov, väčší fokus na sales a na nájdenie správnych klientov, ktorí s nami majú potenciál rásť.
