Do začiatku letných olympijských hier zostáva len niekoľko dní. Eiffelovu vežu už zdobí legendárnych päť kruhov. Parížske ulice a štvrte sa premenili. O stupne víťazov sa bude bojovať v blízkosti tých najznámejších pamiatok. Čo však po sebe najväčšia športová udalosť sveta v meste zanechá po tom, ako olympijský oheň zhasne?
Podľa odhadov v júli a v auguste do Paríža zavíta viac než 15 miliónov fanúšikov. Ďalšie miliardy budú sledovať preteky a súťaže v televízii. Minulú letnú olympiádu v Tokiu sledovali podľa údajov Medzinárodného olympijského výboru viac než tri miliardy ľudí, čo bolo dokonca o tretinu viac ako u tej predchádzajúcej, ktorá sa konala v Riu.
Viac než len sledovanosť
Aj napriek tomu by hry vždy mali mať väčší cieľ, nie len bezchybnú organizáciu počas štyroch týždňoch ich konania, kedy sa mesto, organizátori a partnerské firmy chcú svetu predviesť v tom najlepšom svetle. Miestu konania a jeho obyvateľom by mali prispieť predovšetkým z dlhodobého hľadiska, čo sa však nie vždy podarí.
Z prieskumu francúzskej agentúry Odoxa, ktorý prebiehal minulý rok v decembri, vyplynulo, že 44 percent Parížanov si myslí, že konanie hier v ich meste nie je dobré.
Najčastejšie spomínaným dôvodom bolo obmedzovanie každodenného života z dôvodu zaistenia bezpečnosti, ale taktiež aj dvojnásobné zvýšenie cien počas olympiády a paralympiády. V tom čase sa zároveň obávali, že mesto prípravy nestihne včas, čo sa však nakoniec nepotvrdilo.
Najudržatelnejšie hry v histórii?
Paríž sa od začiatku snažil poučiť z nezdarov niektorých svojich predchodcov a pristúpil k prípravám úsporne a udržateľne. Nechceli opakovať priebeh napríklad z Atén, kde vznikla celá športová štvrť s novými štadiónmi, no dnes sa z nich používa len malá časť a miesto pripomína skôr mesto duchov.
Pripomeňme si taktiež hry v Soči v roku 2014, ktoré boli najdrahšími hrami v histórii. A napriek tomu po ich skončení začala olympijská dedina bez ďalšieho využitia chátrať.
Paríž sa rozhodol, že usporiada najudržateľnejšie hry v histórii a 95 percent infraštruktúry bude pochádzať z už existujúcich alebo dočasných budov a zariadení. Parížske námestie Place de la Concorde
a taktiež Tuilerijské záhrady sa behom hier premenia na improvizované športovisko pre skateboarding, novú olympijskú disciplínu break dance či basketbal.
Plážový volejbal či džudo sa budú odohrávať priamo pri Eiffelovej veži. Pri Invalidovni sa bude strieľať z luku a športovci moderného päťboja sa stretnú v záhradách zámku Versailles.
Dočasné športoviská na verejných miestach mali taktiež priniesť olympiádu bližšie k ľuďom. Podľa BBC organizátori plánovali rozdať 600-tisíc vstupeniek na otvárací ceremoniál Parížanom. Nakoniec však lístky pôjdu 300-tisíc pozvaným hosťom.
V pôvodných plánoch podľa BBC taktiež stálo, že vstupenka na akýkoľvek zápas či preteky bude zahŕňať bezplatné využitie mestskej dopravy. Od toho sa neskôr nielenže upustilo, ale ceny verejnej dopravy sa dokonca zvýšili.
Koniec tradičného symbolu
Mesto viac-menej prisľúbilo, že sa po skončení hier vráti do pôvodného stavu. Už dnes je však jasné, že sa to tak úplne nepodarí.
Radnica napríklad rozhodla, že z dôvodu otváracieho ceremoniálnu, ktorý sa bude konať priamo na rieke Seina, je potrebné upraviť jej nábrežie a nechala odtiaľ odstrániť ikonické drevené boxy, z ktorých kníhkupci tradične predávali svoje knihy.
Tí sa pritom neobávajú ani tak samotného uzavretia – to už si vyskúšali počas pandémie. Niektorí z nich sa podľa časopisu Monocle domnievajú, že je to definitívny koniec ich podnikania. Jednak im nikto nepovedal, kedy sa vlastne môžu vrátiť a zároveň desiatky rokov staré drevené boxy sťahovanie jednoducho neprežijú.
„Vyčistiť“ však mesto nechcelo iba nábrežie, ale aj niektoré mestské štvrte. Zrejme najväčšou predolympijskou kauzou bola snaha Paríža vyriešiť ešte pred začiatkom olympiády problém s migrantami a s ľuďmi bez domova, ktorí sa vo veľkom usadili v parížskych uliciach v ilegálnych stanových táboroch.
Začalo sa s ich odsunom do najrôznejších ubytovacích zariadení, často v regiónoch, čo vyvolalo kritiku zo strany humanitárnych organizácií. Mesto sa bráni tým, že Paríž a jeho okolie nemajú dostatočné ubytovacie kapacity. Plán má navyše trhliny v tom, že ubytovanie týmto ľuďom zaistí len na niekoľko týždňov. Podľa odborníkov je tak pravdepodobné, že sa mnoho z nich neskôr opäť vráti na ulicu.
Čo by ale mohlo zostať čistejšie aj po skončení hier, je rieka Seina. Budú sa v nej konať plavecké preteky a niektoré časti triatlonu.
Pri vlakovej stanici Austerlitz vznikla nová nádrž na zachytávanie prebytočnej dažďovej vody, vďaka čomu sa do rieky nebude dostávať odpadová voda znečistená baktériami. Práve pre zlú kvalitu vody sa pritom minulý rok musela jedna plavecká súťaž zrušiť.
Premena nebezpečných predmestí
Na druhej strane niektoré časti Paríža sa po olympiáde skutočne stanú bezpečnejšími a prívetivejšími – napríklad Saint-Denis, oblasť v minulosti neslávne známa vysokou mierou kriminality, ktorá patrila k najchudobnejším predmestiam francúzskej metropoly.
Dnes tu vyrástla olympijská dedina, ktorá sa neskôr premení na novú štvrť a do mesta prinesie najmenej tritisíc bytov na predaj, tretinu celkovej kapacity areálu mesto venuje sociálnemu bývaniu a vzniknú tu aj byty určené k prenájmu študentov.
Súčasťou celého areálu je aj niekoľko parkov. Vysadili v nich asi deväťtisíc stromov a kríkov. Postupne tu vzniknú aj kancelárie, školy, obchody či reštaurácie. Prví obyvatelia sa sem budú môcť nasťahovať koncom roka 2025.
Pri stavbe sa pritom opäť dbalo na udržateľnosť. Využili sa už existujúce budovy, napríklad olympijská jedáleň našla svoje miesto v bývalej elektrárni. Použili sa aj materiály a technológie šetrné voči životnému prostrediu, napríklad nízko emisný betón, drevené konštrukcie alebo obnoviteľné geotermálne vykurovanie.
Vďaka tomu by olympijská dedina mala vyprodukovať iba polovicu uhlíkových emisií v porovnaní s budovami postavenými štandardnými postupmi.
Iba dva nové štadióny
Podobný príbeh píše aj jeden z dvoch novopostavených štadiónov – Arena Porte de la Chapelle, známa aj ako Adidas Arena. Zámerne je postavená na severnom okraji mesta, aby z nepekného a nie veľmi priateľského predmestia pretkaného dopravnými tepnami vytvorila novú, modernú a prívetivú štvrť.
Budova je navrhnutá ekologicky a 80 percent jej povrchu pokryje zeleň, čím sa elegantne začlení do okolitých záhrad a parkov, ktoré tu postupne vznikajú. Rovnako ako približne 850 nových bytov a ďalších služieb. Po olympiáde v nej bude sídliť domáci basketbalový klub.
Druhou novou stavbou je centrum pre plavecké športy Aquatics Centre. Sedačky v oboch arénach sú vyrobené z recyklovaných plastov.
Na ďalšie športy sa využívajú slávne štadióny ako Stade de France, areál Roland Garros, park Princov alebo hala Bercy. Rekonštrukcie sa vďaka olympiáde dočkal aj slávny Le Grand Palais, kde budú súťažiť šermiari.
Pomerne unikátnou premenou prešla aj Défense Arena. Doposiaľ sa v nej konali iba koncerty a zápasy rugby. Teraz sa ale stane dejiskom plaveckých pretekov a zápasov vo vodnom póle.
Renovácia z objektu navyše vytvorila multifunkčnú arénu, ktorá je teraz podľa portálu Business Insider najväčšou krytou halou v Európe. Navyše sa podľa potreby môže jednoducho premeniť tak, aby sa tam mohol hrať futbal, volejbal či basketbal. Uskutočniť sa tam môže dokonca aj motocyklová šou.
Článok vyšiel na Forbes.cz, jeho autorkou je Zdenka Tomis.
