Pred dvomi rokmi rozpálil verejnú diskusiu magazín Cosmopolitan, ktorý na niekoľkých obálkach zverejnil fotografie obéznych žien s titulkom „This Is Healthy!“ – čiže „Toto je zdravé“.
Ak toto odvážne konštatovanie podrobíte základným pochodom zdravého sedliackeho rozumu, vyjde vám z toho očakávané zistenie – že ide o bohapustú lož. No ak chcete mať po ruke aj vedecký argument profesionála na stravovanie a zdravú výživu, opýtate sa na to napríklad farmaceutky, dietologičky a autorky titulu Veľmi osobná kniha o zdraví Margit Slimákovej.
„Nepáči sa mi to, myslím si, že to s hyperkorektnosťou preháňame,“ komentuje Slimáková obálky Cosmopolitanu.
„Na jednej strane sa veľmi snažím brániť obéznych ľudí – nesúhlasím s tým, že sú leniví a hlúpi. Nezdravo jeme aj pod vplyvom hormónov, genetického nastavenia, stresu a ďalších vplyvov prostredia. Súčasne sa však veci musia pomenovávať pravdivo a pravda je taká, že obezita je zdravotný problém.“
Netvárme sa, že problém neexistuje
Pre niekoho je udržať štíhlu líniu jednoduchšie, pre niekoho ťažšie. „O zdravý organizmus sa však musíme usilovať – a takéto kroky tú snahu podkopávajú,“ hovorí dietologička. „Nejde o to niekoho urážať. Ide o to nepredstierať, že očividný zdravotný problém v skutočnosti neexistuje.“
A ak si priznáme, že obezita je zdravotný problém, môžeme voľne prejsť k tomu, že si nalejeme čisté (a predovšetkým suché) víno a povieme, že cukor z človeka neurobí ani Adonisa. „Cukor je problém v akejkoľvek forme,“ odpovedá Margit Slimáková na otázku, či je trstinový cukor skutočne zdravší ako cukor biely.
Prevažná väčšina cukrov a sladidiel obsahuje to isté: sacharózu, glukózu, fruktózu. Nič z toho nepridáva ľudskému zdraviu body k dobru. „Pri cukre ide vždy o množstvo,“ dodáva dietologička. „Čím viac sladíme, tým viac sa učíme vyžadovať neprirodzene sladkú chuť.“ Inými slovami, vyrábame si solídny návyk na pobyt v ríši cukrových homolí.
Riziká cukru sú pestré
Riziká cukru sú pritom zrejmé. V prvom rade sú to zubné kazy – tie spôsobuje konzumácia cukru celkom jednoznačne. Potom sú to riziká spôsobené inzulínovou rezistenciou. To je veľmi zákerný stav. Prečo? Nič vás totiž pri ňom nebolí, a pretože hladina hormónov sa v ordináciách bežne nevyšetruje, tak o ňom človek celé roky nemusí vôbec vedieť.
„Takže dlhé roky pracujete na ukladaní tukov v tukovom tkanive všemožnými dezertmi a dobrotami – a je iba otázkou času, kedy vám inzulín prestane správne fungovať,“ vysvetľuje Slimáková. „Celá tá kaskáda budovania inzulínovej rezistencie vedie k metabolickému syndrómu, teda chorobám srdca a ciev – už teraz sa však hovorí o tom, že Alzheimerova choroba je vlastne cukrovka tretieho typu.“
Takže tu máme obezitu, cukrovku druhého typu, choroby srdca a ciev a Alzheimerovu chorobu – to všetko dnes vedci spájajú s inzulínovou rezistenciou. Ktorá zase súvisí s našou konzumáciou cukru.
„Samotný cukor v podobe dosládzania jedla a nápojov škodí úplne každému z nás,“ hovorí Margit Slimáková. Neznamená to, že úplne všetky sacharidy sú za každých okolností vždy škodlivé. „Sacharidy vo forme ovsených vločiek či kváskových chlebov môžu byť bezproblémovou súčasťou zdravej výživy – u niektorých ľudí,“ hovorí.
Priveľa sacharidov v našej strave
Predovšetkým by malo ísť o obmedzenie nálože sacharidov, ktorých dnes jeme alarmujúce množstvo – bežne aj 250 až 350 gramov denne. „Každému človeku robí dobre niečo trochu iné, ale väčšine z nás prospeje, keď sa týmito látkami nebudeme prejedať,“ hovorí Slimáková. Inými slovami – či si Peter, alebo Pavol, keď sa vykašleš na sušienky a rožky, tak ti to len prospeje.
A sladké jedlo sa dá koniec koncov vyrobiť aj bez cukru – skúste napríklad jablkovú štrúdľu s hrozienkami. Samozrejme, bez toho cukrového posypu, ktorý je na obrázku.
Cukor nad tuky je stará tradícia
Kde sa však berie tá zvláštna vec, že cukor nielenže nepošleme do zabudnutia, naopak, často sa objavujú tendencie zaradiť ho aj do stravy, ktorá sa tvári zdravo?
Podľa Margity Slimákovej to má korene v 70. rokoch minulého storočia, v časoch hysterického ťaženia proti tuku. „Vtedy sa riešilo, či je hlavnou príčinou chorôb srdca a ciev tuk alebo cukor,“ hovorí. „Potom však do toho vstúpil potravinársky priemysel a politika a rozhodlo sa, že rizikový je tuk; nebezpečenstvo cukru sa ignorovalo či bagatelizovalo.“
Zo zdravotnej témy sa stala téma biznisu a politiky, odtrhnutej od vedy i reality – a začala sa éra tlaku na nízkotukovú a nízkokalorickú stravu, ktorá cukor vôbec neriešila. „Až neskôr prišli kvalitnejšie štúdie so zistením, že tuky vôbec nie sú také problematické ako cukor.“
Mýtus potravinovej pyramídy bol prekonaný
Z tohto nastavenia mysle, ktorý už bol dávno vyvrátený, do dnešných dní stále pretrváva tzv. potravinová pyramída, podľa ktorej je správne plošne napĺňať organizmus človeka určitým pomerom bielkovín, tukov a sacharidov, kde – čuduj sa – sacharidy tvoria stále základ.
„To je podľa mňa najväčší výživový omyl, ktorý máme,“ hovorí Slimáková, „Existencia jedinej správnej výživy vyjadrenej pyramídou.“ Ukazuje sa totiž, že môžeme zdravo fungovať na veľmi rozdielnych stravovacích pomeroch týchto živín. A navyše už stopercentne vieme, že cukor, respektíve sacharidy nie sú esenciálnou živinou.
Alternatívne smery výživy ako keto, paleo alebo carnivore, ktoré razia minimálny prísun sacharidov, sa do mainstreamu ešte len ťažko ťažko prehrýzajú.
Vysvetlenia pre neutíchajúce presadzovanie vyvrátených názorov má Margit Slimáková dve. „Jednak si tu na nízkotukovej strave postavili kariéru mnohí ľudia, ktorí odporúčali margaríny, bagatelizovali cukor a razili obmedzovanie tukov. A potom sú tu záujmové skupiny, ktoré majú na vysoko priemyselne spracovaných produktoch, založených spravidla na cukroch, postavený biznis.“
Myslite na zdravú budúcnosť
Ako sa teda ku spotrebe cukru postaviť? Z rozprávania s dietologičkou Margit Slimákovou vyplýva celkom jasná a podložená obranná stratégia. Jedzte skutočné jedlo, nie pokrmy z vysoko priemyselne spracovaných produktov plné sacharidov a cukrov.
Ak ste na dobroty zvyknutí, bude to výzva: tým, že sústavne konzumujete cukor, podliehate technike, ktorá vám umelo prináša pocit blaženosti. Ak vydržíte, môžete si smelo povedať: robím to pre svoje zajtrajšie ja. A pre svoje ja za päť alebo za tridsať rokov.
Nikomu potom nebudete musieť hovoriť sladké reči o tom, že obezita je „zdravá“.
Článok vyšiel v českom vydaní Forbes.cz. Autorom článku je Darek Šmíd.