Juraj Široký, ktorý sa na Slovensku stal synonymom označenia oligarcha, dlhodobý člen rebríčka najbohatších Slovákov podľa Forbesu, nezažíva dobré obdobie. Jeho firmy a s tým aj spojená moc upadajú, napriek tomu dokáže tu a tam zaznamenať úspech.
Úspech hľadá najmä v Českej republike, kde jeho firmy nevykazujú také drakonické výsledky ako na Slovensku. Česká vetva jeho biznisu dlho zahmlievala neprehľadnými transakciami tok finančných prostriedkov medzi jeho firmami.
Čo-to sa ale už začína ukazovať a český biznis sa postupne stal pre Juraja Širokého dôležitejším, než zrejme pôvodne sám čakal.
Príbeh Juraja Širokého je košatý a siaha do dekády starých dianí súvisiacich s transformáciou slovenskej ekonomiky.
Väčšina ľudí si však pamätá hlavne dianie z poslednej dekády, ktorej dominovali dve udalosti podnikateľskej histórie oligarchu – dotované vybudovanie neplánovaného hotela v rámci štátnej zákazky na hokejový štadión, kde sa neskôr stretávali politické špičky Smeru s veľkopodnikateľmi, lobistami, ale údajne aj s členmi organizovaného zločinu. Druhou udalosťou sa stal strmý pád Váhostavu.
Ten bezprecedentne zachránil štát z peňazí daňových poplatníkov a vyvolal vlnu krachov menších stavebných dodávateľov na Slovensku.
Tieto udalosti ohraničujú podnikateľský track record Širokého na Slovensku. Od tejto doby, zhruba roku 2014, impérium Širokého upadá. Firmy vykazujú straty, dotácie či verejné zákazky neprichádzajú v dovtedy obvyklých objemoch.
Aj to je dôvod, prečo sa Juraj Široký začal prepadať rebríčkom slovenských miliardárov nadol. Debutoval v ňom v roku 2018 s majetkom vo výške 100 miliónov eur.
Postupne sme odhad jeho majetku znižovali súbežne s tým, ako sa zhoršovali hospodárske výsledky firiem z jeho portfólia. V roku 2024 Forbes znížil odhad majetku Juraja Širokého o ďalších 10 miliónov na 70 miliónov eur.
Aspoň malú útechu môže hľadať v podnikoch za riekou Moravou. Tam nemá natoľko zničené renomé a dokáže získať aj verejné zákazky.
České firmy Juraja Širokého sú na Slovensku pomerne prehliadané, v skutočnosti však niektoré z nich patria k pilierom skupiny veľkopodnikateľa.
Práve tieto spoločnosti totiž na rozdiel od väčšiny tých, ktoré Široký vlastní pod Tatrami, prinášajú pomerne stabilné tržby a niektoré generujú aj zisky.
Príkladom môže byť spoločnosť Údržba Silnic Morava a.s. z jeho českého portfólia. Firma, ktorej nepriamym majiteľom je Juraj Široký, vykonáva cestárske práce pre mnoho verejných subjektov. Zmluvy v nedávnom období uzatvorila napríklad s mestom Ostrava či Ředitelstvím silnic a dálnic. Išlo o cestárske práce v daných regiónoch.
Spoločnosť patrí k firmám zo Širokého impéria, ktoré si nepotrpia na transparentnosť a opakovane nezverejňuje účtovné uzávierky. Z dostupných údajov je však možné konštatovať rastúce tržby (naposledy v roku 2021 o 71 percent na 36,88 milióna českých korún, čiže necelých 1,5 milióna eur) a dlhodobo rastúce aktíva.
Širokého Chemolak v Smoleniciach má zhoršujúcu tendenciu hospodárskych výsledkov. Naopak, českej jednotke sa darí. Foto: Chemolak
Pozitívne výsledky vykazuje aj liberecká Chemolak Trade. Na rozdiel od slovenského rovnomenného náprotivku v Smoleniciach, kde Chemolak už niekoľko rokov po sebe zaznamenáva poklesy tržieb, naposledy v roku 2023 o 15,7 percenta.
V ostrom kontraste s tým zažíva liberecký Chemolak opačný trend. Podľa poslednej účtovnej závierky z roku 2023 vykázala najlepšie tržby za posledných 5 rokov – 92,2 milióna českých korún.
Do veľkej miery tomu napomáhajú verejné zákazky za desiatky miliónov korún – napríklad pre Pražské služby, Dopravní podnik hlavného mesta Prahy či štátnu Správu železnic.
Chemolak Trade je pritom dcérskou firmou slovenského Chemolaku, do veľkej miery tak pomáha spomaľovať prepad materskej firmy. Udržiava si obchodné strediská v Liberci, Českých Budejoviciach a Olomouci.
Aj vďaka tomu až tretina náterových hmôt a živíc smeruje zo Smoleníc na export.
Prepojenie na Brhela
Chemický biznis Širokého funguje aj v ďalšej českej vetve jeho podnikania – Realchem Praha. Širokého 40,6 percentný podiel vo firme odhalil český register až v júli 2024.
Firma vlastní aktíva, ktoré rastú už päť rokov po sebe a podľa posledných údajov z roka 2023 dosahovali hodnotu 286,6 milióna korún (11,4 milióna eur).
Prostredníctvom tejto spoločnosti vlastní aj minoritný podiel v kolínskej firme BIOENERGO – KOMPLEX, s.r.o.
Aj tu podiel Širokého odhalila až zákonná povinnosť priznať sa k vlastníctvu firmy, ktorú splnil koncom novembra 2024. Podľa paragrafu štyri českého zákona o skutočných majiteľoch má Juraj Široký rozhodujúci vplyv v tejto firme.
Ešte zaujímavejšie je, že v tom istom čase uvádzala firma ako druhého spolumajiteľa Antona Bielika – známeho manažéra, ktorý je považovaný za správcu podnikateľského impéria ďalšieho oligarchu blízkeho Smeru-SD, Jozefa Brhela, ktorý je zároveň aktérom niekoľkých korupčných káuz.
Grafika: Forbes Slovensko
Jozef Brhel sa z biznisu stiahol a kontrolu formálne prenechal na svojich manažérov. Ilustrácia: Martin Smatana pre Forbes
Bielik je napríklad uvádzaný ako konečný užívateľ výhod energetickej firmy Pow-en, ktorá historicky patrila dnes už trestne stíhanému Brhelovi.
Vlajková loď, ktorá nevyšla
Juraj Široký vlastní v BIOENERGO – KOMPLEX, s.r.o 20,29 percentný podiel, Brhelov blízky manažér Bielik 49,47 percenta. Keďže zvyšok firmy vlastní Širokého Realchem Praha, tesnú väčšinu vo firme má práve on.
Spoločníkom s 0,06 percentným podielom je Josef Poštulka, ktorý však môže byť považovaný aj za správcu Širokého majetku a v texte sa mu venujeme o niekoľko odstavcov nižšie.
Spoločnosť Bioenergo – Komplex produkuje hnojivá, pelety, lisuje oleje, ale taktiež stavia elektrárne na biomasu. Najznámejším projektom firmy je malá elektráreň na biomasu v Kolíne.
Tento projekt mal byť vlajkovou loďou podniku, avšak v roku 2022 narazil na novelu energetického zákona v Českej republike. Zákon stanovil stropy pre ceny elektriny vyrobenej z elektrární na biomasu.
Foto: Chemolak
Niektoré na to reagovali kompenzáciou v podobe zvýšených cien za teplo, ktoré je vedľajším produktom výroby, iné malé elektrárne na biomasu zanikli. Pôvodne kľúčové portfólio Bioenergo – Komplex sa tak stalo iba časťou komplexnejších činností firmy.
Dodnes však prezentácia firmy pracuje s týmto projektom ako príkladom a ponúka výstavbu nových podobných diel.
Spoločnosť Bioenergo – Komplex, ktorej konateľom je zase Josef Poštulka, vlastnila podľa posledných údajov z roka 2023 aktíva vo výške 698,5 milióna českých korún (necelých 28 miliónov eur) a utŕžila 911 miliónov korún (36 miliónov eur).
Firma vlastní aj dcérsku spoločnosť BIOENERGO-TRADE s.r.o., ktorá má rovnakých konečných užívateľov výhod a rovnaké sídlo. Funguje však netransparentne, nie sú známe výkazy jej hospodárenia ani jasne definovaná oblasť činnosti.
Nejasné majetkové pozadie
Podobne sú na tom aj ďalšie podniky, ktoré zohrávali významnú úlohu v transakciách medzi jednotlivými spoločnosťami Širokého impéria. Stále fungujú, no nie je jasné, na čo slúžia.
Glendon Investments a.s. registrovaná v Prahe so Širokým ako nepriamym konečným užívateľom výhod a neprehľadnou štruktúrou pozostávajúcou z kmeňových akcií na meno a od roku 2023 aj akcií na meno. Táto spoločnosť má aktíva vo výške 26,7 milióna korún (1,1 milióna eur).
Spoločnosť Raymore a.s. so Širokým ako nepriamym skutočným majiteľom je vlastnená akciami na meno a má aktíva vo výške 14,6 milióna korún (581-tisíc eur). Helston Investments a.s. je akcionárom v Širokého Chemolaku a tiež v jeho kľúčových investičných vehikloch: Prvej strategickej a Druhej strategickej.
Muž v popredí
Čo majú tieto tri vyššie menované firmy spoločné? Okrem neprehľadnej štruktúry, ktorá aj vďaka netransparentným kmeňovým akciám na meno výrazne napomáha anonymizácii transakcií v rámci Širokého biznisov, ich spája ešte jeden človek. Jozef Poštulka, ktorý v nich zastáva štatutárnu funkciu.
Ako sme uvádzali vyššie, ide aj o štatutára v ďalších firmách s majetkovou účasťou Juraja Širokého. A práve v jeho osobe je možné zhrnúť to, prečo Široký významnú časť aktív svojich firiem drží v Česku, alebo ich cez neho prevádza.
Poštulka je zároveň osobou, ktorá definuje oba konce Širokého miliardárskej kariéry – od jej začiatku až po upadajúcu súčasnosť, v ktorej sa podnikateľ snaží viac menej pútať prostriedky z účtov jeho firiem na účty subjektov, na ktoré nemá podľa oficiálnych údajov priamy dosah.
Kauza Váhostav
Široký Poštulkovi dôveruje aj tridsať rokov po tom, čo pod ním slúžil v komunistickej tajnej službe. Na záhadné meno verejnosť upozornil Úrad pre verejné obstarávanie (ÚVO) v roku 2016, keď začal vyšetrovať vlastnícku štruktúru Váhostavu.
Keďže firma odmietala prezradiť, kto sú jej skutoční vlastníci, dostala 3. januára 2017 pokutu 20-tisíc eur. Široký vyšiel s pravdou von a v polovici januára 2017 priznal, že za zložitou spleťou schránkových firiem stojí on.
Časť vlastníckej štruktúry stavebnej firmy sa zmenila 25. júla 2016 a smerovala práve do Českej republiky – k vyššie menovanej Helston Investments, ktorá získala takmer 30-percentný podiel vo Váhostave, ktorý prevzala od novozélandskej schránkovej firmy Beacon Holdings.
Dòa 2. apríla 2008 sa v Bratislave uskutoènil brífing po rokovaní o výstavbe multifunkènej haly v Bratislave. Na snímke prezident SZ¼H Juraj iroký poèas rozhovoru s novinármi . FOTO TASR - Martin Baumann
Juraj Široký . Foto: TASR/Martin Baumann
Úrad podozrieval Helston Investments, že je riadená takzvanými bielymi koňmi. ÚVO preto požiadal o spoluprácu banku, ktorá zastrešovala prevod akcií z novozélandskej firmy Beacon Holdings na Helston.
Banka na základe zákona o boji proti praniu špinavých peňazí úradu poslala kópiu vyhlásenia o skutočnom vlastníctve Helstonu. „V tomto dokumente pán Ing. Juraj Široký vyhlásil, že je konečným užívateľom výhod spoločnosti Helston Investments,“ píše úrad v 30-stranovej analýze.
Helston pritom celý čas zastupoval Poštulka. Možno ho teda považovať aj za správcu časti majetku Širokého. Forbes.sk sa na to pýtal aj priamo firiem, v ktorých je Poštulka štatutárom, no do publikovania článku odpoveď neobdržal.
Priatelia z tajnej služby
Pri pohľade na počiatky kariéry Juraja Širokého je však zrejmé, kde spolupráca s Josefom Poštulkom a vzájomná dôvera vznikli.
Širokého nadriadenými v ŠtB boli Branislav Králik a práve Josef Poštulka. Obaja pôsobili vo Washingtone – prvý ako referent, druhý ako rezident. Podľa Širokého spisu, ktorý má uložený Ústav pamäti národa v Bratislave, bol Široký v rokoch 1988 až 1990 na ambasáde zástupcom majora Poštulku.
Špióni pracovali ako diplomati, v prípade Širokého ako zamestnanca rozviedky to bola funkcia druhého tajomníka na československom veľvyslanectve. V USA bol medzi rokmi 1985 až 1990.
Juraj Široký (na fotografii z roku 2015 po výsluchu na policajnom prezídiu) predal Váhostav českému holdingu Geosan. Foto: TASR/Vladimír Benko
Juraj Široký (na fotografii z roku 2015 po výsluchu na policajnom prezídiu) predal Váhostav českému holdingu Geosan. Foto: TASR/Vladimír Benko
Po Nežnej revolúcii sa v roku 1993 všetci traja špióni stretli v spoločnom biznise – celkovo so spolumajiteľstvom štyroch firiem.
Josef Poštulka bol podľa obžaloby, ktorú podala česká prokuratúra v roku 2006, okrem iného riaditeľom firmy Harms Holdings na Cypre v roku 1992. Harms bol súčasťou portfólia podvodných Harvardských fondov.
Podvod z Harvardu
Harvardský priemyselný holding, pôvodne Harvardské privatizačné fondy, boli založené Viktorom Koženým v 90. rokoch. Okrem neho z majiteľov harvardov vzišlo niekoľko ďalších českých, ale aj slovenských miliardárov. Fondy boli samotnými majiteľmi tunelované.
Zjednodušene povedané, skupina podnikavcov na začiatku 90. rokov využila atmosféru v Česku a Slovensku, ktorá priala spodobeniu amerického sna.
Mladí manažéri so vzdelaním v USA (odtiaľ názov Harvard) verejne sľubovali, že pártisícové vklady bežných občanov niekoľkonásobne zhodnotia investíciami na burze.
V neregulovanom obchodnom prostredí bez ochrany spotrebiteľa však vklady reálne iba prevádzali na svoje schránkové firmy. Z daných peňazí si následne kúpili azyl v ostrovnej anonymite, ktorá nevydáva medzinárodne hľadaných občanov.
Za trestnú činnosť boli právoplatným rozsudkom Vrchného súdu v Prahe z októbra 2012 odsúdení Kožený a neskorší likvidátor fondov Boris Vostrý. Súd im uložil tresty desať a deväť rokov väzenia.
Muži podvádzali pri obchodoch s cennými papiermi a spôsobili podľa verdiktu škodu vyše desať miliárd českých korún.
Obaja sú stíhaní ako utečenci, škodu majú nahradiť. Kožený mal zaplatiť zhruba 8,3 miliardy korún a úroky, Vostrý cez 2,2 miliardy korún a úroky. Kožený žije na Bahamských ostrovoch, Vostrý zrejme v strednej Amerike.
Do siete je zamotaných niekoľko ďalších podnikateľov, ktorí podľa polície o podvode vedeli. Širokého blízky muž Poštulka je jedným z nich.
