Hoci som bol svedkom vybavovačiek, pred sanitkou sme si všetci rovní, hovorí Matej Polák, šéf komerčnej záchranky Zamed.
Komárňanská firma Zamed je štvrtá najväčšia záchranná zdravotná služba na slovenskom trhu. Do sveta slovenských záchraniek priniesla telemetriu, tablety, tréningové centrum, záchranársky elektromobil či motorku.
Forbes o svete sanitiek hovoril s riaditeľom a spoluvlastníkom firmy Matejom Polákom, ktorý ju vedie už 14 rokov.
V životopise máte prácu pre americký private-equity fond či banku. Ako ste sa dostali k sanitkám?
Vyštudoval som manažment v Bratislave a už popri škole som začal pracovať pre private-equity fond Slovak-American Enterprise Fund, cez ktorý americká vláda investovala do startupov a firiem na Slovensku. Azda najznámejšia firma, ktorá aj vďaka tejto investícii vyrástla, bola Profesia.sk.
Po ukončení činnosti fondu som prešiel do slovenskej dcéry rakúskej Euram Bank, kde som pracoval asi dva roky a dostal som sa v rámci práce pre banku aj do komárňanských lodeníc. Ľudia z vedenia lodeníc si ma všimli a ponúkli mi, či by som chcel prevziať vedenie súkromnej záchranky v Komárne.
Na čele bola miestna manažérka, ktorá však mala veľa aktivít a záchranka potrebovala niekoho na plný úväzok a plné pracovné nasadenie.
Sanitkám ľudia veria najviac
Viem, že chodíte aj na zásahy. Chcete mať pod kontrolou prácu kolegov?
Chcel som vedieť o firme všetko, preto som popri práci riaditeľa najprv začal chodiť na výjazdy ako vodič (posádka v kombinácii lekár, záchranár a vodič, pozn. red.), aby som tú prácu reálne zažil. Oslovilo ma to natoľko, že som si doplnil vzdelanie na strednej zdravotníckej škole, o takzvaného „malého záchranára“, nadstavbové pomaturitné trojročné štúdium.
Ako 30-ročný som si zopakoval maturitu, potom som pokračoval na bakalára z urgentnej zdravotnej starostlivosti. To je študijný program, v ktorom je medicína osekaná na urgentné stavy a nahustená do štyroch rokov. S titulom z urgentu zo Slovenskej zdravotníckej univerzity teraz viem byť plnohodnotný člen výjazdov, pričom väčšinou slúžim v posádke RZP, teda takej, kde sú dvaja záchranári bez lekára.
Chodíte na zásahy často?
Reálne slúžim tri- až štyrikrát za mesiac. Viac to nedávam, ale mám kontakt s praxou a viem lepšie posúdiť potreby firmy, požiadavky pracovníkov a podobne. Samozrejme, kolegovia majú stres, keď idem do služby, vedia, že budem nespokojný, ak niečo nebude na sto percent fungovať. Častejšie im tento typ stresu nechcem robiť.
Viete posúdiť, ako covid ovplyvnil ľudí, pokiaľ ide o vnímanie práce záchraniek? A ako sa záchranárom pracuje v čase politicky polarizovanej spoločnosti?
Ľudia nás po covide vnímajú pozitívne. Vlani sme si robili prieskum, z ktorého vyplynulo, že so záchrankami je spokojných 77 percent ľudí na Slovensku. Žiadna ďalšia zložka zdravotníctva v prieskume nezískala takú vysokú dôveryhodnosť.
Moja osobná skúsenosť je taká, že počas covidu sme boli v centre pozornosti a mnohí by nás nosili na rukách. Teraz už záujem trochu opadol, ale stále nás rešpektujú ako záchrannú zložku, ktorá pri nich bola a vlastne stále je v tých najhorších chvíľach.
Prieskum dôveryhodnosti vybraných oblastí zdravotníctva. Graf: Stem/Mark pre Zamed
Za útokmi na záchranárov vie byť aj choroba
Vnímate aj množiace sa útoky pacientov alebo ich blízkych na záchranky?
Väčšinou sa k nám ľudia správajú s rešpektom, ale je pravda, že útoky na pracovníkov záchraniek sa opakujú. Nie sú to vždy len ľudia pod vplyvom drog alebo alkoholu.
Často zohráva úlohu aj zmenené vnímanie vplyvom ochorenia, napríklad človek, ktorý je hypoglykemický, má nízku hladinu cukru, koná agresívne, ale celkom za to nemôže. Paradox možno je, že sociálne slabší pacienti sa k záchranárom neraz správajú úctivejšie a slušnejšie, než majetnejší.
Ak si niekto trúfa posadiť sa na operačné stredisko s tým, že dokáže len cez telefón vyfiltrovať tú „zbytočnú“ polovicu podnetov na výjazd záchranky a posielať nás len k život ohrozujúcim stavom, tak ho zo srdca prosím, nech ide zajtra podpísať zmluvu s operačným strediskom (štátne Operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby SR koordinuje zásahy záchraniek, pozn. red.).
Ako riaditeľ záchranky by som bol za všetkých mojich kolegov len a len šťastný, keby sme mali menej výjazdov. Najmä by som bol rád, keby záchranári a lekári nemuseli vyrážať na neopodstatnené zásahy v noci, pretože je dokázané, že ľudia, ktorí pracujú v noci, umierajú skôr.
A viac výjazdov nám nepomáha ani z komerčného hľadiska.
Matej Polák. Foto: Zamed/Thalia Earl
Prečo?
Štát platí za činnosť záchrannej služby paušál, ktorý tvorí zhruba 90 percent nášho príjmu. To je platba za to, že 24/7 držíme v pohotovosti personál, autá, stanice, bez ohľadu na to, či vyrážame na zásah alebo nie. Zvyšná časť je takzvané kilometrovné za výjazdy, teda za najazdené kilometre, a to nám sotva pokryje variabilné náklady na pohonné hmoty, spotrebovaný materiál, údržbu a servis vozidiel.
Nie vždy je život v ohrození
Naznačili ste, že zhruba polovica zásahov záchraniek ide ku stavom, ktoré nie sú život ohrozujúce. To je dosť veľa vzhľadom na určenie tejto služby.
Ako som už povedal, operačné stredisko to na diaľku nedokáže vždy správne posúdiť. Operátor cez telefón diagnózu alebo závažnosť stavu zhruba v polovici prípadov netrafí úplne presne – a to jedným dychom dodávam, že to nie je kritika operátorov.
Diagnostika pacienta cez telefón nikdy nebude stopercentná, operátor pacienta nevidí, nevie mu zmerať hodnoty základných životných funkcií, neraz s pacientom ani nedokáže hovoriť, len dostane sprostredkované, laické informácie o zdravotnom stave od niekoho, kto je blízky danej osoby, často sa stáva, že posádka na mieste zistí úplne iné informácie.
Stáva sa aj to, že človek na Slovensku prepadne cez všetky úrovne sociálnej siete a nevie si pomôcť inak, než si zavolá záchranku. Spomeniem prípad staršej pani z malej obce, ktorá volala, že má seknutý chrbát a také veľké bolesti, že sa nevie postaviť z postele. Nie je to život ohrozujúci stav. V obci však nemajú obvodného lekára. Lekár, ku ktorému patrí, chodí do obce raz za týždeň a nedá sa mu dovolať.
Do nemocnice sa pani nevie odviezť, lebo autobus do obce nechodí. Auto nemá a ani ju nemá kto odviezť. Na odvoz taxíkom nemá alebo by ani neprišiel. Dopravnú zdravotnú službu volala, ale keďže nemá žiadanku od všeobecného lekára, tak ju neprevezú. Prepadla celým systémom a hoci nemala život ohrozujúci stav, nechali by ste ju tak?
Ľudia sa radi odvolávajú na konexie
Ako si žiadajú rýchlu lekársku pomoc veľmi bohatí ľudia? Platí, že pred sanitkou sme si všetci rovní?
Áno, to platí, hoci som bol svedkom aj takzvaných vybavovačiek, aj som o všelijakých počul neraz úsmevné príhody. Nedávno potreboval jeden veľmi bohatý človek na Slovensku záchranku pre príbuzného a riešil to tak, že zavolal ministrovi alebo ministerke zdravotníctva, aby som nekonkretizoval, ktorý/á zavolal/a šéfovi operačného strediska, tiež nepoviem ktorému, ktorý kontaktoval šéfa dispečerov na zmene, ktorý zavolal operátorom a povedal im: „Pošlite tam sanitku.“
Matej Polák na čele spoločnosti Zamed chodí s kolegami aj na zásahy. Foto: Zamed/Thalia Earl
Som absolútne presvedčený o tom, že posádka by prišla na miesto skôr, keby ten milionár volal priamo číslo 155. Ľudia sa často pri zásahu odvolávajú na rôzne konexie: „Ja poznám toho, ja poznám hentoho.“ Je to naozaj úplne jedno. Pre každého človeka urobíme to, čo treba. Pri ambulantnej a nemocničnej sfére to možno má zmysel a tiež sa zvyknem pýtať známych na kvalitného lekára, ale pri záchranke nie.
Snáď mi kolegovia odpustia, ak trochu podpichnem konkurenciu. Aj keď hovorím, že záchranky na Slovensku ako celok patria k špičke v Európe, trošku ma mrzí, že budujem superkvalitnú záchranku na južnom Slovensku, ale keďže žijem v Bratislave, ku mne v prípade núdze príde štátna konkurencia. Myslím si, že nie sú až takí dobrí ako my.
Ale práve preto je v záchrankách také dôležité, aby boli dobré všetky, bez ohľadu na to, či sú štátne alebo neštátne, či sú na juhozápade alebo severovýchode našej krajiny.
Koľko aktuálne trvá dojazd sanitky?
Posledný oficiálny údaj operačného strediska hovorí, že v roku 2023 bol priemerný dojazdový čas sanitky na Slovensku 12 minút 11 sekúnd od prijatia výzvy. To je čas porovnateľný s vyspelými krajinami v EÚ. Navyše, čo je podstatné, tento čas je relatívne dlhé roky stabilný.
Bohatí ľudia majú sanitky na oslavách
Vie si bohatý človek zaplatiť súkromnú posádku záchranky?
Áno, extrémne bohatí ľudia to aj robia, napríklad pri spoločenských podujatiach. Boli sme zabezpečovať narodeninovú oslavu, kde bolo vyše tristo ľudí a oslávenec chcel mať poruke aj záchranku. Máme rezervných ľudí, rezervné autá, vieme pre takúto príležitosť postaviť a vyslať extra tím.
Máte aj dlhodobé zmluvy, že vám niekto zavolá na súkromné číslo a nie na číslo 155?
Nie. Ak však má niekto 50-tisíc eur mesačne, môžem mu zabezpečiť posádku, ktorá bude non-stop sedieť pred jeho domom v sanitke a bude k dispozícii. Zhruba toľko mesačne stojí jedna posádka záchranky v nepretržitej službe.
Neviem o nikom, kto by si to skutočne súkromne platil. Niektoré veľké podniky s rizikovými prevádzkami si platia takúto záchranku, ako príklad môžem spomenúť atómovú elektráreň.
Prečo podľa vás štát neprenechal poskytovanie záchrannej zdravotnej služby súkromnému sektoru a financuje aj štátny subjekt v tejto oblasti?
Asi je za tým hlboko zarytá obava, že ide o kritickú službu a infraštruktúru, kde ide o životy a štát preto musí mať vlastné sily – keby súkromník zlyhal. Racionálny základ to nemá, lebo štátne aj neštátne záchranky majú podelené Slovensko a poskytujú službu na nejakom ucelenom území.
Ak by sme napríklad my od zajtra nedokázali slúžiť na juhozápade Slovenska, ako to štát zachráni? Nemá tam stanice, ľudí ani vozidlá. Som však rád, že štát má aj vlastné záchranky, pretože má informácie z prvej ruky, aký je stav v danom sektore a koľko to stojí.
Štát robí totiž aj cenovú reguláciu, a tak ju nemôže urobiť takú, aby to nepokrylo aspoň náklady, lebo by vykrvácali aj jeho vlastné organizácie.
Dobehli sme Čechov
Koľko Slovensko platí za záchrannú zdravotnú službu v porovnaní so susednými krajinami?
Česi mali v minulosti významne vyššiu platbu v prepočte na obyvateľa, no v minulých rokoch sme ich dobehli, najmä v dôsledku zvyšovania minimálnych, zákonom regulovaných platov zdravotníckych pracovníkov. Môžem povedať, že v uplynulých rokoch sa zdravotníkom na Slovensku celkom významne zvýšili mzdy a sú konkurencieschopné aj so zahraničím.
Rovnako konkurencieschopné sú teraz aj platby za záchrannú zdravotnú službu. Opäť sa potvrdilo, že ekonomická teória funguje aj v praxi – po vyrovnaní platov medzi Slovenskom a Českou republikou už máme u nás pracovníkov, ktorí sa k nám vrátili z Čiech. Platy pritom tvoria zhruba 80 percent nákladov záchraniek, takže platby za poskytovanie záchrannej zdravotnej služby silne korelujú s platmi zdravotníkov.
V roku 2023 firma Zamed podľa portálu Finstat zvýšila zisk medziročne o päťsto percent na 660-tisíc eur a tržby jej narástli o pätinu na 12 miliónov eur. Koľko ste zarobili vlani?
Za navýšením z predminulého roka sú ešte osobitné príjmy od štátu. Dostali sme refinančnú dotáciu na nákup dvoch špeciálnych sanitiek na prepravu covidových pacientov, to bolo zhruba pol milióna eur naviac. Peniaze navyše sme získali aj na stabilizačné príspevky pre zdravotníckych zamestnancov.
Matej Polák. Foto: Zamed/Thalia Earl
Ten zisk je značne skreslený, nadhodnotený a je spôsobený faktom, že výnos z dotácie sa účtuje do výnosov v roku prijatia, avšak náklady na vec obstaranú z dotácie, v tomto prípade sanitky, budú prechádzať do výsledovky len postupne niekoľko rokov vo forme odpisov.
V minulom roku sme dosiahli zisk po zdanení 400-tisíc eur a tržby 14 miliónov eur.
Úplne až takéto ocenenie ešte nemáme, ale je pravda, že sme svetovo najlepší v starostlivosti o pacientov s náhlou cievnou mozgovou príhodou. Sme prvá záchranka na Slovensku, ktorá sa začala systematicky venovať monitoringu kvality práce a zdravotnej starostlivosti. Robíme to na kvantitatívnej úrovni, mapujeme podrobne, čo urobila posádka na mieste zásahu.
Začali sme s tým v roku 2014 pri náhlych cievnych mozgových príhodách. Je to najviac invalidizujúce ochorenie v EÚ. Ľudia, ktorí ho prežijú, sú často postihnutí, nevedia hovoriť alebo sa ani hýbať. Existuje však presne stanovený postup pre zdravotníkov, ktorý keď urobíte rýchlo, pacient má vysokú šancu na prežitie bez vážnejších následkov.
Počíta sa každá minúta, každá minúta bez zásahu sú milióny odumretých neurónov.
My sme v spolupráci s komárňanskou nemocnicou vylepšili, úspešne otestovali a následne zaviedli ako povinný štandard nový systém manažmentu pacienta s mozgovou príhodou, ktorým sme skrátili priemerný čas zásahu na tretinu. Bolo to veľká success story, náš postup odporučil rezort zdravotníctva pre celé Slovensko.
Ocenili ich aj za hranicami Slovenska
Ako ste sa so zlepšením dostali do zahraničia?
Natočili sme k tomu inštruktážne video, ktoré si všimli aj v zahraničí, prezentovalo sa na viacerých konferenciách. Viem, že ho používajú alebo sa ním inšpirovali v Peru, v Čile, či v niektorých krajinách juhovýchodnej Ázie.
Za desať rokov, odkedy to robíme, sme našu prednemocničnú liečbu každého pacienta na cievnu mozgovú príhodu podrobili kontrole kvality.
Je to podrobná revízia postupu zdravotníka na mieste, čo vyšetril, čo urobil, čo neurobil, nezapísal a prečo. Výsledok je podrobný protokol s 20 položkami a každý zdravotník dostáva z výjazdu spätnú väzbu. Po mesiaci, odkedy ste zasahovali u pacienta s „porážkou“, vám príde ako zamestnancovi zo Zamedu papier, ktorý ste po zásahu vypísali aj s hodnotiacim protokolom, čo ste urobili a na čo ste zabudli.
Ako je možné úspešnosť quality review merať?
Dostali sme sa takmer na stopercentné plnenie toho, čo zdravotníci majú pri zásahu urobiť. Vďaka dátam sme dokázali identifikovať najčastejšie chyby pri zásahu a zacieliť vzdelávanie v tréningovom centre na slabé miesta.
Neskôr sme v spolupráci s americkou Univerzitou v Miami spustili medzinárodne akreditovaný kurz na poskytovanie starostlivosti pre cievne mozgové prírody a vydávame svetovo uznávaný certifikát. Postupne rozširujeme systém na vyhodnocovanie zásahov pri infarktoch, resuscitáciách či polytraume.
Dá sa povedať, že ste „špecialisti“ na mozgové príhody?
Máme za sebou aj množstvo iných inovácií. Ako prvá záchranná služba na Slovensku sme začali používať tablety pripojené na eHealth, medicínsku telemetriu, elektromobil, záchranársku motorku a podobne, ale na quality review som asi najviac hrdý. Viacerí lekári mi povedali, že niečo podobné nezažili nikde inde v slovenskom zdravotníctve.
Áno, sme hrdí na to, že sme za to získali najvyššie ocenenie, ktoré môže záchranka získať za starostlivosť o pacientov s náhlou cievnou mozgovou príhodou. Európska spoločnosť pre urgentnú medicínu a Angels Initiative nám toto ocenenie udelila desaťkrát po sebe, čo sa zatiaľ nepodarilo žiadnej inej záchranke na svete.
Keď vás „porazí“ v Komárne, tak je veľmi vysoká šanca, že dostanete v záchranke aj v nemocnici zdravotnú starostlivosť, ktorá nemá páru na celom svete. Sme odhodlaní a rozbehnutí takto pokračovať ďalej v ďalších diagnózach.
Matej Polák a Zamed
Matej Polák je od roku 2011 na čele súkromnej spoločnosti ZaMED, ktorá prevádzkuje záchrannú zdravotnú službu. Štvrtý najväčší prevádzkovateľ záchrannej služby na Slovensku obsluhuje 22 z celkovo 321 staníc v krajine, sústredí sa na územie Žitného ostrova na juhozápadnom Slovensku.
Prevádzkovateľov služby vyberá vo výberovom konaní rezort zdravotníctva na šesť rokov, najbližšie výberové konanie bude budúci rok. Posádky spoločnosti ročne zabezpečia približne päť percent zo všetkých zásahov na Slovensku.
V roku 2024 firma získala v oblasti starostlivosti o pacientov s náhlou cievnou mozgovou príhodou diamantové ocenenie EMS Angels Awards, čo je najvyššie hodnotenie kvality pre záchrannú službu. Matej Polák je od roku 2016 prezidentom Asociácie záchrannej zdravotnej služby.
