Aj vy ste zvedaví, či súčasná situácia v súvislosti s pandémiou nového koronavírusu bude mať dopad na ceny nehnuteľností? Oplatí sa s kúpou bytu počkať? Čo sa deje s novostavbami a staršími či investičnými bytmi? Pýtali sme sa Jána Palenčára, prezidenta Národnej asociácie realitných kancelárií SR a majiteľa realitnej kancelárie Urban&Partner.
„Súčasná situácia zatiaľ nemá dopad na ceny nehnuteľností. Zatiaľ sme vo vyčkávacej fáze, keď predávajúci čakajú na ďalší vývoj situácie a kupujúci do väčšej miery riešia otázky spojené so zdravím, ako tému bývania. Prípadné korekcie cien budú viditeľné v priebehu 2-3 mesiacov.“
Čo sa dialo na realitnom trhu od začiatku „korona krízy“ po dnešok? Ako sa vyvíjala reakcia ľudí na túto situáciu?
Krátko po oznámení prvého prípadu ochorenia Covid-19 na Slovensku, zhruba pred piatimi týždňami, nastalo zníženie dopytu po nehnuteľnostiach. Túto situáciu pripisujem náhlej zmene priorít ľudí, keď sa celková potreba sústredila na ochranu zdravia a základných životných potrieb.
Realitný trh v Bratislave sa vírusom zatiaľ nenakazil.
Ceny bytov naďalej rastú
Neskôr sa už situácia upokojila? Realizujú sa nákupy aj v tomto čase?
V priebehu nasledujúcich troch týždňov od prvého prípadu ochorenia sa časť klientov vrátila k nehnuteľnostiam. Napriek tomu, že činnosť realitných kancelárií je obmedzená, pretože naše prevádzky musia byť zatvorené, ale obhliadky a stretnutia s klientmi môžeme vykonávať, klientom poskytujeme plnohodnotné služby.
Ján Palenčár, prezident NARKSu, si myslí, že to, či a ako sa budú hýbať ceny nehnuteľností, zistíme do 2-3 mesiacov. Foto: Archív Jána Palenčára
Aké nehnuteľnosti sú žiadané? Čo sa aj v tejto situácii predáva najviac?
Najväčší záujem je stále o rezidenčné nehnuteľnosti, a to predovšetkým o byty.
V porovnaní napríklad so situáciou pred rokom, v čom teda vidíte dnes zásadné rozdiely?
Rozdiely vnímam v správaní klientov, ale aj v prístupe bánk k realitnému trhu. V súvislosti s korona krízou sa zmenili priority ľudí. Dopyt po kúpe klesol. Napríklad dopyt po komerčných nehnuteľnostiach, či už kúpa, alebo prenájom, je minimálny, hoci pred rokom tvoril v niektorých regiónoch až 40 percent obchodných prípadov. Zároveň začíname pociťovať zmenu obchodných politík bankových domov, a to predovšetkým v sprísňovaní úverovania pre developerov, ale aj pri posudzovaní bonity klientov pri hypotekárnych úveroch.
Aký vplyv má kríza na ceny nehnuteľností? Je už viditeľná nejaká tendencia?
Súčasná situácia zatiaľ nemá dopad na ceny nehnuteľností. Zatiaľ sme vo vyčkávacej fáze, keď predávajúci čakajú na ďalší vývoj situácie a kupujúci do väčšej miery riešia otázky spojené so zdravím, ako tému bývania. Prípadné korekcie cien budú viditeľné v priebehu dvoch-troch mesiacov.
Rozoberme si realitný trh s bývaním podrobnejšie. Posúvajú už developeri dodanie nových projektov, respektíve očakávate, že sa to môže v začať čoskoro diať vo väčšom meradle?
Developerské projekty sú zasiahnuté touto situáciou aj prostredníctvom stavebného sektora. Množstvo stavebných firiem má problém dodržať stavebné dodávky a to pre problémy s personálom, ale aj z dôvodu problémov na strane dodávateľov stavebných materiálov. Predpokladám, že sa situácia môže premietnuť v oneskorení dokončenia a následnom odovzdaní projektov.
Dopyt po nehnuteľnostiach padol,
ústupky kupujúcim však nerobte, radia experti
Aká je situácia v oblasti investičných bytov? Realizujú sa stále aj takéto transakcie?
Investičné nákupy patria do segmentu realitného trhu, kde došlo k zásadnému poklesu dopytu. Keď pred rokom tvorili investičné nákupy v niektorých projektoch 25 – 30 percent prípadov, dnes je to minimum.
Aký má súčasná situácia dopad na sekundárny trh? Ako sa predávajú staršie byty, čo sa deje s ich cenou?
Predaj starších bytov určených predovšetkým na bývanie pre klienta – kupujúceho, je segment, o ktorý je záujem, hoci znížený, aj v súčasnej situácii.
Čo robí korona kríza s cenami prenájmov?
Kríza má zásadný vplyv na krátkodobé prenájmy realizované napríklad cez aplikáciu Airbnb. Tieto prenájmy de facto skončili v priebehu pár dní. Majitelia sa snažia tieto byty prenajať na štandardnom dlhodobom nájomnom trhu. V Bratislave táto situácia spôsobila navýšenie ponuky bytov o 20 percent. Zmeny cien zatiaľ neregistrujeme, ale na objektívnu štatistiku si budeme musieť počkať zhruba dva mesiace.
Dá sa už dnes povedať, čo táto kríza spôsobí – výhľadovo do budúcnosti – na realitnom trhu? Môžeme napríklad očakávať väčšiu obozretnosť pri kúpe, intenzívnejšie vyjednávanie o cenách, prípadne aj výraznejší pokles cien bytov?
Rozsah dopadu korona krízy na realitný trh bude závisieť na tom, ako dlho bude trvať súčasná situácia. Spúšťanie ekonomiky, teda uvoľňovanie opatrení proti šíreniu pandémie, ale aj prvé pozitívne informácie o poklese počtu ochorení a podobne, budú mať pozitívny dopad na opätovné naštartovanie realitného trhu. Bude nesmierne dôležité, aby ekonomické dopady na Slovensku boli len mierne, pretože práve ekonomická kondícia obyvateľstva a celková spotrebiteľská nálada majú zásadný vplyv na vývoj dopytu a cien na realitnom trhu. V prípade, že sa slovenskej vláde podarí zmierniť ekonomické dopady korona krízy, nepredpokladám dlhodobú a plošnú korekciu cien nehnuteľností.
Aký „technický“ dopad môže mať táto kríza do budúcnosti?
Korona kríza bude mať dopad na proces predaja a prenájmu nehnuteľností, kde sa zvýši dôraz na digitalizáciu procesov obchodného prípadu a do väčšej miery sa budú používať digitálne nástroje, ako sú elektronické uzatvárania zmlúv, virtuálne obhliadky nehnuteľností a podobne.
V čom je situácia podobná a v čom je iná ako pred 12 rokmi v čase finančnej krízy?
Súčasná situácia je rozdielna v rýchlosti, akou zasiahla realitný trh, ale aj ostatné oblasti hospodárstva. Udialo sa to veľmi rýchlo. V porovnaní s dneškom, sme v roku 2008 predpokladali prasknutie realitnej bubliny a mnohí ekonómovia varovali už niekoľko mesiacov pred bankrotom banky Lehman Brothers, ktorý bol spúšťačom ekonomickej krízy vo svete. Na druhej strane by sa mohla naša ekonomika so súčasnou situáciou vyrovnať skôr, ako to bolo v roku 2008, a to aj vzhľadom k avizovanej aktívnej pomoci Európskej únie pre jednotlivé členské štáty.
A v čom je tá podobnosť?
Podobnosť môžeme vidieť v zmene spotrebiteľského správania a znížení dopytu. Ostáva nám veriť, že dopad korona krízy nebude mať zásadný negatívny vplyv na zamestnanosť, ekonomiku a obyvateľstvo na Slovensku.
Našli ste chybu? Napíšte nám na [email protected]
