Obavy Európy z obchodnej vojny sa zatiaľ neprejavili poklesom akciových trhov.
Keď v apríli 2019 horela v Paríži katedrála Notre-Dame, vyjadrovali Francúzsku svetoví politici spolupatričnosť. Vtedajší americký prezident Donald Trump zašiel ďalej a na sociálnej sieti napísal, že by zrejme pomohlo, keby hasiči použili „lietajúce vodné tankery“ a dodal, že treba konať rýchlo. Samotní hasiči pritom upozorňovali, že vytopenie by mohlo vzácnu budovu poškodiť ešte viac ako plamene.
Nie je to jediný prípad, pri ktorom ponúkol Donald Trump riešenie skôr, než si naštudoval problém. Aj preto prezidentské voľby vzbudzovali mimoriadnu pozornosť. Obaja kandidáti sľubovali hasenie problémov ekonomiky, finančné trhy sa však obávajú, či škody nebudú väčšie ako samotný úžitok.
Automaticky už neplatí, že politika demokratov je intervencionistická a republikáni sú automaticky protrhoví. Samotný Trump síce sľubuje predĺženie daňových úľav pre veľké firmy, ale zároveň avizuje zavedenie vysokých ciel a tvrdý postoj voči migrantom, čo by mohlo ohroziť pracovnú silu pre firmy.
Paradoxne sa pravdepodobnému víťazovi podarilo osloviť najbohatších Američanov, ale aj dôležitú časť chudobných, ktorí veria, že protekcionistická a protimigračná politika im zabezpečí dobre platené miesta v priemysle, ktorý sa vráti do krajiny. Samotný Trump komentoval výsledky slovami, že sa začína zlatá éra pre Ameriku. Tá však môže mať inú podobu, ako si pravdepodobný víťaz volieb myslí.
Trump znamená vyšší deficit
Podľa predvolebného prieskumu MLIV Pulse, ktorý uskutočnila agentúra Bloomberg, bola Kamala Harris menej inflačná kandidátka ako Donald Trump. Z výsledkov prieskumu vyplýva, že Trumpovo víťazstvo by malo priať posilňovaniu zlata, keďže ide o prirodzenú ochranu proti inflácii.
Bloomberg hovorí o najlepšom útočisku v prípade víťazstva známeho republikána. Naopak, už len hypotetické víťazstvo Harris by mohlo ceny zlata znížiť. Prognózy sa zatiaľ v cenách neprejavili, hodnota zlata dokonca ráno mierne poklesla. V opačnej pozícii bol bitcoin, ktorý ráno vystrelil, ale už mierne koriguje.
Problémom pre ekonomiku mohlo byť práve Trumpovo clo. Americký exprezident navrhoval pred voľbami 20-percentné clo na dovážaný tovar, v prípade čínskeho importu by bolo clo až 60 percent. To by podľa odhadov Bloombergu v prípade odvetnej reakcie Číny znížilo hrubý domáci produkt USA o 0,8 percenta a navýšilo infláciu o 4,3 percenta. Ak by sa do odvetných opatrení zapojil celý svet, americké HDP by kleslo až o 1,3 percenta, no vplyv na infláciu by bol miernejší, iba 0,5 percenta.
Politika oboch kandidátov mala byť záťažou pre verejné financie. Pravicový Trump by podľa Výboru pre vyrovnaný federálny rozpočet (CRFB) spôsobil v desaťročnom horizonte rast deficitu o 7,75 bilióna dolárov, kým v prípade jeho oponentky by to boli necelé štyri bilióny. Výpočet zohľadňuje aj prípadný nárast úrokových sadzieb pri financovaní vládneho dlhu.
Obavy v Európe
Trhy reagovali na pomerne jasné výsledky zmiešane. Americký S&P 500 sa ešte pred ohlásením výsledkov uzatvoril vyššie o 1,2 percenta, čo bol najvýraznejší rast za posledné dva týždne. Dolár dosiahol dnes ráno v parite s eurom trojmesačné maximá, pod predajným tlakom sú aj stredoeurópske meny.
Práve v Európe by mohli Trumpove clá vyvolať väčšie obavy. „Ak colné hrozby prichádzajú tvrdo a Európa vytiahne vlastné proticlá, bude to podobné ako v prípade Smoot-Hawleyho colného zákona z 30. rokov minulého storočia, ktorý zhoršil Veľkú hospodársku krízu. To by bolo pre európske akcie veľmi negatívne,“ zhrnul podľa Bloombergu ešte pred výsledkami volieb obavy Rajeev De Mello, CIO spoločnosti Gama Asset.
Z obchodovania v Európe však po prvej hodine strach necítiť, väčšina hlavných európskych indexov je v plusových hodnotách. Francúzsky CAC 40 si dokonca o 10. hodine pripísal 2,1 percenta. Cez dve percentá sa dostal aj Swiss Market Index. Nemecký DAX hlási nárast o 1,42 percenta. Výnimkou je madridský SE General Index, ktorý za prvú hodinu odpísal 1,01 percenta.
Obavy z ciel sa čiastočne prejavili v Ázii. Hongkonský Hang Seng uzatvoril o 2,23 percenta nižšie a šanghajský SE Composite Index o 0,09 percenta. Japonský Nikkei 225 sa však zhodnotil o 2,16 percenta.
V zelených číslach sú aj futures na americké indexy. Samotné americké burzy sa otvoria až popoludní stredoeurópskeho času. Najvýraznejšou negatívnou reakciou na možné víťazstvo Trumpa je rast výnosov na amerických dlhopisoch, ktoré naznačujú vyššie riziko.
Pre trhy bude kľúčové, akú nasadí Trump rétoriku po voľbách, upozorňuje analytik Patrie, Jan Bureš. V najbližších dňoch bude podľa neho kľúčová personálna politika novozvoleného prezidenta a jeho výber nového ministra financií. „Pokiaľ nová republikánska administratíva nebude chcieť dopustiť, aby výpredaj dlhopisov pokračoval a tým predražoval obsluhu vládneho dlhu, tak bude treba vybrať z pohľadu Wall Street veľmi kredibilnú osobu.“
Dôležité tiež bude, do akej miery bude Kongres krotiť nápady šéfa Bieleho domu, ba či ho v nich bude podporovať.
