Eurovea sa minulý mesiac stala najväčším nákupným centrom na Slovensku. Postrehol to málokto. Aj preto sme sa rozhodli obzrieť sa za príbehmi niekoľkých obchodných domov, ktorých otvorenie bolo veľkou udalosťou. Začíname s bratislavským Priorom.
Niežeby u nás nákupné centrá pred Priorom neexistovali. Napríklad v Bratislave stál obchodný dom Bohuslav Brouk (neskôr Dunaj) už od roku 1936.
Proti jeho postaveniu brojili drobní obchodníci. Báli sa, že ich veľkoobchod pripraví o živnosť. Napokon to nebol Brouk, ale komunisti, ktorí zadusili súkromné podnikanie a teda aj malé obchodíky s tradíciou. A tie po čase začali chýbať.
A tak sa v bulletine siete Prior z roku 1968 môžeme dočítať aj takúto vetu: „Výstavba obchodných domov pomôže zmierniť akútny nedostatok predajných plôch v centre vačšiny našich miest.“ Štát chcel vlastné chyby zaplátať hrubými záplatami, veľkými „obchoďákmi“. A za vlajkovú loď si vybral ten, ktorý práve dokončovali na bratislavskom Kamennom námestí.
Priblížiť sa Západu
Architektonickú súťaž na novú podobu námestia vyhlásili už na začiatku 60. rokov. Zvíťazil v nej návrh architekta Vladmíra Karfíka, ktorý sa aj zrealizoval. Okrem obchodného domu tu vďaka nemu vyrástol aj Hotel Kyjev a medzi nimi spojovacia budova. Súbežne s výstavbou bratislavského Prioru sa tvorila stratégia nových centrálne spravovaných obchodných domov.
Víťazný návrh na riešenie Kamenného námestia z roku 1961 (vľavo hore) a tri ďalšie riešenia. Reprofoto: Projekt
Víťazný návrh na riešenie Kamenného námestia z roku 1961 (vľavo hore) a tri ďalšie riešenia. Reprofoto: Projekt/ULIB
Bratislavský Prior bol len ďalším v novej sieti predajní. Už v júli 1965 sa pod spoločnú centrálu a značku Prior zjednotilo dvadsať nákupných centier z celého Československa s plochou predaja od 284 po 8247 štvorcových metrov. A to mal byť len začiatok.
Iba v roku 1968 mali novootvorené predajne, medzi nimi aj tá bratislavská, zdvihnúť obrat siete o pätinu. Mimochodom, Prior sľuboval rekordných 12 500 štvorcových metrov predajných plôch. Pre porovnanie, Eurovea po rozšírení ponúka 85-tisíc štvorcových metrov.
Dôvodom, prečo komunisti obchodné domy združili do jednej siete, bolo ich zlé dovtedajšie hospodárenie aj imidž. Obchodné domy v mestách mali dovtedy rôzne miestne názvy, ich kvalita a ponuka bola veľmi rozmanitá, ale generovali len 2,6 percenta obratu domáceho obchodu.
Ďalším cieľom siete bolo priblížiť sa nákupným centrám Západu. V archívoch obchodných domov Prior môžeme nájsť veľa záznamov o pracovných cestách zamestnancov, ktorí zbierali skúsenosti o dobre fungujúcich obchoďákoch za železnou oponou.
Zavolali na pomoc políciu
Porovnávanie so Západom sa dostalo aj do novín, keď deň pred otvorením Prioru v Smene písali, že „to síce nie je Herzmansky, ale nemá od neho ďaleko“. Vychýrený viedenský obchoďák z prirovnania mal tradíciu od roku 1863. Autorka textu ešte dodala jednu kuriozitu, a to, že na pohyblivé schody sa boja vstúpiť aj predavačky – ako asi zareagujú zákazníci?
Prior mal aj vlastný seriál. Foto: ULIB
Prior mal aj vlastný seriál. Foto: ULIB
Zákazníci zareagovali podľa očakávania. Keď vedenie Prioru 20. novembra o ôsmej ráno zbadalo, koľko ľudí sa chce pretlačiť do obchodu, privolalo na pomoc zástup policajtov, aby vstup do predajne regulovali. Aj napriek tomu sa z reproduktorov v obchode neustále ozývali výzvy, aby ľudia Prior opustili a umožnili nakúpiť aj ďalším, ktorí čakajú vonku.
V novinách sa písalo, že v jednom momente bolo v Priore asi 11-tisíc ľudí, pričom maximálna kapacita bola asi sedemtisíc. Dôvod tejto mánie? Samozrejme, svoje zohrala zvedavosť – na eskalátory zo Záhrebu, moderný obchod s klimatizáciou a luxusným osvetlením. Ale lákadlom bol najmä dostatok tovaru.
„Ľudia čakali, že tu nájdu všetko to, čo na trhu v ostatných týždňoch chýbalo: pánske pulóvre, svetre, košele, dámsku konfekciu, obuv, televízory, rádioprijímače, šijacie stroje, koberce a bytový textil,“ písalo sa vo Večerníku. V deň otvorenia bol v Priore k dispozícii tovar za sto miliónov korún. Nakupujúcich obsluhovalo 590 zamestnancov a 140 učňov.
Novinkou pre vtedajších zákazníkov bola aj samoobsluha, čo si vyžadovalo istú dôveru. Tá však mala svoje limity. Vo Večerníku sa čitatelia sťažovali na časté náhodné kontroly tašiek kupujúcich pri odchode z obchodného domu. Skontrolovať stihli však len minimum zákazníkov, denne sa ich totiž obchodným domom premlelo okolo 40-tisíc.
Až 67 predajní
Priory sa začali rozširovať po celej republike. Medzi rokmi 1969 a 1989 pribudlo do siete 38 nových obchodných domov a v čase Nežnej revolúcie patrilo pod známu značku až 67 predajní. Zmena režimu však priniesla Priorom krízu a rozpad. Nastal opačný trend ako v roku 1965 – po štvrťstoročí došlo k veľkej decentralizácii obchodných domov. Každý znova išiel sám za seba.
Prior pod značkou Kmart na začiatku 90. rokov. Foto: TASR
Prior pod značkou Kmart na začiatku 90. rokov. Foto: TASR
Kríza sa týkala aj bratislavského Prioru. Hoci v meste stále nemal (veľkosťou predajne) konkurenciu, obrat medzi rokmi 1990 a 1991 klesol z 1,23 na 1,06 miliardy korún, zisk sa prepadol o 44 percent. To už ale bola na spadnutie prvá veľká zmena majiteľa. V roku 1992 kúpila bratislavský Prior (spolu s ďalšími šiestimi Priormi na Slovensku) americká sieť Kmart.
Tá na Slovensku ďalšie roky písala úspešný príbeh. Problémy na domácom trhu za oceánom však majiteľov siete prinútili predať stredoeurópske nákupné centrá britskej konkurencii – spoločnosti Tesco. Briti pod svoje krídla prevzali Prior v októbri 1996. Napokon ho spravovali takmer rovnako dlhé obdobie, koľko fungoval za socializmu.
Kultúrne centrum Prior?
Samozrejme, Tesco prevádzkovalo Prior už v úplne iných podmienkach. Po roku 2000 začali starému obchodnému domu v strede mesta konkurovať mladšie nákupné centrá v širšom centre – najskôr Polus v Novom Meste a petržalský Aupark.
V 60. rokoch písali o Kamennom námestí ako o najdôležitejšom stredisku obchodného a spoločenského života a najživšom dopravnom uzle mesta. Ani to už dávno nebola pravda. Okolie Prioru pomaly spustlo, obchodnému centru nepomáhalo ani to, že nemalo vyriešené parkovanie. Pritom už v roku 1968 sa písalo, že v lokalite pribudne niekoľkoposchodový garážový dom.
OD Prior. Foto: SITA
OD Prior. Foto: SITA
Do Prioru sa posledné roky chodí najmä na nákup potravín do podzemnej časti, ostatné prevádzky dávno stratili lesk.
V tomto stave sa v roku 2019 opäť zmenil majiteľ budovy. Tentoraz Prior získala firma žilinského podnikateľa Georgea Trabelssieho, ktorý sa snaží viesť na retro vlne a obnovil pôvodnú značku. Rovnako okolie obchodného domu prešlo kozmetickými úpravami a nový majiteľ chce do budovy prilákať viac gastro a barových prevádzok – sťahuje sa sem napríklad KC Dunaj.
Nateraz to síce nevyzerá, že by sa Prior mal dočkať obnovenej slávy v podobe obchodného domu starého typu, skôr sa snaží nájsť zmysel v 21. storočí v meste preplnenom modernejšími nákupnými centrami. Snáď mu však už nebude hroziť bager – ako pre Denník N poznamenal šéf Pamiatkového úradu SR Pavol Ižvolt, v súčsnosti prebieha správne konanie o vyhlásenie komplexu Prior Kyjev za pamiatku.
