Záujem o rodinnú históriu môže na prvý pohľad pôsobiť ako hrabanie sa v starinách. Rodokmene ale často vytvárajú nové kontakty i priateľstvá – hovorí Alica Jančoková, ktorá ich profesionálne zostavuje.
Ona sama vďaka rodokmeňu a dávnej väzbe získala kamarátku, hoci ich rodiny boli naposledy v kontakte pred dvesto rokmi.
Kedysi si rodokmene zostavovali len šľachtici, neskôr záujem o rodinnú históriu naštartovali Američania, ktorí cez ne zisťovali, odkiaľ pochádzajú ich predkovia – prisťahovalci. Hoci je to dnes stále pomerne okrajová záležitosť pre nadšencov rodinnej histórie, vďaka napredujúcej digitalizácii archívov i genealogickým testom DNA sa zostavovanie rodostromov viac otvára aj amatérom.
Alica Jančoková. Foto: archív Alice Jančokovej
Alica Jančoková. Foto: archív Alice Jančokovej
Možnosti nadšencov však majú svoje limity, preto sa tí odhodlanejší napokon zveria do rúk profesionálov. Jančoková takto pomáha klientom zostavovať rodokmene už desaťročie, posledné tri roky profesionálne – pod značkou Alica v krajine rodokmeňov. Pýtali sme sa jej, ako vyzerá moderné pátranie po rodinných koreňoch a v čom sa od predkov líšime.
Koľko klientov za vami príde s nádejou, že v ich rodokmeni objavíte šľachtickú vetvu?
Nie je ich zase nejak veľa. Možno v to dúfajú len skryte. O šľachtickom pôvode otvorenie hovoria najmä tí klienti, ktorí na to majú nejaký nepriamy dôkaz – napríklad artefakt odovzdávaný z generácie na generáciu. A tak si to chcú rodokmeňom len potvrdiť.
Ak sa však v rodokmeni predsa objaví urodzený pôvod, pri Slovákoch ide vo väčšine prípadov len o drobných zemanov, ktorí žili v podstate rovnaký život ako ich neurodzení susedia. Akurát mali šľachtický titul.
S akým cieľom si teda dnes ľudia nechávajú zhotoviť rodokmeň?
Je to veľmi pestré. Často nechajú rodokmeň vypracovať deti či vnuci, ktorí chcú prekvapiť starých rodičov darčekom k okrúhlym narodeninám. Iní zase túžia nadviazať kontakt so stratenými vetvami rodiny, keď príbuzní začiatkom 20. storočia emigrovali do zahraničia a kontakt v rodine sa prerušil a stratil.
No a sú aj ľudia, ktorí si chcú rodokmeňom potvrdiť nejakú rodinnú historku, trebárs aj o šľachtickom pôvode. Z mojej skúsenosti sa o rodokmene začínajú zaujímať ľudia prevažne po štyridsiatke a starší, mladší menej, a sú to skôr vzdelanejší ľudia.
Digitálne pátranie sa zväčša končí v 18. storočí
Ako si treba nastaviť pri zostavovaní rodokmeňa očakávania? Kam sa možno dopátrať?
Dopredu sa to nedá predpovedať. Nevieme, kam nás pátranie zavedie. Vo všeobecnosti sa však dá povedať, že pri pátraní v zdigitalizovaných archívoch sa vieme dostať najďalej po začiatok 18. storočia v závislosti od oblasti, kde predkovia vtedy žili.
Pátranie ovplyvňuje mnoho nečakaných okolností – matriky neraz zhoreli pri požiari kostola, niektoré strany kníh môžu byť vytrhnuté alebo zničené. Tam si neporadíme. Niekde farár písal pekne, svedomito a uvádzal čo najviac údajov, inde takí dôslední neboli. To všetko ovplyvňuje, ako sa pátranie bude vyvíjať.
Koľko jazykov treba ovládať?
U nás sú staré zápisy najčastejšie v latinčine alebo v maďarčine. Každý cudzí jazyk, ktorý človek ovláda, je však k dobru. Ja veľa pracujem aj s nemčinou a pomáhajú mi aj znalosti francúzskeho jazyka, ale dnes si už viete pomôcť online slovníkmi aj špeciálnymi genealogickými slovníkmi.
Dôležitejšie je naučiť sa správne čítať matriky – v prvom rade prečítať starý rukopis, poznať skratky, spôsob zápisu. Niektoré záznamy sú naozaj doslova „naškriabané“ a chce to jedine prax, hodiny a hodiny čítania.
Rodokmene viacerých filmových hviezd odhalia slovenské korene. Je to aj prípad Tonyho Curtisa - na snímke s Marilyn Monroe. Foto: United Artists, voľné dielo
Rodokmene viacerých filmových hviezd odhalia slovenské korene. Je to aj prípad Tonyho Curtisa – na snímke s Marilyn Monroe. Foto: United Artists, voľné dielo
Keď sa dostanete do slepej uličky, je ďalší postup otázkou peňazí? Alebo sa v niektorých prípadoch skrátka ďalej pohnúť nedá, a to bez ohľadu na rozpočet klienta?
Človek môže riskovať a investovať do pátrania ďalší čas a financie, no výsledok je veľmi neistý a je otázne, či by zistené informácie naozaj stáli za čas, námahu a tie peniaze. Vždy to veľmi zvažujem.
Niekedy skrátka ďalšieho predka neviete priradiť so stopercentnou istotou, lebo v tom čase žili v obci traja podobne starí muži s rovnakým menom a priezviskom a zápisy v matrikách ich nijak bližšie neidentifikujú, nerozlišujú menom rodičov či vekom.
Ani pri podrobnom pátraní nedokážete skutočne určiť, ktorý z nich je práve ten „váš“ predok. Klientovi nechcem dávať nejaký svoj odhad, pretože rodokmeň nemá byť o odhadoch, ale o presných faktoch.
Čakanie na rodokmeň trvá aj rok
Koľko stojí zostavovanie rodokmeňa?
U mňa sa to pohybuje od tisíc eur za jednu vetvu, ale rovnako, ako neviete povedať, kam sa až s rodokmeňom dostanete, nedá sa vopred určiť ani presná suma. Začiatky bývajú obvykle rýchle – máte nejaké mená od príbuzných, spájate ich s údajmi z digitálnych archívov, no čím hlbšie sa do minulosti dostávate, tým viac času potrebujete.
Niekedy listujete hodiny v archívnych materiáloch, kým nájdete jediný údaj. Aj preto si netreba zostavovanie rodokmeňa nechávať na poslednú chvíľu, ak ho napríklad plánujete nechať vyrobiť ako dar. Čakanie môže trvať aj viac ako rok.
Mnohí si predstavujú rodokmeň ako starú listinu s košatým stromom, pri ktorom sú kaligraficky zapísané mená predkov. Je to tak?
Závisí to od predstavy klienta a od toho, kto daný rodokmeň zostavuje. Ja sa snažím preniesť tie vetvy do čo najzrozumiteľnejšej a najprehľadnejšej tabuľky. Okrem toho odo mňa klient dostane vypracovaný text, kde spomínam zaujímavosti zo života jeho predkov, ktoré som si poskladala z dokumentov nájdených pri pátraní. To všetko je v ideálnom prípade doplnené o fotografie.
Tie fotografie vám asi poskytnú príbuzní, alebo viete v rámci pátrania nájsť aj pre rodinu neznáme snímky?
Takmer výlučne sú tie fotografie od príbuzných. Ja im sama odporúčam, aby počas zostavovania rodokmeňa obehli celú širšiu rodinu, často sa stane, že pri tom narazia na snímky predkov, ktoré sami dovtedy nevideli.
Poznaním histórie spoznávame sami seba
Rodiny sa o svojich koreňoch asi veľmi nerozprávajú…
Pomerne často sa stretávam s tým, že ľudia nevedia ani to, ako sa volala ich prastará mama či prastarý otec. Rôzni členovia rodiny okrem toho majú rozličné spomienky či sprostredkované príbehy o svojich predkoch. Počas zostavovania rodokmeňa sa o tieto poznatky môžu navzájom podeliť.
Mnohým sa však nechce hrabať v minulosti.
Poznaním rodinnej histórie lepšie spoznávame sami seba. Veď bez našich predkov by sme tu neboli my v tej konkrétnej podobe, v akej sme. Všetko sme zdedili po predkoch, len o tom ne- vieme, kým tých predkov nespoznáme. A aby som sa vrátila k vašej otázke, či sa podarí pri zostavovaní rodokmeňa vypátrať nové snímky, tak pred časom sa to stalo dokonca aj mne.
Objavila sa fotografia môjho pradeda Jančoka, ktorého som nikdy nevidela. Zrazu som zistila, na koho sa podobám! Inokedy som zase pre klienta objavila v archívoch starú žiadosť o pas, na ktorej bola aj fotografia jeho pradeda, takže tiež prvý raz videl jeho podobu.
Pri pátraní po predkoch sa v rodine našla stará fotografia pradedka, ktorý bol notárom v Moravskom Svätom Jáne. Vďaka rodokmeňu sa podarilo presne identifikovať celú rodinu na fotografii. Foto: archív Alice Jančokovej
Pri pátraní po predkoch sa v rodine našla stará fotografia pradedka, ktorý bol notárom v Moravskom Svätom Jáne. Vďaka rodokmeňu sa podarilo presne identifikovať celú rodinu na fotografii. Foto: archív Alice Jančokovej
Čo viete ešte zistiť do príbehov, ktoré pre klientov tvoríte v rámci rodokmeňa?
Už v matrikách bývajú zaujímavé údaje, napríklad o spôsobe úmrtia. V Tereziánskom urbári či v sčítaní ľudu zase môžem nájsť to, aký mali predkovia majetok – povedzme koľko pozemkov vlastnili či aký mali dobytok.
Komplexný rodokmeň nám ukáže, či v rodine prevažovali chlapci alebo dievčatá, či sa predkovia dožívali vyššieho veku, alebo umierali mladí. Len nedávno sme na Slovensku zdigitalizovali sčítanie ľudu z roku 1930, kde sú zase ďalšie zaujímavé údaje o tom, ako žili naši predkovia počas prvej Československej republiky.
Koľkí bývali v jednej domácnosti, kde boli zamestnaní, či mali napríklad sluhov alebo podnájomníkov. Niekedy sa pošťastí nájsť zmienku aj v literatúre. O rodine jedného klienta písal napríklad Jozef Miloslav Hurban.
V akej súvislosti?
Išlo o spomienky na Ľudovíta Štúra a jeho časy na Evanjelickom lýceu v Bratislave. Predkovia klienta boli nemeckí prešporskí vinári, ktorí mali v budove lýcea viechu, kam študenti vrátane štúrovcov radi chodievali. Dokonca Hurban ich predka opísal v úplne živom dialógu napísanom doslovne vo vtedajšom nemeckom dialekte. Bol to pre rodinu unikátny detail.
Spojila rodiny, ktoré neboli v kontakte storočie
Aké sú reakcie ľudí, ktorých vďaka rodokmeňu prepojíte? Mám na mysli tú druhú stranu, ktorá zrazu dostane správu od neznámeho príbuzného.
Ak je záujem z oboch strán, bývajú to pekné stretnutia. Podarilo sa mi prepojiť rodiny, ktoré boli sto rokov rozdelené oceánom, ale aj príbuzných z jednej myjavskej rodiny, ktorých predkovia žijú tristo rokov na jednom území prakticky až doteraz. Tej jednej odídenej vetve sa tým odkryla minulosť, ktorá sa v rodine uchovávala len ústnym podaním.
Spomínate, že jedna vetva rodiny žije na rovnakom území tristo rokov. To je aj prípad jednej vetvy mojej rodiny. Je to pre Slovákov typické?
Týkalo sa to najmä roľníckych rodín, tam sú príbehy stereotypnejšie, pretože generácia za generáciou bola k miestu priviazaná pôdou. Ale ak ste mali v rodine napríklad pastierov, lesníkov, banských odborníkov, mäsiarov… mohlo sa stať, že rodina žila každých pár rokov na inom mieste.
Robil si rodokmene v minulosti aj niekto iný ako šľachtici?
Skôr som sa stretla so zápiskami v modlitebných knihách. Ľudia si písali také súkromné kroniky, kto z príbuzných sa kedy narodil a zomrel. Pre sedliakov to malo aj praktický rozmer pri dedení majetkov.
Prichádzajú za vami aj ľudia, ktorí sa chcú cez rodokmeň dopátrať k strateným majetkom?
Áno, ale to odmietam, pretože sa nechcem zaoberať majetkom. Toľko rodín je rozhádaných pre majetok, že mi to príde smutné. Ak chce niekto dediť, môže si najať právnikov. Samozrejme, keď počas pátrania zistím, že rodina vlastnila alebo prevádzkovala niečo zaujímavé, určite s radosťou všetky informácie posuniem. Ale nestáva sa to často, lebo v samotných matrikách sa o majetku nepíše, maximálne vieme zistiť, že rodina mala napríklad mlyn, krčmu či obchod.
Genealogické testy pomáhajú spájať so zámorím
Dnes sú populárne genealogické testy DNA. Pomáhajú pri zostavovaní rodokmeňov?
Určite, ja ich klientom odporúčam ako skvelý doplnok a nadstavbu rodokmeňa. DNA vám poskytne pohľad na predkov v čase, ktorý presahuje rodokmene. Môže odkryť tajomstvá, ktoré by inak zostali úplne stratené – napríklad v prípade nemanželských detí alebo pri konvertovaní na inú vieru.
Tiež vás môže spojiť s príbuznými, ktorí odišli veľmi ďaleko, alebo vám môže pomôcť pri pátraní vo vlastnom rodokmeni, lebo váš genetický príbuzný má spracovaný rodokmeň, ktorý je čiastočne aj váš.
Už som práve vďaka DNA analýze odhalila rodinný pôvod, o ktorom som bola presvedčená, že ho nemám šancu vypátrať. Zároveň ste si vďaka DNA stopercentne istý, že máte príbuzenský vzťah napríklad s človekom, ktorý žije na druhej strane oceánu, a môžete sa pokúsiť identifikovať spoločných predkov.
Rodokmeň z roku 1645 zachytáva tri portugalské rody. Foto: Wikimedia Commons, voľné dielo
Rodokmeň z roku 1645 zachytáva tri portugalské rody. Foto: Wikimedia Commons, voľné dielo
Zistili ste počas zostavovania rodokmeňov o našich predkoch niečo, čo vás prekvapilo? Alebo čo sa vymyká nejakým stereotypom o ľuďoch z minulosti?
Skôr si neustále potvrdzujem, ako nám boli podobní. V súčasnosti máme pocit, že nás ovládajú trendy, ale matriky nám ukazujú, že keď sa v dedine objavilo nejaké nové meno, zrazu ho svojim deťom dávali všetci rodičia.
Naopak, dnes môžu mať zase mnohí pocit, že naši predkovia s ich ťažkým životom a každodennou prítomnosťou smrti asi neboli až takí citliví ako my. Totiž ešte pred sto rokmi takmer každá matka, ktorá rodila deti, aspoň jedno z nich aj pochovala.
My si to dnes nevieme predstaviť, takže máme pocit, že ony to vtedy asi vnímali inak, menej citlivo ako my. S tým ja nemôžem súhlasiť, pretože ak by ony boli necitlivé, odkiaľ by sme my zdedili našu citlivosť?
Mali iba omnoho ťažší život a museli ho žiť aj s tým ťažkým bremenom, ktoré prinášal. Prežiť je spoločná a základná vlastnosť nielen ľudí, ale všetkých živých tvorov. Skrátka naše prababičky sa „len“ museli rýchlejšie otriasť a ísť ďalej aj s celou bolesťou.
Vy ste sa k téme rodokmeňov dostali cez váš vlastný rodostrom?
Áno, tak asi začína každý. Mala som šťastie, že hneď moja prvá vetva bola veľmi dynamická a každých sto rokov do minulosti som sa ocitla v inej krajine. Zo Stupavy na Záhorí som sledovala svojich predkov do vinárskej oblasti v Dolnom Rakúsku a odtiaľ zase hore na severnú Moravu. Bol tam skutočný príbeh jednej mäsiarskej nemeckej dynastie.
Slovenské korene má aj Jamie Lee Curtis
Ako novinárka ste sa pohybovali vo svete filmu a s tým súvisí aj váš koníček – pátranie po slovenských predkoch filmových hviezd. Ktoré mená ľudí u nás stále prekvapia?
Okrem známych mien ako Paul Newman alebo Angelina Jolie spomeniem napríklad francúzsku herečku Isabelle Huppertovú, ktorej starý otec Ľudovít Karol Huppert sa narodil v židovskej rodine v Prešove. Židovský pôvod má aj britská herečka Rachel Weisz, manželka posledného filmového Bonda, ktorej dedko pochádzal z Bratislavy, či Tony Curtis, ktorého mama sa narodila pri Poltári.
Záznam o narodení Joira Weisza v roku 1897 v Prešporku. Jeho vnučkou je britská herečka Rachel Weisz. Reprofoto: archív Alice Jančokovej
Záznam o narodení Joira Weisza v roku 1897 v Prešporku. Jeho vnučkou je britská herečka Rachel Weisz. Reprofoto: archív Alice Jančokovej
Tonyho Curtisa môžu diváci poznať z filmu Niekto to rád horúce, je to tak?
Áno, dokonca sa ku mne nedávno dostala fotografia, na ktorej s Tonym Curtisom a jeho rodičmi pózuje samotná Marilyn Monroe. Tonyho mama Helen Schwartz sa narodila ako Helen Klein v roku 1904 v Českom Brezove, čo je slovenská obec neďaleko Poltára. Cez túto vetvu rodiny je teda so Slovenskom prepojená aj čerstvá oscarová víťazka Jamie Lee Curtis, Tonyho dcéra.
