Pochádza snáď z najväčšej kaderníckej rodiny v Európe a je už štvrtou generáciou, ktorá v remesle pokračuje. Jej predkovia česali a skrášľovali vlasy herečiek za čias Československa a významných osobností politického a kultúrneho sveta.
Petra Vavrušková nesie meno, ktoré má v jej profesii veľký ohlas. Sama sa v nej pohybuje tridsaťšesť rokov a spolu s matkou a sestrou založila jeden z prvých kaderníckych salónov v novodobej histórii Českej republiky. Raritou je, že sa remeslu venovali obidve strany rodiny – matkina aj otcova.
Storočná tradícia
Tradícia sa začala u praprastrýka Jana Tureka, ktorý si v roku 1910 otvoril kaderníctvo na Gorkého ulici v Prahe. Neskôr sa u neho vyučila Petrina babička, ktorá sa tam zoznámila s manželom.
V tom čase sa starala o vlasy prvorepublikových celebrít, ako boli Adina Mandlová, Hana Vítová, Zita Kabátová alebo Svatopluk Beneš. „V ďalšom kaderníctve sa zamilovali rodičia môjho otca,“ hovorí Petra Vavrušková.
„Vo svojej dobe bola rodina Vavruškovcov veľmi známa. Otec šéfoval salónu hore na Václavskom námestí, mama bola dole, kde si otvorila salón s Gerhardom Matuškom na ulici Ve smrečkách. Babička zase šéfovala kaderníctvu na Můstku. O práci sa u nás doma hovorilo takmer neustále, čo nás prirodzene ovplyvňovalo. Mňa a sestru do remesla nikto nenútil, prišli sme k nemu samy,“ spomína.
Pôvodne chcela byť keramičkou, ale keďže mala trochu divokejšiu pubertu a škola sa nachádzala mimo Prahy, otec ju nechcel pustiť na internát. Nakoniec vraj až tak neprotestovala a dala sa na rovnaké povolanie ako predkovia a staršia sestra.
Bytové kaderníctvo
Pred príchodom revolúcie mame napadlo otvoriť si salón v jednej z izieb bytu, kde bývala. Chodilo tam veľa zákazníkov, medzi nimi aj známe osobnosti, speváci a herci.
„Mal úžasnú atmosféru. Nakoniec však jeho éru ukončila moja mama. Jedno nedeľné ráno som nakrúcala trvalú spevákovi Ondrejovi Hejmovi zo Žltého psa (česká rocková kapela, pozn. prekl.), keď mama vyšla zo spálne v nočnej košeli, lebo nečakala, že tam niekto bude. Uvidela Hejmu s natáčkami a povedala dosť,“ usmieva sa Petra Vavrušková.
Tak začali hľadať nové priestory. Medzitým prišla Nežná revolúcia a v jednom z domov v Dejviciach sa vyskytla ideálna príležitosť na otvorenie nového salónu.
Nakoniec tu zostali dlhých 27 rokov. „Počas našej kaderníckej praxe sme strihali vlasy naozaj každému. Napríklad moja mama manželke prezidenta Husáka ešte počas komunizmu. Bola som vtedy malá, ale pamätám si, že to bola noblesná, kultivovaná dáma,“ poznamenáva kaderníčka.
Neskôr sa sama starala o vlasy prvých dám – Olgy Havlovej, Dagmar Havlovej a naposledy Evy Pavlovej. Už päť rokov má so sestrou Irenou kadernícke štúdio neďaleko stanice metra Hradčanská.
Biznis počas covidu
Mama s nimi do nového nešla, chcela si od vlasov oddýchnuť. Sestry otvorili štúdio rok pred covidom, ktorý ich podnik takmer položil. Podľa Petry Vavruškovej sa ocitli na psychickom dne.
Aby sa nezbláznili z toho, že kaderníctvo muselo zostať zatvorené, vymysleli, že budú zákazníčkam miešať farebné odtiene, aby sa mohli farbiť doma. „Vždy sme im urobili profesionálny balíček, kde sme do pohárov dali oxidant, požadovanú farbu, jednorazovú pláštenku, misku a kefu. Zákazníci si po balíčky chodili a my sme im to dávali k okienku,“ vysvetľuje Petra Vavrušková.
Počas covidu neprepustili ani jedného zamestnanca. Naopak, všetci naďalej dostávali mzdu, aj keď sestry išli nielen do rezerv, ale aj do pôžičiek, aby mali peniaze na platy.
„Pracuje u nás napríklad manželský pár, keby som ich prepustila, z čoho by žili? Pre nás sú to členovia rodiny. Pracujeme spolu už vyše dvadsať rokov, preto sme sa radšej zadlžili.“
Asociácia kaderníckych zamestnávateľov
Počas pandémie Petra Vavrušková s kolegami založila Asociáciu zamestnávateľov v kaderníctve, ktorá mala slúžiť ako ochrana majiteľov kaderníckych salónov, na ktorých štát zabudol.
Iné pravidlá platili pre kaderníkov, ktorí pracovali ako živnostníci a iné pre zamestnávateľov. Tí nespadali pod žiadnu z kategórií. „Nakoniec sme boli zaradení medzi gastro a veľmi ťažko, po mnohých dlhých debatách s vládou a najmä s ministrom Havlíčkom, sa nám to podarilo a získali sme refundáciu za každého zamestnanca. Keby sa to nepodarilo, vážne by sme zlyhali,“ zdôrazňuje.
Foto: Forbes Česko
Asociácia naďalej funguje a dnes je jej úlohou pomáhať aj mladým kolegom a začínajúcim kaderníkom. Na webovej stránke združenia nájdete napríklad adresy a fotografie salónov, ktoré v súčasnosti hľadajú nových zamestnancov. Podľa Petry Vavruškovej trvá približne päť rokov, kým sa z absolventa, ktorý sa chce po škole zamestnať, stane zručný a schopný kaderník.
„Trvá minimálne rok a pol, kým si nováčik v salóne zvykne. Nie je vôbec ojedinelé, že ani po dvoch rokoch si kaderník nie je istý a vyhovuje mu moja prítomnosť alebo prítomnosť mojej sestry a konzultácie u zákazníka,“ prezrádza kaderníčka. Snaží sa preto spolupracovať so školami a ponúkať študentom stáže a vzdelávacie programy.
Stále sa meniace trendy a techniky
Sama sa vzdeláva celý život. Cestuje po celom svete na školenia, stáže, workshopy a sleduje najnovšie trendy. Podieľa sa na tvorbe vlastných kolekcií a spolupracuje s mnohými známymi fotografmi a dizajnérmi.
„Príprava a rôzne techniky zosvetlenia, vrátane melírov, sú stále aktuálne, ale dnes ide o inú chémiu a techniku. Zakaždým sa teda naučíte niečo nové, aj keď si možno myslíte, že ste to už videli tisíckrát a nemôže vás to prekvapiť.“
S kozmetikou a výrobkami L’Oréal Professionnel pracuje celý život a okrem výrobkov, ktoré si zákazníci vyžiadajú, občas vyskúša aj osvedčené ekologické produkty. „Pre mňa je dôležitá chémia a v nej táto značka nemá konkurenciu. Zostávam jej preto verná. Dobrý kaderník by mal urobiť diagnostiku vašej pokožky, vlasov a na základe toho vybrať šampón, kondicionér, masku, tužidlo,“ vysvetľuje.
Módne trendy určujú Francúzi a Briti. Ona sama má blízko k ležérnemu francúzskemu štýlu, na druhej strane sa jej páči aj odvaha Britov, ktorí sa neboja extravagancie.
Nebáť sa vyčnievať z davu
Naopak, často pozoruje, že Čechom až tak nezáleží na tom, čo majú na hlave. „Mrzí ma to najmä u verejne známych ľudí. U žien mi chýba esprit a myslím si, že je zbytočné, aby všetci mali identické účesy. Napríklad všetci muži sú ostrihaní rovnako. Vo svete to nie je bežné. Inde majú muži tendenciu nosiť dlhšie, decentné účesy,“ vraví kaderníčka.
Pritom podľa nej stačí veľmi málo, aby bol každý muž originálny. „Móda by mala byť zábavná a hravá, mala by mať vtip a najmä mladí ľudia by mali byť ochotní experimentovať a byť iní. Mám rada štýly, baví ma, keď vidím, že niekto má ten svoj. Uniformita je nudná,“ dodáva.
Zákazníka vníma ako celého človeka – od úsmevu, farbu očí, výrazu tváre až po oblečenie. Vedieť poradiť je základom jej profesie. „Zamestnancom vždy hovorím – nerobte to, čo vám zákazník povie, že chce. Ak viem, že je to problém, nejdem do toho. Riadim sa tým, že každý by mal svoju prácu robiť tak, aby sa pod ňu mohol podpísať,“ zdôrazňuje.
Spomína na klientku, ktorá sa zdvihla a odišla, keď jej Petra Vavrušková odmietla splniť želanie po tom, čo ho vyslovila. „Dva roky som ju nevidela, nakoniec mi prišla poďakovať, že som ju vtedy odmietla. Teraz už ku mne chodí pätnásť rokov.“
Prestížne kaderníctvo
Od roku 2003 sú súčasťou klubu Haute Coiffure Française Paris (Vysoké kadernícke umenie). Členstvo v klube najlepších salónov na svete im zaručuje profesionálnu prestíž. Vďaka tomu obe sestry dvakrát ročne cestujú do Paríža, aby sa v Caroussel du Louvre naučili nové techniky strihania a potom tam vyškolili svoj tím. Zúčastňujú sa aj na mnohých profesionálnych súťažiach a módnych prehliadkach, fotia pre časopisy alebo natáčajú rôzne premeny.
Petra Vavrušková má skúsenosti aj s modelingom, v roku 1991 získala šieste miesto vo finále súťaže Miss Českej republiky. „Na trhu sme dlho, v našom salóne začínali aj známe kaderníčky a vždy ma veľmi teší, že sa im darí. Konkurencia v našom odbore je zdravá,“ zdôrazňuje.
Remeslo ju stále baví, už len preto, že nie je monotónne. Kaderníctvo podľa nej nie je len o vlasoch, ale aj o úzkom kontakte s klientom, psychológii, empatii. Je to vášnivá potreba vytvoriť preňho imidž, ktorý je v súlade aj s jeho dušou. „Naším cieľom je profesionálne odvedená práca a spokojný úsmev zákazníka v zrkadle,“ dodáva.
V súčasnosti je podľa kaderníčky náročné udržať si status zamestnávateľa v tomto odvetví. Vládne nariadenia im skôr hádžu polená pod nohy, než aby ich vnímali ako tých, ktorí pomáhajú mladým, dodávajú im sebavedomie a starajú sa o to, aby sa remeslo rozvíjalo. Myslí si, že by bolo dobré byť v skúsenom tíme aspoň tri roky, až potom sa pustiť do vlastného podnikania. Kedysi to bola podmienka.
„Dnes môžete požiadať o živnostenský list hneď po ukončení školy. Práve v tom vidím kameň úrazu. Žiaľ, súčasný systém nášho školstva nedokáže študentov tak dobre pripraviť a tí si často radšej hneď po škole vyberú iný študijný odbor, ako by sa mali zamestnať. Veľmi ma mrzí aj súčasný trend pozerania sa na remeslá cez prsty, no som presvedčená, že vedieť niečo robiť naozaj perfektne a robiť to s láskou – to je veľká devíza,“ uzatvára.
Autorkou tohto článku je Jana Pšeničková z Forbes Česko.
