Kniha historika Martina Furmanika sleduje vplyv rodičov na tri desiatky z najznámejších osobností histórie. Famóznych aj diabolských. Dá sa z ich konania odsledovať, kedy výchova smeruje k novej Sklodowskej a kedy k ďalšiemu Stalinovi?
V knihe Rodičia slávnych ste zanalyzovali predkov aj príbuzných tridsiatich slávnych ľudí svetových dejín od Alexandra Veľkého po Michaela Jacksona. Dá sa povedať, či rodičia viac prispievajú k úspechom svojich detí, alebo vytvárajú potomkom traumy?
Určite platí oboje. V tom mojom výbere tridsiatich osobností však prevládali rodičia, ktorí deti ovplyvnili viac v tom negatívnom smere. Či už to bolo tým, že otec bol tyran a alkoholik, ako v prípade Adolfa Hitlera alebo Josifa Stalina, alebo že otec prenášal na deti svoje nenaplnené ambície, ako napríklad u Michaela Jacksona alebo aj Ludwiga van Beethovena.
Milované matky
Spomínate otcov. Akú úlohu zohrávali matky?
Vo väčšine prípadov, o ktorých píšem, bol otec silnou osobnosťou a matka bola trochu v jeho tieni. Našlo sa však aj zopár výnimiek. Napríklad v prípade Gaia Iulia Caesara mala naňho matka väčší vplyv ako otec, ktorý bol nepriebojný muž, naproti tomu matka bola ctižiadostivá a dominantná žena. Snažila sa, aby jej syn dosiahol v živote úspech a slávu, čo sa neskôr aj skutočne podarilo.
V úvode knihy tiež píšete, že väčšina slávnych osobností preferovala viac mamu než otca.
Áno, zdá sa, že do veľkej miery fungoval ten stereotyp, že otcovia boli tí prísni, ktorí od potomkov veľa vyžadovali, a mamy boli tie, ktoré mali pre deti aj pochopenie. Deti ich mali preto radšej.
Historik Martin Furmanik. Foto: archív Martina FurmanikaPodľa akého kľúča ste určovali slávnych do knihy?
Snažil som sa vybrať osobnosti, ktoré pozná naozaj každý. Je to subjektívny zoznam, iní na mojom mieste by vybrali zrejme odlišné mená. Ja som sa snažil, aby to bola svojím spôsobom výpovedná vzorka. Aj na časovej osi histórie, ale aj čo sa týka rôznych sfér života, a tak vo výbere nie sú len panovníci, ale aj umelci, vedci či športovec.
Autoritu vystriedalo priateľstvo
Ako sa menil počas dejín vzťah detí k rodičom?
Nedávno som v jednom podcaste počul, že mileniáli sú možno prvou generáciou, ktorá si môže dovoliť robiť si z rodičov žarty… Takéto niečo bolo naozaj v starších dobách nemysliteľné. V priebehu vekov bolo vždy cítiť veľkú autoritu rodičov, dlho prakticky nemennú. O nejakom priateľskom vzťahu medzi deťmi a rodičmi môžeme hovoriť asi len v horizonte posledných pár desaťročí.
A ako sa menilo detstvo?
Je to podobné v tom, že výraznejšiu zmenu prinieslo až 20. storočie. Predtým platilo, že deti sa stávali dospelými v oveľa skoršom veku, ako je tomu teraz. My dnes síce označujeme za dospelých už 18-ročných ľudí, no keď to trochu zveličíme, mnohí sa detsky správajú ešte aj ako dvadsiatnici.
V staroveku a stredoveku sa dospelo správali už 10-ročné deti. Napomáhalo tomu viacero okolností, určite najvýraznejšou bola detská práca. Vek mentálnej dospelosti teda kedysi nastával oveľa skôr.
Ako tvaruje osobnosť bohatstvo
Poďme hľadať kľúče k úspechu potomkov. Je nutné narodiť sa do bohatstva, aby sa človek presadil? Alebo najdravší pochádzajú z chudobných pomerov?
Osobnosti, ktoré boli z panovníckych rodov, mali cestu k úspechu uľahčenú. Mám však v knihe aj veľa príkladov ľudí z chudobného prostredia, ktorí neskôr v živote uspeli a aj zbohatli. Zaujímavé je v tomto ohľade porovnať rovesníkov s odlišnými zázemiami.
Povedzme Charles Darwin a Abraham Lincoln prišli na svet v rovnaký deň – 12. februára 1809. Svetoznámy prírodovedec Darwin sa narodil do veľmi bohatej rodiny a zrejme aj vďaka tomu mohol rozvíjať svoju prevratnú prírodovedeckú činnosť a prísť s teóriou evolúcie.
Naproti tomu Lincoln prežil detstvo v chudobe, navyše s otcom, ktorý nemal pochopenie pre intelektuálny rozvoj. Napriek tomu sa stal jedným z najslávnejších amerických prezidentov.
Stávalo sa často, že rodičia slávnych rozpoznali talent detí a videli v ňom cestu k vlastnému obohateniu sa?
Takých príkladov je viac. Mnoho ľudí asi pozná príbeh ctižiadostivého otca Michaela Jacksona. Jemu sa v mladosti nepodarilo preraziť v hudbe, hoci sa o to snažil. A keď rozpoznal talent u svojich detí, využíval to takým spôsobom, že to zanechalo na deťoch trvalé stopy.
Zrazu svojim potomkom už nebol otcom, ale prísnym manažérom skupiny Jackson 5. Najväčšie následky to zanechalo na jeho najslávnejšom synovi Michaelovi.
Inak, čo sa týka hudobne nadaných detí, tak to využívanie zo strany rodičov je vlastne stará pesnička. Podobné prípady boli aj Wolfgang Amadeus Mozart či Beethoven.
(Ne)tlačiť dieťa k úspechu
O výchove k úspechu sa diskutuje často. Minulý rok rezonoval film Každá minúta života, v ktorom rodičia dieťaťu podrobne nalinajkujú každý jeden deň. Predvlani sa zase hovorilo o knihe Všestrannosť, ktorá propaguje skôr voľnosť výberu, neskoršie dozrievanie a nachádzanie talentu. Ktorý prístup sa uplatňoval pri slávnych?
Objavovali sa oba. Aj tlačenie na deti prinášalo úspech, no treba sa pozrieť na to, za akú cenu. Mne osobne je sympatickejší prístup, keď rodičia nechávajú dieťaťu väčšiu voľnosť, no podporujú jeho záujmy. Taký bol zrejme aj otec brazílskeho futbalistu Pelého.
Podobne ako Jacksonov otec či otec Beethovena sa tiež v mladosti venoval rovnakému odvetviu ako jeho potomok. No namiesto toho, aby projektoval svoje nesplnené športové sny do syna, len ho prirodzene inšpiroval a bol mu vzorom. Slávny Brazílčan mu bol za to aj celý život vďačný a o otcovi sa vyjadroval vždy v dobrom.
Je Pelého otec tým najlepším príkladom výchovy v knihe?
Podľa mňa áno. Ale vždy pomohlo, keď rodičia išli deťom pozitívnym príkladom. V knihe som zmapoval aj príbeh Matky Terezy, ktorá sa stala symbolom charity v 20. storočí. A bolo to možno aj vďaka tomu, že i jej rodičia boli takí, že pomáhali ľuďom v núdzi.
Súrodenci Jacksonovci: Do šoubiznisu ich dotlačil autoritatívny otec Joe Jackson. Foto: Wikimedia Commons/CBS Television, voľné dieloTyranskí otcovia
Bol najhorším rodičom Hitlerov otec?
Alois Hitler bol tyran a alkoholik, čo určite mohlo mať vplyv na to, kým sa Hitler napokon stal. Ja by som však povedal, že spomedzi tých tridsiatich osobností mal asi najhoršie detstvo Beethoven.
Prečo?
Otec ho nútil k cvičeniu na klavíri bitím, fackami a niekedy ho zamykal do pivnice. Raz v noci sa otec vrátil domov aj so synovým učiteľom hudby, pričom obaja boli spití na mol. Zobudili Ludwiga a nútili ho hrať až do skorého rána.
Je zázrak, že takéto zaobchádzanie Beethovenovi hudbu neznechutilo, ale napriek tomu v nej pokračoval ďalej. Hoci treba dodať, že v dospelosti zápasil s depresiami.
Pri kom zo slávnych trpeli rodičia?
To utrpenie mohlo mať rôzne podoby. Časté bolo, že slávne osobnosti mali už ako dospelí ľudia s rodičmi komplikované vzťahy.
Spomenul by som napríklad Karla Marxa, ktorého aj v dospelosti financovala matka a tá mu vyčítala, že nedokáže dobre hospodáriť s peniazmi. Vraj raz dokonca povedala, že by bolo lepšie, keby vedel kapitál aj vytvárať a nielen o ňom písať.
Slávne dcéry
A iný druh utrpenia?
V niekoľkých prípadoch sa stalo, že rodičia svoje slávne deti prežili a veľmi ťažko niesli ich odchod zo sveta. Spomeniem Janu z Arku, ktorú upálili za kacírstvo, keď mala iba devätnásť rokov. Prežili ju obaja rodičia a najmä jej matka vynaložila v ďalších rokoch veľké úsilie na to, aby očistila meno svojej dcéry.
Napokon sa dožila toho okamihu, keď vyšetrovací súd na čele s pápežom preskúmal jej proces, zrušil obvinenie z kacírstva a vyhlásil Janu z Arku za mučeníčku. Mama to vnímala ako veľké zadosťučinenie.
Zaujímavý mohol byť aj pohľad rodičov na skutky Henricha VIII. Odklon od katolíckej cirkvi, šesť manželiek…
Jeho otec Henrich VII. sa toho dožiť nemohol, keďže musel najskôr umrieť, aby sa jeho syn mohol stať kráľom. Kraľovania syna sa nedožila ani jeho matka Alžbeta z Yorku, ktorá zomrela šesť rokov pred synovým nástupom na trón. Práve jej reakcia by bola isto zaujímavá, keďže bola hlboko veriacou ženou.
V knihe tvoria väčšinu mužské osobnosti. Čo sa muselo v minulosti stať, aby rodičia rozpoznali a podporili talent dcéry?
Ženy mali až do 20. storočia podriadené postavenie voči mužom, a tak rodičia nerátali s tým, že by dcéry mohli vstúpiť do spoločenského života a nejakým spôsobom sa presadiť a uspieť. Jednou z výnimiek je poľská vedkyňa Marie Curie-Sklodowska, ktorej sa dostalo podpory od rodičov, no to už sme na časovej osi v druhej polovici 19. storočia.
Dedia sa rodičovské vlohy?
V knihe sa venujete aj ostatným príbuzným slávnych. Kto mal na deti najväčší vplyv po rodičoch?
Najmä starí rodičia. A tu sa opäť na chvíľu vrátim k Beethovenovi. Napriek tomu, že jeho starý otec zomrel, keď bol Beethoven ešte malý chlapec, on si jeho obraz nosil celý život so sebou ako spomienku na člena rodiny, ktorého mal najradšej.
Prenášali sa metódy výchovy z generácie na generáciu? Boli slávni podobnými rodičmi ako ich predkovia?
Nie vždy. Spomínaný Lincoln mal so svojím otcom veľmi zlý vzťah. On bol taký jednoduchší človek. Hoci bol pracovitý, nemal pochopenie pre to, keď sa mladý Abraham túžil vzdelávať. Lincoln sa potom ako otec snažil byť úplne iný, svoje deti podporoval v ich záujmoch, napriek vyťaženosti sa snažil byť aj pozorným otcom.
Čo vás pri pátraní po rodinných príslušníkoch prekvapilo?
Pobavila ma jedna zaujímavosť, ku ktorej som sa dopátral, keď som spracovával príbeh Karla Marxa. Manžel jeho tety sa volal Phillips a jeho potomkovia založili rovnomennú slávnu firmu. Je to taký zaujímavý paradox, že strojca socialistických myšlienok Karl Marx bol rodinne spriaznený s takýmito veľkokapitalistami.
Nemožno sa celý život vyhovárať na rodičov
Pátrali ste aj po rodičoch nejakých slovenských osobností?
Hoci v knihe dávam priestor svetovým osobnostiam, premýšľal som aj o tých slovenských. Určite by bolo zaujímavé pozrieť sa napríklad na rodičov Milana Rastislava Štefánika. Jeho otec bol národne uvedomelým Slovákom a k tomu viedol aj syna. Podporoval ho aj v túžbe po vzdelaní.
Neskôr však ich vzťah naštrbili rozdielne pohľady na svet. Štefánikov otec bol ako evanjelický farár konzervatívnym človekom v každom ohľade. Naproti tomu jeho syn bol voľnomyšlienkar a liberál. Preto sa neskôr odcudzili.
Našli ste v príbehoch slávnych nejaký recept na dobrú či zlú výchovu?
Asi by som to nechcel úplne zovšeobecniť. Aj v súčasnosti určite vyrastá veľa detí s otcom tyranom a alkoholikom a nemusí z nich vyrásť niekto, ako bol Hitler.
Každý človek je strojcom svojho šťastia a je zodpovedný za svoje činy. Nemožno sa celý život vyhovárať na rodičov. Aj keď mal niekto zlé detstvo, môže s tým vedome niečo urobiť a povedať si, že bude iný človek ako jeho rodičia.
Očistiť meno dcéry Jana z Arku počas vypočúvania. Za kacírstvo ju následne upálili. Jej matka potom strávila zbytok života očisťovaním
dcérinho mena, čo sa jej aj podarilo.
Rozhovor vyšiel vo februárovom vydaní magazínu Forbes 02/2022. Kliknite sem a objednajte si aktuálne vydanie alebo predplatné magazínu Forbes.
