Na trhu sú už viac ako tri desaťročia. Pôvodne sa z pätice zakladateľov výrobcu čajov Agrokarpaty dostali do vedenia ich deti a dnes firmu posúvajú smerom k inováciám aj ich vnúčatá.
Niektoré hodnoty čajovej spoločnosti z východu Slovenska však zostávajú nemenné. Byliny napríklad chemicky neošetrujú a väčšinu aj dnes zbierajú ručne.
Skromné začiatky
„Keď môj otec v začiatkoch firmy priniesol krabičku čaju domov a my sme z nej čaj vypili, zobral ju do firmy naspäť a znovu nám ju naplnil. Takto to robil, až kým sa úplne nerozpadávala,“ hovorí Helena Petrusová, dcéra jedného z piatich zakladateľov – kolegov, ktorí sa začiatkom deväťdesiatych rokov odčlenili od poľnohospodárskeho družstva v Plavnici.
Dnes sú Agrokarpaty na Slovensku jedinou čajovou firmou, ktorá si byliny aj sama pestuje.
Príhoda s otcom Heleny Petrusovej, Mikulášom Bobuľským, dobre ilustruje podnikateľskú filozofiu zakladateľov, ktorí firmu vybudovali bez jediného úveru.
Rodinná firma z východu zamestnáva 57 ľudí. Foto: archív Heleny Petrusovej
„Začiatky boli veľmi skromné, obracali každú korunu. Takú hodnotu mala vtedy aj jedna papierová krabička na čaj a otec k nej podľa toho pristupoval,“ vysvetľuje Helena Petrusová, ktorá sa v spoločnosti stará najmä o marketing.
V jej vedení je od roku 2010 spolu s ďalšími dvoma predstaviteľmi nástupníckej generácie – Petrom Vančom a Jaroslavom Gerykom. A takmer všetky zarobené peniaze investujú späť do firmy dodnes.
„Často si na tú ošúchanú krabičku spomeniem, keď nám od odberateľov príde reklamácia na zle zlepenú krabičku s tým, aby sme ju vyhodili. A že mi to bez problémov napíšu. Mrzí ma, akým smerom sa spoločnosť v tomto uberá.“
Nové sušičky aj vlastná komunita
Hoci synovia Heleny Petrusovej Ján a Lukáš skúsili aj život v zahraničí, po absolvovaní Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre sa dnes už obaja zapájajú do rodinnej výroby – Ján ako agronóm, Lukáš ako informatik.
Vo firme zostal aj syn Jaroslava Geryka Matúš. „Spolu prinášajú inovácie,“ hovorí podnikateľka na margo tretej generácie vo vnútri firmy. Patrí medzi ne napríklad efektívnejší spôsob sušenia bylín.
Napriek tradičným receptúram sa stále snažia inovovať aj portfólio produktov. Foto: archív Heleny Petrusovej
„Vďaka nim sme napríklad prešli zo sušenia pomocou spaľovania pilín na efektívnejšie spôsoby. Pôvodne išlo teplo cez výmenník do 30-metrovej haly, kde sme mali chmeľovú sušičku. Už však mala svoje roky. Problém sme mali aj s pilinami – museli sme ich dovážať z ďaleka a zaberali nám veľa skladového priestoru,“ vysvetľuje dcéra zakladateľa spoločnosti a dodáva, že preto ešte pred energetickou krízou prešli na efektívnejšie kontajnerové sušičky ovládané cez mobilnú aplikáciu.
Lukáš Petrus v Agrokarpatoch navyše spravuje web a zvýšil aj aktivitu firmy na sociálnych sieťach. „Tomu som sa roky bránila, ale dnes som rada, že ma presvedčil,“ hovorí. „Podarilo sa nám tam vybudovať komunitu ľudí, ktorí majú blízko k prírode a prírodným produktom. Na naše kampane a súťaže máme veľmi pozitívne ohlasy.“
Zdravé a lahodné
Práve kvalita výsledných čajových zmesí je to, na čo si v Agrokarpatoch potrpia a čo nechcú nikdy zmeniť. Pôvodným zámerom zakladateľov bolo pestovať byliny pre farmaceutický priemysel. Mnohé receptúry na čajové zmesi, ktoré vyrábajú aj dnes, boli preto vtedy schválené Štátnym ústavom pre kontrolu liečiv.
Cez zber bylín učia milovať prírodu a jej dary aj deti z celého regiónu. Foto: Marek Mucha pre Forbes Slovensko
Hoci dnes pri čajovej receptúre stačí vyhlásenie o zhode s európskymi štandardmi, podľa Heleny Petrusovej sa pri funkčných čajoch stále radia s farmaceutmi. „Keď vyrábame čajovú zmes, ktorá má byť v prvom rade lahodná, má skôr všeobecný blahodarný účinok. Ani tam však nič nedofarbujeme a nedochucujeme,“ zdôrazňuje a dodáva, že sa zákazníkov snažia oslovovať aj novinkami v portfóliu produktov.
„Vďaka tomu sa nám každý rok zvyšuje aj objem výroby. Keď som v roku 2008 prešla z výroby na marketingové oddelenie, ročne sme predali asi 700-tisíc krabičiek s čajom. Teraz sú to dva milióny,“ opisuje konateľka. Pred dvoma rokmi dosiahla spoločnosť s tržbami takmer 2,4 milióna eur.
Zapájajú aj školy
Spoločnosť hospodári na 350 hektároch pôdy, pričom väčšinu bylín pestujú na 20-hektárovom pozemku v Plavnici, v okrese Stará Ľubovňa. Niektoré byliny však zbierajú aj vo voľnej prírode. Tento región totiž patrí k najmenej znečisteným v Európe, ozrejmuje konateľka spoločnosti.
Sami si dopestujú rumanček, nechtík lekársky, mätu, medovku a zaujímavý je napríklad aj čaj z medvedieho cesnaku. Najväčšej obľube medzi zákazníkmi sa však teší čaj z rakytníka.
„Do zberu príležitostne zapájame aj základné školy v rámci prírodovedy. Samozrejme, iba pri takých dobre rozoznateľných bylinkách, ktoré deti poznajú,“ hovorí Helena Petrusová.
Vďaka tretej nástupníckej generácii dnes byliny sušia v moderných kontajnerových sušičkách. Foto: archív Heleny Petrusovej
„Školám zaplatíme a deti za to môžu ísť napríklad na školský výlet. Nechceme ich zneužívať, skôr chceme u nich vybudovať vzťah k prírode. Zber dopĺňame o krátku prednášku, zabezpečujeme im pitný režim. Chceme, aby zistili, že aj na Slovensku sú produkty, ktoré si môžu vážiť a aby si uvedomili, že to vrecúško, ktoré si každé ráno zalievajú horúcou vodou, nevznikne len tak.“
Celá rodina
Rodinná firma je za tri dekády na slovenskom trhu dobre etablovaná. Kým v začiatkoch čajové zmesi dodávali iba do obchodov s bio produktami a lekární, dnes už spolupracujú aj so supermarketmi. Prvý reťazec, v ktorom boli ich čaje dostupné, bol Coop Jednota.
Pod značkou Elixír ich už nájdete v Metre, Tescu, Bille a najnovšie aj v Kauflande. Pôvodne síce konateľka spoločnosti ešte pred štyrmi rokmi hovorila, že do tohto obchodného reťazca už nepôjdu s vysvetlením, že nemusia byť všade, od apríla tohto roka ich aj Kaufland zaradil do svojho sortimentu. Agrokarpaty to na sociálnej sieti Facebook oznámili s odôvodnením, že chceli, aby boli ich produkty pre ľudí ešte dostupnejšie.
Aj keď veľká plocha chemicky neznečistenej pôdy láka aj zahraničné čajové firmy, jediná žena vo vedení Agrokarpát hovorí, že by firmu radi ponechali v rukách rodín pôvodných zakladateľov a ich blízkych spolupracovníkov. Aj preto sa po rokoch stále sústreďujú najmä na domáci trh.
Byliny do čajových zmesí zbierajú aj vo voľnej prírode. Foto: archív Heleny Petrusovej
„Nie je to len o nás, konateľoch, a našich deťoch,“ vysvetľuje. „Pracujú u nás moji synovia, synova priateľka, moja kmotra, švagriná, kolegova manželka, teta ďalšieho kolegu a jeho syn. Vo firme máme takmer celú rodinu a zamestnanie našich blízkych nechceme ohroziť.“
Za viac ako tridsať rokov fungovania Agrokarpát je tam navyše, ako je v rodinných firmách zvykom, pomerne nízka fluktuácia zamestnancov. Aktuálne je ich vo firme 57, no sezónne zamestnávajú aj ďalších zhruba 15 brigádnikov na okopávanie, čistenie a ručný zber.
„Mnohé ženy nám chodia so zberom pomáhať aj po odchode do dôchodku. Vracajú sa totiž do známej komunity a napriek vyššiemu veku sa stále cítia užitočné.“
