Riaditeľ firmy Tauris s úsmevom spomína na prvú vlnu koronakrízy. Zdvihla sa spotreba párkov, a keď to ľuďom už nestačilo, začal rásť aj predaj mäsa. Opatrenia ich príliš nezasiahli – rúška a hygienické opatrenia nie sú žiadnou novinkou. Pre svojich zamestnancov však zriaďujú poradenské linky aj karanténny plán.
Mäsiarska firma Tauris zo skupiny podnikateľa Milana Fiľa ukazuje v posledných rokoch silný rast tržieb aj pozvoľný vzostup ziskov. Teraz ju nahor ťahá aj koronakríza a zásobujúci sa ľudia. Generálny riaditeľ Richard Duda tvrdí, že podobný rast čaká aj zatiaľ stratovú Rybu Košice.
Trvanlivé výrobky Taurisu malo v zásobách počas prvej vlny pandémie koronavírusu množstvo Slovákov. Ako sa pandémia prejavila vnútri firmy?
Už v rámci spomínanej prvej vlny sme prijali približne 40 opatrení. Niektoré z nich sme uvoľnili, ale s narastajúcim počtom pozitívne testovaných sme ich museli znovu sprísniť. Musím však povedať, že keďže pracujeme v potravinárskom priemysle, rúška pre nás nie sú žiadnou novinkou, rovnako ako zvýšené hygienické predpisy. Navyše sme vytvorili karanténny plán na náklady firmy pre ľudí, ktorí sa vracali z dovoleniek, služobných ciest alebo sa stretli s niekým, kto bol pozitívne testovaný. Okrem toho sme pre zamestnancov zriadili právne a psychologické poradenské linky a rozhodli sa zvýšiť vzdelávacie aktivity pre zamestnancov, zákazníkov aj spolupracovníkov.
Čo to znamená?
Zmenili sme napríklad aj takú banálnu vec, ako je vizitka v e-maili. Vložili sme pokyny, ako správne nosiť rúško, aké riziká sú spojené s ochorením Covid-19. Do celej firmy sme distribuovali letáky s týmito informáciami, umiestnili ich na chodbách a podobne. A tak, ako aj veľa firiem, aj my sme presunuli množstvo porád a školení do online prostredia.
Ako sa koronakríza odrazila na vašich tržbách? Niektorí výrobcovia tvrdia, že Slováci mali menší záujem o mäso, na druhej strane sa však zvýšil záujem o trvanlivé výrobky.
Nemyslím si, že sme to zásadne pocítili. Podiel na trhu si zachovávame, dokonca mierne rastieme. Je však pravda, že medziročne klesla spotreba bravčového mäsa o päť percent. Dramatické číslo to však nie je. Na druhej strane kríza veľmi postihla gastronomické prevádzky, no maloobchodu sa darilo veľmi dobre. Myslím si, že jedlá, ktoré si ľudia nešli dať do reštaurácií, si navarili doma. To znamená, že sme zaznamenali nárast záujmu o mäso určené na ďalšie spracovanie.
Bolo celkom úsmevné, keď sme sledovali, ako sa počas prvých dvoch týždňov prvej vlny zdvihla spotreba párkov. V momente, keď to ľuďom už nestačilo, si začali variť komplikovanejšie jedlá, a predaj nášho mäsa rástol. Okrem toho stúpal záujem aj o balené výrobky, keďže zo psychologického hľadiska ľudia považujú balené potraviny za bezpečnejšie. Zvyšuje sa aj spotreba potravín, ktoré si ľudia vedia doma uskladniť. Keď sa v prvej vlne uvažovalo o blackoute, zaznamenali sme dva vrcholy, keď bol predaj šialený. Ľudia sa nahnali do obchodov a kupovali veľa trvanlivých výrobkov. Biznisovo sa teda sťažovať nemôžeme.
Museli ste pre tento stúpajúci záujem meniť výrobné procesy?
Museli sme posilniť prevádzky, ktoré produkujú trvanlivé výrobky. Naša výroba však aj tak pracuje na sezónnom princípe. To znamená, že máme napríklad produkty vo veľkonočnej sezóne, tie sú vystriedané grilovacou sezónou, na jeseň si ľudia kupujú bravčové kolená, ktoré inak po celý rok nejedia. Náš sortiment sa teda v priebehu roka štandardne mení, a tak vieme flexibilne reagovať na prípadnú zmenu nákupného správania. To znamená, že ak sa zvýši dopyt po trvanlivej výrobe, alokujeme naše zdroje do tejto výroby.
Hovoríte, že ako firma sa Tauris po biznisovej stránke nemôže sťažovať. Patrí k vám však aj spoločnosť Ryba Košice, ktorá v minulom roku zaznamenala prepad zisku. Čím to bolo spôsobené?
Spoločnosť Ryba Košice napĺňa scenár, ktorým sa uberal Tauris pred piatimi až šiestimi rokmi. Naša filozofia je založená na dlhodobosti, nepozeráme sa na okamžité zisky. Nechceme prispôsobovať kvalitu cenám. Či už hovoríme o treske alebo o iných výrobkoch, vieme, že ak by sme museli urobiť kompromis, tak by prirodzene išiel smerom ku kvalite. Takže aj napriek akcionárskym ziskom po tejto línii ísť nechceme. Nedávno sa aj v mnohých médiách objavili výsledky prieskumu, v ktorom naša treska zvalcovala všetky ostatné.
Vieme, že naše výrobky nie sú najlacnejšie, ale sú to poctivé výrobky. Nepredpokladám však, že sa výsledky Ryby tento rok zmenia, pretože je to dlhodobý proces, a tak, ako sme to riešili v Taurise, robíme aj teraz. My neobchodujeme s treskou alebo mäsom, ale s dôverou zákazníka. Ten, kto obchoduje s dôverou zákazníka, si nedovolí robiť kompromisy v kvalite. Trvá to istý čas. Videli sme to na príklade Taurisu, trvá to asi päť až šesť rokov, kým to pochopí zákazník a naučí sa tieto výrobky kupovať. Verím tomu, že sú ľudia, ktorí si radšej kúpia ten lacnejší výrobok, ale to je na spotrebiteľovi. My touto cestou nepôjdeme, držíme sa tej časovo náročnejšej, aj keď je drahšia.
Ešte pred pandémiou ohrozoval potravinársku výrobu africký mor. Je táto kríza zažehnaná?
Pre nás to znamenalo najmä narušenie dodávok mäsa. Táto kríza trvá dodnes a rozkývala vstupné ceny bravčového. Keď ochorenie v apríli 2019 naplno prepuklo, cena jatočne upraveného tela sa na burze pohybovala na úrovni 1,35 eura za kilogram a ku koncu roka to už boli dve eurá. Výrobcovia, prirodzene aj my, museli na tieto výkyvy reagovať. Zdražovali sme a časť zákazníkov si preto radšej kupovala napríklad hydinové výrobky. To znamená, že táto kríza ovplyvnila aj spotrebiteľské správanie. V našom prípade však výroba išla podľa plánu, zákazník náš podržal a naše výrobky sa predávali, aj keď sme museli dvíhať ceny v niekoľkých vlnách.
Hovoríte, že sa narušili dodávky mäsa. S tým však súvisí aj téma potravinovej sebestačnosti. Je to vôbec v mäsovom priemysle možné?
Pri bravčovom mäse nie, pri hovädzom áno. To však u nás nemá takú tradíciu. Našinci preferujú bravčové a zo Slovenska dokážeme pokryť len časť, väčšinu dovážame z Česka.
Ohrozuje našich výrobcov zahraničná produkcia?
Nechcem tvrdiť, že nás ohrozuje. Sme na európskom trhu a svoj podiel si musíme vybojovať. Našou výhodou je však geografická poloha. V mäsovom priemysle platí určitá logistická kružnica, za ktorej hranicou už nedokážete cenovo konkurovať.
Gastro vo všeobecnosti je lokálny biznis. Našou ambíciou ani nie je uspieť s tradičnými spišskými párkami na zahraničných trhoch. Uvediem k tomu trochu extrémny príklad. Na Slovensku nemôžete vo veľkom expandovať so sushi, pretože to nebudeme jesť. Nepoznám v gastrobiznise firmy, ktoré by boli globálne, okrem výrobcov alkoholu.
Ako si môže byť slovenský spotrebiteľ istý, že keď si kúpi slovenský výrobok, tak naozaj dostane kvalitu? Poznáme množstvo prípadov, keď sa produkty napríklad prebaľovali alebo menil dátum spotreby.
V tomto prípade sa my ako firma snažíme ísť cestou vzdelávania. Rozumieme, že sme v jednom vreci s ostatnými výrobcami a spotrebitelia sa riadia jednoduchými údajmi na obale. Napríklad my na niektoré výrobky nemôžeme dať nálepku „slovenský“, pretože musíme uvádzať pôvod prvotnej suroviny. Prečo je to tak, však na kúsku obalu vysvetliť nevieme. Preto musíme investovať do marketingu, kde naše postupy vysvetlíme. Ťaháme však v tomto smere za kratší koniec, pretože ľudia sa nechajú ovplyvniť rôznymi samozvanými potravinovými kritikmi, proti ktorým sa ťažko bojuje.
Na opačnej strane sú zasa spotrebitelia, ktorí žiadajú bio kvalitu, prípadne potraviny bez „éčok“. Ako sa pozeráte na tento trend?
Trendom musíme načúvať. Náš segment sme preto rozčlenili. Najväčšou časťou sú, samozrejme, naši zákazníci, ktorí chcú tradičné výrobky. Čo sa týka segmentu bio výrobkov, máme pocit, že sa o tejto téme viac rozpráva, ako je skutočná spotreba týchto výrobkov. Pre nás je to len menšinová trhová záležitosť.
„Éčka“ sú zjednotená európska terminológia pre jednotlivé povolené látky obsiahnuté v potravinách, ktoré majú pridelené kódy nazývané čísla E či kódy E (hovorovo éčka). Medzi „éčkami“ je napríklad aj E 300, kyselina askorbová, čo je vitamín C, ktorý má silné antioxidačné účinky. Zjednodušene povedané, aj prírodné „éčka“ sú podľa tejto terminológie „éčka“.
Samozrejme, aj my sme vyvinuli rad výrobkov, ktoré obsahujú len prírodné „éčka“. Úplne bez nich to nejde, keďže potraviny musíme nejakým spôsobom zakonzervovať pre ich bezpečnosť, čo je v súčasnosti mimoriadne dôležité.
V poslednom období pozorujeme rozmach mäsových náhrad. Ako vnímate tento trend?
Práve dnes ráno (rozhovor prebiehal v októbri, pozn. red) som videl v televízii reklamu na tento produkt, ale ja to vnímam, ako by sme lízali med cez sklo. Tento segment bude určite existovať, ľudia radi experimentujú. Ja osobne budem konzumáciu mäsa preferovať, pretože náhrada zostane len náhradou.
Hovorili sme o dopyte po slovenských výrobkoch. Ako by mala vyzerať podpora štátu pre našich výrobcov?
To je veľmi zložitá otázka. Opísal by som to asi na príklade – ak chceme my s produktmi Ryba expandovať na maďarský trh, tak máme sprísnené podmienky, pretože legislatíva chráni domácich výrobcov. Alebo keď pošlete kamión s mäsom do Poľska, garantujem vám, že ho zastavia do 10 kilometrov za hranicami a preveria ho. Keď prejde nechladené auto s mäsom na slovenskú stranu, nezastaví ho nikto.
Pred časom som sa dozvedel o prípade konkrétneho poľského predajcu, ktorý priamo z kamióna predal za pár minút niekoľko ton klobás a iného mäsa a mestskí policajti pomáhali s organizáciou ľudí, aby sa netlačili. Takže to nie je len na ministerstve pôdohospodárstva, ale na všetkých štátnych zložkách, ktoré by mali pomáhať chrániť to, čo doma máme. Nechcem zbytočne niekoho kritizovať, skôr by som povedal, že my ako národ sme takí. Na nás výrobcoch teda zostáva len to, aby sme si svoju robotu robili poctivo a na konci dňa budeme určite odmenení.
Na uprednostňovaní slovenských výrobkov si však postavili kampaň niektoré obchodné reťazce. Menší výrobcovia aj tak tvrdia, že sa v globálnych reťazcoch nevedia presadiť. Kde je teda podľa vás pravda?
Presadzovanie slovenských výrobkov v reťazcoch je aktuálne trendová téma a my sme radi, že sa s ňou začalo. Verím však, že menší výrobcovia mohli mať problém, pretože reťazce majú požiadavky aj na objem dodaného tovaru, ktorý pre nich nemusí byť splniteľný. Na druhej strane, reťazce urobili kus roboty, keď zdvihli požiadavky na kvalitu veľmi vysoko. Aj my sme museli absolvovať audity, ktoré sa u nás rozhodli urobiť. V tom vidím pozitívum, aj keď rozumiem tomu, že komunikovať so zástupcami globálnych reťazcov môže byť zložité. Sú to profesionáli, ktorí produkty poznajú, vedia stláčať ceny, no musíte v ich testoch obstáť.
Máme tu množstvo dobrých potravinárov, ktorí nevedia obchodovať. Neinvestujú energiu a zdroje do svojich vlastných obchodníkov a ich zručností. Vedia vyrobiť salámu, ale nevedia ju predať. Potom je tu ešte ďalšia rovina problému. Niektorí výrobcovia nepoznajú svoju hodnotu, a preto si nevedia ani vypýtať cenu.
V biznise musíte často povedať aj nie a nepredať, pretože máte určitú cenu. My sme sa to už naučili, našu výrobu si vážime, vieme čo sme do našich výrobkov dali a akú majú hodnotu. Veľakrát sa nám stalo, že sme sa s obchodmi nedohodli, pretože chceli naše produkty pod cenu, ale nakoniec prišli a dohodli sme sa.
Okrem hlavného mäsiarskeho biznisu ste sa pustili aj do otvárania takzvaných Rybabistier. Osvedčil sa vám tento koncept?
Práve keď sme tento projekt spustili, prišla koronakríza a celé gastro zaspalo. Zatiaľ máme jedno Rybabistro v Košiciach, už sme plánovali otvoriť druhé v Bratislave. Záujem o tento koncept zostal, plánujeme ho posunúť do franšízy. Myslím si, že na trhu niečo podobné chýba. Tento koncept sme síce museli pribrzdiť, len čo to však bude možné, budeme pokračovať.
RICHARD DUDAPozíciu generálneho riaditeľa v spoločnosti Tauris Group zastáva od novembra 2017. V minulosti pôsobil ako CEO v spoločnosti Hern, predtým ako generálny riaditeľ vo firme Howe Košice. Od roku 2016 je členom predstavenstva Zväzu strojárskeho priemyslu Slovenskej republiky. Vyštudoval Strojnícku fakultu Technickej univerzity v Košiciach a Webster Vienna Private University.
O TAURIS GROUPPredchodca firmy datuje začiatok histórie až do 15. storočia, kedy v Rimavskej Sobote vznikol prvý mestský bitúnok. Ten nahradil priemyselný mäsokombinát až v 70. rokoch minulého storočia. Spoločnosť Tauris vznikla v roku 1992 privatizáciou štátneho podniku. Až v roku 2007 sa stáva vlastníkom spoločnosť Eco Invest, ktorú ovláda dlhoročný líder domácej výroby papiera a podľa Forbesu 8. najbohatší človek Slovenska Milan Fiľo (v súčasnosti cez pražskú firmu Eco-Investment). Dnes má Tauris tržby na úrovni 101 miliónov eur (2019), za vlaňajšok ich zvýšil o desatinu, zisk narástol dvojnásobne nad 2 milióny. Táto mäsiarska a spracovateľská firma je dvojkou na trhu. Do Tauris Group patria závody Rimavská Sobota, Nitra, Cassovia, Mäsospiš, Ryba Košice, Mäsiarstvo u Býka. Tržby skupiny boli vlani 170 miliónov eur, zisk 1,3 milióna.
