Inflácia ich nezastavila, len spomalila. Siete obchodov s potravinami a zmiešaným tovarom v minulom roku opäť dosiahli rast tržieb aj zisku.
Ľudia vlani nechali v piatich najväčších obchodných reťazcoch na Slovensku 7,4 miliardy eur. Je to o 11 percent viac ako v predošlom roku. Päťka najväčších hráčov na trhu – Lidl, Tesco, Kaufland, Coop Jednota a Billa vďaka tomu vlani zarobila po zdanení 341 miliónov eur. Vyplýva to z údajov, ktoré firmy zverejnili v účtovných závierkach za minulý rok.
Pre porovnanie – druhý najväčší výrobný podnik na Slovensku Kia Slovakia vlani dosiahol tržby 6,8 miliardy eur a zisk 176 miliónov eur.
Rekordér Lidl
Najväčším hráčom v maloobchode je opäť sieť Lidl. Spoločnosť s modrožltým logom vlani dosiahla tržby takmer 1,9 miliardy eur a zisk 158,6 milióna eur. Spoločnosť je súčasťou impéria nemeckého miliardára Dietera Schwarza, ktorý vlastní aj aktuálnu trojku na slovenskom trhu – Kaufland.
Z veľkých hráčov na lokálnom trhu dosiahla stratu jediná spoločnosť. Bývalej jednotke trhu Tesco Stores vlani klesol zisk o pätinu na 57 miliónov eur a dosiahla tržby 1,64 miliardy eur.
Nedobehli infláciu
Peňaženky ľudí pritom vlani zasiahlo prudké zdražovanie potravín aj ďalších základných tovarov. Cena chleba, mliečnych výrobkov, vajec či zeleniny poskočila podľa Štatistického úradu SR vlani o 20 percent, oleje či tuky dokonca o 40 percent.
Nárast tržieb piatich najväčších maloobchodných predajcov o takmer 750 miliónov eur – medziročne o vyše 11 percent – by preto mohol na prvý pohľad vyzerať ako ekonomický zázrak. Bližší pohľad na údaje však ukáže, že inflácia v skutočnosti zasiahla aj maloobchod.
„Tým, že všetko zdraželo, sú aj hospodárske výsledky opticky vyššie ako v predošlom roku. Ale keď ten rast očistíme o infláciu, zistíme, že v skutočnosti sme svedkami celkového spomalenia rastu maloobchodu,“ hovorí analytik Ľubomír Drahovský.
„Keďže najväčším maloobchodníkom rástol zisk pomalšie ako tržby, znemená to, že im ešte rýchlejšie rástli náklady – ceny tovarov, služieb či energií. To pri priemernej inflácii za minulý rok na úrovni 12,8 percenta znamená, že obchodníci v skutočnosti dosiahli pokles reálneho zisku,“ vysvetľuje analytik VÚB Michal Lehuta.
Podľa Drahovského sa však maloobchod dokázal prispôsobiť situácii a začal oslovovať spotrebiteľov kategóriami potravín či iného tovaru nižšej kvality, predajom v diskonte či vlastnými značkami.
Populizmus politikov
„Reálny zisk klesol všetkým obchodným sieťam, keďže inflácia bola výrazne vyššia,“ tvrdí aj Martin Krajčovič, predseda Slovenskej aliancie moderného obchodu. Rovnako podľa neho klesol maloobchodníkom aj reálny percentuálny zisk k tržbám. Kým za rok 2022 bol priemerný zisk zhruba štyri percentá, za rok 2023 je podľa neho nižší.
„Treba povedať, že viacerým obchodným sieťam klesla zisková marža a pozitívny hospodársky výsledok dosiahli najmä vlastnými úsporami. Tak, ako sme deklarovali počas celého roka, že obchodné siete infláciu tlmia, tak dnes na reálnych číslach vidíme, že sme hovorili pravdu a všetky útoky zo strany niektorých politikov alebo stavovských organizácií sa nezakladali na pravde a zavádzali verejnosť,“ dodal Krajčovič.
Práve maloobchodné siete totiž viacerí politici označili za vinníkov zdražovania a tvrdili, že im prudko stúpnu zisky. „Reťazce sa tu majú ako prasce v žite. Treba urobiť nejaké kroky, aby znížili ceny potravín,“ vyhlásil napríklad Ladislav Kamenický zo Smeru-SSD.
