Po tom, čo Forbes v roku 2021 prepracoval metodológiu rebríčka top vysokých škôl, aby lepšie odrážal výsledky pre všetkých študentov, sa niekoľko univerzít Ivy League v zozname prepadlo, zatiaľ čo verejné univerzity stúpli.
Vysoké školy na výročnom zozname „Top Colleges“ magazínu Forbes ponúkajú prvotriedne vzdelanie za prijateľnú cenu, pripravujú študentov na dobre platenú kariéru a medzi ich absolventmi sú niektorí z najúspešnejších podnikateľov a lídrov v oblasti verejných služieb, vedy a techniky.
Massachusettský technologický inštitút (MIT), tohtoročná jednotka rebríčka, ponúka všetko z vyššie uvedeného a ešte omnoho viac.
Absolventi súkromnej vysokej školy v Cambridge (v štáte Massachusetts), sa obvykle zaraďujú medzi vysoko príjmových pracovníkov. Priemerná mzda absolventa MIT šesť rokov po ukončení štúdia je na úrovni 98 100 dolárov ročne. Desať rokov po promócii si typický absolvent MIT prinesie domov 173 700 dolárov.
Pritom len málo študentov tejto univerzity – iba 8 percent – sa musí kvôli svojmu štúdiu zadlžiť. A tí, ktorí to urobia, dokážu svoje pôžičky rýchlo splatiť.
Massachusettský technologický inštitút (MIT). Foto: Unsplash/Muzammil SoormaKaždý rok získa titul Ph.D viac ako 200 absolventov MIT. V rebríčku najväčších amerických lídrov, ktorý zostavuje magazín Forbes, má táto univerzita 56 svojich absolventov.
Ostatné vysoké školy na vrchole zoznamu – Kalifornská univerzita-Berkeley, Stanfordská univerzita, Princetonská univerzita a Kolumbijská univerzita – sa môžu pochváliť podobnými číslami.
V prvej desiatke Forbesu tento rok chýba Harvardova univerzita, inštitúcia Ivy League, ktorá v rokoch 2017 až 2019 rebríčku kraľovala.
Harvardova univerzita. Foto: Unsplash/Oomesh Kesarla SureshMetodológia rebríčka zostala oproti minulému roku zachovaná, čo nám umožňuje priame porovnanie s predchádzajúcim zoznamom. Pomohlo nám to lepšie pochopiť, prečo Harvard a niektorí jeho kolegovia z Ivy League klubu v rebríčku klesli na úkor verejných univerzít a malých súkromných škol, ktoré sa prepracovali do zoznamu.
Prečo Harvard vypadol?
Harvard nedobieha aktuálnych lídrov rebríčka Forbesu hneď v niekoľkých ukazovateľoch. Tým prvým je miera retencie. Podľa najnovších federálnych údajov sa na jeseň 2020 vrátilo na Harvard len 76 percent bývalých prvákov. Yale University, ktorá tento rok klesla o šesť miest v rebríčku, tiež zaznamenala pokles.
Pre porovnanie, MIT – ktorá má bežne jednu z najvyšších mier retencie zo všetkých vysokých škôl v USA – si na jeseň 2020 udržala 98 percent čerstvých druhákov.
Okrem retencie mal Harvard slabé skóre aj v tzv. Pellovom indexe, ktorý Forbes zaradil do metodológie minulý rok. Ten je pomenovaný podľa „grantu Pell“, dotácie, ktorú federálna vláda USA poskytuje študentom, ktorí ju potrebujú na zaplatenie vysokej školy. Index poskytuje prehľad o tom, ako dobre začleňujú vysoké školy študentov s nízkymi príjmami.
Problém pri Harvarde nie je v tom, že študenti s nízkymi príjmami nie sú úspešní – sú. V porovnaní s inými inštitúciami v Ivy League a mnohými ďalšími vysokými školami na zozname však Harvard nezapisuje veľa príjemcov grantu Pell, čo znamená, že výhody, ktoré prichádzajú s titulom Harvard, sú dostupné pre relatívne málo študentov s nízkymi príjmami.
A zatiaľ čo univerzity Ivy League postupujú v rebríčku Forbesu nadol, niekoľko veľkých verejných univerzít postúpilo vyššie. Verejné vysoké školy obsadili päť z 25 najlepších miest v tomto roku a University of Wisconsin-Madison, Michigan State University, University of Kansas a Texas Tech University postúpili v rebríčku aspoň o desať miest.
Top 10 vysokých škôl podľa rebríčka Forbesu:
10. University of Pennsylvania
9. Duke University
8. Yale University
7. Williams College
6. Univesity of California, Los Angeles
5. Columbia Univesity
4. Princeton University
2. University of California, Berkeley
2. Stanford Univesity
1. Massachusetts Institute of Technology
