Prinieslo prvé kolo prezidentských volieb politickú remízu opozície a koalície? Prvé miesto opozičného kandidáta Ivana Korčoka s výsledkom 42,5 percenta a náskokom vyše 5 percentuálnych bodov bol lepší výsledok, ako Korčokovi sľubovali prieskumy. Súčasne však spolu dosiahli silný výsledok aj dvaja kandidáti s podporou koalície, druhý Peter Pellegrini (Hlas, Smer, 37 %) a nepostupujúci tretí Štefan Harabin (s podporou predsedu SNS, 11,7 %).
Tieto čísla rámcuje ešte slabý spoločný výsledok všetkých ostatných kandidátov v prvom kole (dohromady ani nie 9 percent) a relatívne vysoká účasť, takmer 52 percent. Najvyššia bola v okresoch, kde triumfoval Korčok, napríklad v bratislavských mestských častiach, dramaticky nízka bola v okresoch s prevahou voličov maďarskej národnosti.
Čo tieto čísla hovoria pred druhým kolom? Skúsme trochu odlišný pohľad založený na skúsenostiach z minulých volieb: aký náskok z prvého kola je, presnejšie bol, v doterajších piatich priamych prezidentských voľbách na Slovensku nedostižný?
Víťazi prvého kola majú bilanciu 3:2
Druhé kolá sa konali zatiaľ vždy, v prvom nebol prezident doteraz zvolený. Kandidát, ktorý po prvom kole viedol, vyhral trikrát – Rudolf Schuster v prvých priamych voľbách roku 1999, Ivan Gašparovič, keď obhajoval post v roku 2009 a Zuzana Čaputová pred piatimi rokmi.
Víťazi prvého kola, ktorí sa neskôr stali prezidentmi, v prvom kole vždy dosiahli výsledok vyšší ako 40 percent: Schuster na prvý pokus takmer vyhral, dosiahol vyše 47 percent, v druhom kole potom jasne porazil trojnásobného premiéra Vladimíra Mečiara o vyše 14 percentuálnych bodov.
Gašparovič získal v roku 2009 v prvom kole tiež takmer 47 percent, jeho súperka, budúca premiérka Iveta Radičová, v prvom 38 percent, v druhom vyše 44.
Čaputová mala roztrieštených súperov
Zuzana Čaputová vyhrala pred piatimi rokmi so zatiaľ najslabším víťazným výsledkom v prvom kole – 40,6 percenta. Kandidát Smeru Maroš Šefčovič však v roku 2019 dosiahol na druhom mieste iba slabých 18,6 percenta. V druhom kole získal o 23 bodov viac, čo však stále bola jasná prehra.
Predchádzajúce voľby sa na tie tohtoročné podobajú tým, že kandidoval Štefan Harabin, získal vyše 14 percent hlasov a popri ňom vyše 10 percent aj Marian Kotleba (v tomto roku 0,5 percenta).
V čom sa naopak odlišujú, je neporovnateľne lepší výsledok Petra Pellegriniho v prvom kole v porovnaní s výsledkom Maroša Šefčoviča. Harabinovi a Kotlebovi voliči Šefčovičovi nestačili.
Obrat: proti Mečiarovi a Ficovi
Čo hovoria minulé výsledky o možnostiach, ako dosiahnuť obrat? Kandidáti to dokázali dvakrát. Prvý raz Ivan Gašparovič, keď v roku 2004 porazil v druhom kole Vladimíra Mečiara, za ktorým v prvom zaostával o viac ako 10 percentuálnych bodov.
V roku 2014 zasa vtedajší premiér Robert Fico v prvom kole vyhral nad neskorším prezidentom Andrejom Kiskom o 4 body, dokázal to však len so ziskom 28 percent hlasov a v druhom kole napokon prehral o celých 19 bodov.
V oboch týchto „voľbách s obratom” víťazi prvého kola získali nižší podiel hlasov ako v tomto roku nielen Ivan Korčok, ale aj druhý Peter Pellegrini. V roku 2014 mal Mečiar v prvom kole takmer 33 percent, pred desiatimi rokmi Fico ešte o takmer päť menej.
Predovšetkým však v oboch voľbách platilo, že víťaz prvého kola bol vnímaný obrovskou časťou tých voličov, ktorí ho nevolili, ako úplne neprijateľný, ako „väčšie zlo“. Kiskových 24 percent v prvom kole 2014 a Gašparovičových 22 v roku 2004 sú príklady extrémne slabých prvých kôl budúceho víťaza.
Kiskovi v druhom kole proti Ficovi pomohli hlasy voličov Radoslava Procházku (21 %) a Milana Kňažka (takmer 13 %), Gašparovičovi proti Mečiarovi hlasy voličov Eduarda Kukana (22 %).
Mobilizácia: proti Mečiarovi, Ficovi aj Radičovej
Aká bola účasť počas predchádzajúcich volieb a jej zmeny medzi kolami? Veľmi rôzna a veľmi rôzne. V prvých voľbách, referende o Mečiarovi, bola vysoká v oboch kolách, opakovane presiahla 70 percent.
V roku 2004, keď víťaz prvého kola Mečiar neuspel, bola účasť v prvom kole skôr nízka, 48 percent. V druhom kole výber medzi Gašparovičom a Mečiarom voličov nelákal – účasť klesla na 43,5 percenta, Gašparovič však získal dostatočný prídel protimečiarovských hlasov.
O päť rokov naopak Gašparovič pred druhým kolom úspešne zmobilizoval voličov proti Ivete Radičovej, v prvom kole volilo slabých 43,5 percenta, v druhom nadpriemerných 51,7 percenta. Pred desiatimi rokmi zasa úspešne mobilizoval Kiska – v prvom kole volilo slabých 43 percent, v druhom prišlo 50,5 percenta voličov.
Prípadom „demobilizácie“ bola pred piatimi rokmi Zuzana Čaputová, keď vyhrala druhé kolo s historicky najnižšou účasťou (41,7 percenta, pokles z prvého o 7 percent).
Šance 2024 u tipérov: remíza
Čo to všetko hovorí o tohtoročných voľbách? Pravdepodobne nič konkrétneho, šírku možných scenárov v druhom kole však prehľad ilustruje. Nepochybne v ňom je dostatok voličov, ktorých kandidáti v prvom neuspeli, prípadne tých, ktorí voliť ani neboli.
Pomôže teda Harabin Pellegrinimu účinnejšie ako pomohol Šefčovičovi? Zopakuje Korčok demobilizáciu Čaputovej proti Šefčovičovi alebo skôr Pellegrini mobilizáciu Gašparoviča proti Radičovej?
Stávkové kancelárie v nedeľu večer odpoveď nepoznali – v troch veľkých bol „priemerný“ kurz absolútne vyrovnaný – jedna mierne favorizovala Pellegriniho, druhá Korčoka a tretia videla „remízu”.
Číslo dňa
33 až 36%
Taká nízka bola účasť v okresoch s prevahou alebo aspoň výrazným zastúpením obyvateľov maďarskej národnosti. Ak týchto voličov niektorý z kandidátov pred druhým kolom presvedčí, aby nezostali doma opäť, zrejme rozhodnú o výsledku.
Krátke správy
Sociálna sieť Truth Social ide na burzu, hodnotu by mala mať v miliardách. Svojmu zakladateľovi Donaldovi Trumpovi však na polmiliardové pokuty za prehraté súdne spory asi nezarobí.
Česko získalo za dekádu v Európskej únii z eurofondov 1,2 bilióna českých korún, čo je asi 48 miliárd eur. Najviac putovalo samosprávam, geograficky bola na čele eurofondových peňazovodov Praha.
Aká lacná môže byť letenka do Abú Zabí? Nemusí stáť ani dvesto eur. Tu sú dovolenkové tipy pre tento rok.
Počet obetí teroristického útoku v Moskve stúpol už na 137 (údaj z nedele večer), oznámili ruské úrady. Teroristi z organizácie ISIS-K na Rusko cielili už dlhšie.
Americký prezident Joe Biden podpísal rozpočtový balík za 1,2 bilióna dolárov. Navyšuje napríklad výdavky na obranu, nie však výdavky na pohraničný múr pri hraniciach s Mexikom, ktorý si pýtala opozícia.
