Na jeseň plánuje slovenský startup Panza Robotics uviesť na trh tretí prototyp štvornohého autonómneho robota určeného pre nasadenie v priemysle. Cestu na svetové trhy si nenaplánoval cez Silicon Valley, ale cez Viedeň. Čo ponúka Rakúsko a región nemecky hovoriacich krajín začínajúcim slovenským firmám?
Najväčšia firma na Slovensku je nemecký Volkswagen, najväčšia banka má matku v Rakúsku. Líder slovenského IT Eset stavia aj na nemeckom trhu, veľká e-commerce skupina Berlin Brands Group si Nemecko dala aj do názvu.
Aké sú však možnosti pre slovenské firmy, ktoré by chceli nemecky hovoriaci región využiť na rozbeh a rast na úroveň, ktorá im umožní zapojiť sa do boja o globálne trhy?
Jedným slovom – zaujímavé.
Mechanický pes Artaban
„Firmu sme založili na Slovensku pred štyrmi rokmi,“ hovorí Marek Sarňák, spoluzakladateľ Panza Robotics. Ich robot Artaban trochu pripomína mechanického psa. Je vybavený senzormi, ktoré mu umožňujú vykonávať prácu v náročných prostrediach, najmä rutinné či špinavé a nebezpečné činnosti.
„Nasadiť ho je možné vo viacerých priemyselných sektoroch, najmä v stavebníctve, ale aj v rope a zemnom plyne, energetike, odpadovom hospodárstve či verejnom sektore,“ vraví Sarňák. „Náš produkt je orientovaný globálne. Teoreticky nemá hranice pre svoju expanziu.“
Marek Sarňák, Panza Robotics. Foto: Panza Robotics
Marek Sarňák, Panza Robotics. Foto: Panza Robotics
Platí to vlastne aj pri jeho vývoji a výrobe. Začínali s ňou ako členovia Národného centra robotiky v Bratislave, kde pracovali vo vlastnom laboratóriu orientovanom na robotiku. Konštrukčné karbónové a iné časti vyrábajú na Slovensku, technológie „skladajú“ od viacerých dodávateľov z celého sveta.
Rakúsko je aj startupová krajina
Väčšinovým spoločníkom v Panza Robotics je Radoslav Balajka, pôvodne strojár, no zo slovenskej startupovej scény známy z viacerých softvérových firiem. Panza Robotics spočiatku bežala z kombinácie vlastných prostriedkov, prvých peňazí od investora a príspevku od potenciálneho zákazníka.
Na začiatku pandémie, v roku 2021, sa zakladatelia zúčastnili na priemyselnej výstave Expo v Dubaji, na jej konci, zhruba pred rokom a pol, navštívili prezentáciu Austrian Business Agency (ABA), rakúskej štátnej agentúry pre podporu podnikania.
„Bol som očarený, aký ekosystém dokáže Rakúsko startupom ponúknuť, taktiež aj možnosťou spolupracovať s výskumnými centrami,“ spomína Sarňák. „Dôležitý je aj prístup k potenciálnym kontraktorom, sektor elektrotechniky je v krajine veľmi rozvinutý.“
Vysvetľuje, že Panza Robotics potrebuje urýchliť vývoj, keďže konkurencia tiež už validuje trh a uvítali by investora zo západu Európy. „Aj preto sme si vybrali Rakúsko a DACH región (Nemecko, Rakúsko, Švajčiarsko). Náš vývoj je pomerne dlhodobý a nákladný, orientujeme sa preto na sofistikovaných deep tech investorov. Mnohí sú situovaní v tomto regióne.“
Dvere na 100-miliónový trh
„DACH je pre podnikanie veľmi atraktívny región,“ hovorí Birgit Reiter-Braunwieser, riaditeľka pre CEE región v ABA. „Hovoríme o 100 miliónoch obyvateľov, čo pre firmy, ktoré hľadajú trh, už znamená významný objem a rozsah budúcich partnerstiev. V ďalšom kroku je zasa z regiónu prirodzené posunúť sa ďalej na trhy do Ázie či na Blízky východ. DACH je prvou bránou do sveta.“
Vlani sa Viedeň stala sídlom 227 zahraničných firiem z 53 krajín. Vzniklo pritom takmer 1 300 pracovných miest a investície dosiahli 430 miliónov eur. Slovenské firmy, pokračuje Reiter-Braunwieser, prichádzajú do Rakúska relatívne často.
„Zväčša prídu najprv do Viedne, keďže je veľmi blízko. Spomedzi firiem zo strednej Európy sú firmy so slovenskými akcionármi druhé po maďarských, majú teda väčšie zastúpenie ako české.“
Šanca pre firmy s náročným vývojom
Agentúra ABA nie je investorom či venture fondom, poskytuje poradenstvo, kontakty a služby, a nešpecializuje sa len na startupy. „Špecificky proaktívni sme v kontakte s inovatívnymi scaleupmi a startupmi, keďže z ekosystému v Rakúsku dokážu veľmi dobre profitovať, a to aj z finančnej stránky,“ pokračuje Reiter – Braunwieser.
Birgit Reiter-Braunwieser, ABA. Foto: Patricia Weisskirchner
Birgit Reiter-Braunwieser, ABA. Foto: Patricia Weisskirchner
Rakúska vláda je totiž, ako hovorí, „veľmi štedrá“ najmä v oblasti podpory výskumu a vývoja. „Firmy, ktoré potrebujú intenzívny výskum, ako aj startupy a scaleupy, ktoré musia premostiť dlhý vývojový cyklus, dokážu z ekosystému vyťažiť skutočne veľa.“
Ak sa firma neorientuje iba na predaj, ale aj na výskum, prípadne už vytvára minimum viable product, má viacero možností, od akcelerátorov pre startupy cez workshopy dostupné aj od verejného sektora po granty či podporné programy, nadväzuje Sarňák.
„Hoci medzi mladých neskúsených zakladateľov už nepatríme, aj pre mňa boli viaceré startup workshopy veľmi užitočné.“
Viedeň dáva startupom 50 miliónov za rok
V Rakúsku je za oblasť venture kapitálových investícií a spoluprácu s business angelmi zodpovedná organizácia Invest.Austria, pokračuje Birgit Reiter-Braunwieser. „Je to súkromná organizácia, ktorá kooperuje aj so startupmi, prechádza si ich pitch decky (prezentácie pre investorov) a prepája ich so súkromnými angelmi alebo venture fondmi.“
Keďže Rakúsko je spolková krajina, aj ekosystém investícií sa vyprofiloval tak na národnej úrovni, kde pôsobia dve agentúry pre podporu výskumu, FFG a AWS, ale aj v spolkových krajinách.
„Vienna Business Agency má pomerne bohatý rozpočet, každý rok získajú viedenské startupy a firmy približne 50 miliónov eur,“ vraví Reiter-Braunwieser.
Big tech pod Alpami
Do Rakúska, samozrejme, prichádzajú aj korporácie či firmy z big tech. Silné pobočky vrátane závodov a výskumu má v krajine najmä viacero farmafiriem, ale aj spoločnosti ako Microsoft, Amazon a Apple.
Robot Artaban z Panza Robotics. Foto: Panza Robotics
„Microsoft buduje v Rakúsku tri dátové centrá a investuje do oblasti cloudu, Apple expanduje v hornorakúskom Linzi, v oblasti AI spolupracuje s tamojšou univerzitou. Amazon má spoluprácu s Technickou univerzitou v Grazi na výskume bezpilotných AI dronov,“ hovorí Birgit Reiter-Braunwieser.
Okrem toho sa však Rakúsko profiluje aj ako proexportná krajina. „Špecialitou nášho systému je agentúra Advantage Austria,“ pokračuje Reiter-Braunwieser. „U nás máme povinné členstvo v Obchodnej komore, tá vysiela zástupcov na rakúske veľvyslanectvá po celom svete, v zahraničí je ich zhruba sto.“
Podpora exportu beží aj formou dotácií agentúry go-international. „Internacionalizovať svoje podnikanie z Rakúska je koncept, ktorý dlhodobo dobre funguje,“ vraví Birgit Reiter-Braunwieser.
„Škálovanie je v prvom kroku veľmi zaujímavé už na trhu DACH, keďže je desaťkrát väčší ako samotné Rakúsko.“
Dôveryhodnosť Rakúska a Slovenska
Dôležité tiež je, že nemeckí zákazníci a spoločnosti považujú rakúske firmy za rovnocenné a automaticky predpokladajú rovnakú kvalitu a dôveryhodnosť. „Od slovenských firiem sme už zaznamenali, že ak medzinárodný klient uvidí ako adresu firmy Slovensko, očakáva, že jej produkt alebo služba budú lacnejšie, prípadne nie v rovnakej kvalite ako u rakúskych firiem. Toto vnímanie je iné, ak ste rakúska firma,“ dodáva Reiter-Braunwieser.
„Pre nás je hlavným hubom Viedeň,“ nadväzuje Marek Sarňák. „Počas jedného a pol roka sme však oslovili veľa potenciálnych partnerov zo Štajerska a Korutánska. Máme spoluprácu v Grazi a ďalšiu aj v Klagenfurte a Villachu, kde pracujeme so senzormi jednej z najväčších tech firiem sveta Infineon. V budúcnosti je tu veľká perspektíva pre spolupráce v mechatronike.“
„Sme súčasťou priemyselného klastra, pokročili sme v rozhovoroch s výskumným centrom v Klagenfurte. K vývojovým partnerom potrebujeme byť čo najbližšie,“ dodáva Sarňák.
Z Európy je blízko klientom
Smart service roboty sú tradične silné v USA, kde je lídrom Boston Dynamics, vo Švajčiarsku Anybotics, v posledných rokoch aj v Číne. Pre šancu posilniť sektor v Európe a na Blízkom východe by mala hovoriť aj geografická blízkosť budúcich podporných centier.
„Zákazníci si ich žiadajú, chceli by mať podporu v Európe. V prípade čínskych robotov sa nie vždy boja ani tak bezpečnosti, tento problém sa dá riešiť, ale skôr údržby a podpory. Potrebujú ju mať nablízku,“ vysvetľuje Sarňák.
Robot Artaban slovenského startupu Panza Robotics. Foto: Panza Robotics
Robot Artaban slovenského startupu Panza Robotics. Foto: Panza Robotics
Aktuálne pracuje Panza Robotics na prototype číslo tri, ktorý má byť pripravený na testy koncom leta. „Rokujeme s partnermi, aby sa v špecifických oblastiach stali pilotnými zákazníkmi, ktorí pomôžu validovať technológiu v konkrétnych nasadeniach,“ hovorí Sarňák.
„V budúcom roku by sme chceli prísť s (pred)produkčným modelom, následne rozbehnúť malosériovú výrobu, tu však záleží aj na dostupností financií, uzavretí investičného kola, ktoré plánujeme.“
O dva roky by sme už mali mať výrobu v behu. „Vývoj bude pokračovať stále, ten sa nikdy neskončí, postupne pridávame rôzne features na báze AI. Očakávame, že vo výskumnom centre budeme mať viac ľudí a už nebudeme len startupom.“
