Pred tridsiatimi rokmi diagnóza ADHD neexistovala. Dnes je ňou „onálepkované“ minimálne jedno dieťa v každej triede. Keď si zadáte do Googlu ADHD, vybehne vám 64 miliónov výsledkov. Prečo je to tak?
Dokážeme lepšie zachytiť odchýlky v mozgu alebo zužujeme hranice „normálnosti“? Aj o tom sa rozprávame v tejto špeciálnej epizóde podcastu Nevyhorení s Andersom Hansenom, uznávaným švédskym psychiatrom a autorom viacerých bestsellerov o mozgu.
ADHD ako kľúč k prežitiu
Podľa známeho švédskeho psychiatra je porucha pozornosti v skutočnosti pozostatkom nášho „pravekého mozgu“, ktorý bol kedysi kľúčovým k tomu, aby naši predkovia prežili.
„Vlastnosti pripisované ADHD – hyperaktivita, impulzívnosť, neustále hľadanie podnetov z okolia – sú veľmi užitočné vo svete lovcov a zberačov, pretože kedysi mohli znamenať rozdiel medzi životom a smrťou,“ opisuje Hansen.
V modernom svete sa však impulzívne správanie stalo menej dôležitým. Dnes je oveľa dôležitejšie plánovanie, ktoré sa začalo u našich predkov už poľnohospodárskou revolúciou. Museli si rozmyslieť, aké obilniny zasadia, kedy budú žať a podobne.
„Pre roľnícky alebo usadlý spôsob života sú tieto vlastnosti už prekážkou. Pre človeka s ADHD to môže pôsobiť až komicky, že pred 10-tisíc rokmi by bol so svojimi vlastnosťami úspešným lovcom, no v dnešnom svete má smolu,“ dodáva švédsky psychiater.
Diagnóza úspešných
Hoci sa to nezdá, aj dnes môže ísť o „superschopnosť“. Nie je to totiž náhoda, že sa k tejto diagnóze hlásia inovátori a podnikatelia od Billa Gatesa, Richarda Bransona až po Elona Muska.
Spoločný majú nielen masívny úspech v biznise, ale aj to, že v škole boli skôr outsidermi a bolo pre nich ťažké sústrediť sa na veci, ktoré ich nezaujímali. Keď však našli svoju vášeň, ktorou mohli byť prvé riadky kódu alebo misia poslať jedného dňa ľudí na Mars, bolo pre nich nemožné spustiť cieľ z dohľadu.
Podobne ako ďalší ľudia s ADHD, aj oni celý život balansujú na hrane medzi neschopnosťou sústrediť sa a priam maniakálnym „hyperfokusom“, medzi impulzívnosťou a hyperaktivitou, ľahostajnosťou či prokrastináciou.
Anders Hansen je uznávaným odborníkom na mozog. Foto: Stefan Tell
„ADHD môže byť príšernou diagnózou, no zároveň môže človeku poskytnúť super schopnosti. Ľudia s touto poruchou sú napríklad oveľa kreatívnejší. Keď objavia svoju vášeň, dokážu sa jej venovať tak húževnato ako málokto,“ hovorí pre Forbes Anders Hansen.
„Potrebujú však uveriť, že ich diagnóza ich nelimituje, ale im aj čosi poskytuje, pretože ak by to bolo všetko len nežiaduce, tak by ľudia s týmto súborom vlastností už dávno vyhynuli,“ dodáva Hansen, ktorému na túto tému najnovšie vyšla v slovenčine už jeho piata kniha v poradí, tento raz pod názvom Dobrá správa o ADHD. Pridala sa tak k dosiaľ publikovaným titulom, ktoré sa zakrátko stali na slovenskom trhu bestsellermi: Dobrá správa o úzkosti či Dobehni svoj mozog.
ADHD neukáže snímka mozgu
ADHD predstavuje súbor vlastností, ktoré znemožňujú človeku sústrediť sa na jednu činnosť, obsedieť na jednom mieste, premôcť sa a zaujímať sa o veci, ktoré ho nebavia. Ako vlastne ADHD vzniká, čo je jej príčinou a prečo mnoho ľudí vôbec neverí, že je to skutočná diagnóza?
„ADHD sa diagnostikuje len na základe symptómov, neviete ju dokázať krvným testom, röntgenom ani CT mozgu,“ vysvetľuje psychiater.
„ADHD je skutočné a má pôvod v našich génoch. Nedokážete zmeniť súbor svojich vlastností len preto, že chcete, nie je to také jednoduché, keď niekto povie: ,Veď sa už sústreď!’ Je to podobné, ako keď má niekto depresiu, nepomôže mu, keď mu poviete: ,Hlavu hore!’,“ približuje.
Dodáva, že ADHD nie je žiadna čiernobiela diagnóza. „Nie je to podobné, ako napríklad HIV, že buď ho človek má, alebo nemá. Nemôžete mať len trocha HIV, kým pri ADHD je to možné. ADHD predstavuje súbor vlastností, ktoré sú normálne distribuované v spoločnosti. Niekto má tieto črty výraznejšie ako iný. ADHD teda máme všetci, len sa nachádzame na škále,“ prezrádza švédsky psychiater.
VYPOČUJTE SI PODCAST
Celý rozhovor si môžete vypočuť na Spotify, v Google podcastoch či v Apple podcastoch. Nezabudnite si nastaviť odber, aby vám neunikla žiadna nová epizóda.
O projekte Nevyhorení
Projekt o duševnom zdraví vznikol v redakcii magazínu Forbes v roku 2019. Začal sa ako séria rozhovorov s ľuďmi, ktorí vyhoreli, ale znova našli svoju iskru. Neskôr vyústil do rovnomennej knihy, ktorá sa stala bestsellerom.
Dnes sa venujeme témam duševnej pohody, návratu k pravým hodnotám, jednoduchšiemu, spokojnejšiemu a zmysluplnejšiemu životu. Robíme tak prostredníctvom podcastu plného rozhovorov so psychológmi a inšpiratívnymi ľuďmi, zaujímavých článkov na webe Forbes.sk či osvety na sociálnych sieťach.
Ak chcete dostávať tieto informácie a zostať s nami v kontakte, môžete sa prihlásiť na odber noviniek tu.
