Do Ameriky priplával takmer 300 rokov po Štefanovi Parmeniusovi Štítnickom, zrejme prvom Slovákovi v Novom svete. Stolár a podnikateľ Daniel Šustek však svoje zaoceánske dobrodružstvá podrobne opísal krajanom a pomohol naštartovať prvú veľkú vysťahovaleckú vlnu.
Po dramatickej plavbe z Liverpoolu do New Yorku vystúpil z lode 29. decembra 1872. Počas nasledujúceho roka sa do Ameriky vybralo ďalších 1300 Slovákov.
Mladý Daniel Šustek. Ilustrácia: Slovák/Univerzitná knižnica v Bratislave
Rodák zo Slovenskej Ľupče mal v čase príchodu do Ameriky len 26 rokov, no za sebou už veľké cestovateľské dobrodružstvá. „Paríž bol mu práve takým známym ako Viedeň, Ženeva, Nemecko práve tak ako Egypt, Palestína alebo Sýria. Poznal skoro celú Európu a bol jeden z prvých, ktorý odišiel až do Ameriky,“ písali o jeho cestách v roku 1937 v Slovenskej obrane, novinách amerických Slovákov.
Keďže mu otec zomrel skoro, o Danielovu výchovu sa staral starší brat Samuel. Vyučený zámočník si prešiel tovarišskou vandrovkou po Európe a mladšieho súrodenca jeho zážitky z ciest vždy fascinovali.
Odmalička vedel, že chce tiež vidieť svet, a tak, krátko po zložení skúšok za stolára, odcestoval ako osemnásťročný do Pešti. Potom to išlo v rýchlom slede – talianske Merano, Paríž, Carihrad, Palestína, Sýria, Egypt…
Zrejme pamätajúc si bratovo pútavé rozprávanie o cestách, rozhodol sa už počas pobytu v Paríži, že aj on sa o svoje zážitky podelí s inými. Skontaktoval sa s Danielom Lichardom, ktorý v Skalici a Martine vydával Obzor, noviny pre hospodárstvo, remeslo a domáci život.
A začala sa dlhoročná spolupráca, počas ktorej Šustek opísal svoje cesty po svete a od roku 1873 aj život v Amerike.
Hororová plavba do New Yorku
Parník City of New York, ktorým prišiel Šustek do Ameriky. Foto: Norway Heritage, v licencii CC BY-NC-ND 4.0
Za oceánom sa Šustek usadil v Chicagu, ktoré vtedy písalo len 40. rok svojej existencie. Navyše v roku 1871 tretinu mesta zničil požiar, takže v čase, keď tam prišiel, zažívalo obdobie obnov a rýchleho rastu. Krajanov v Amerike vtedy veľa nemal, sám žiadne stretnutie s iným Slovákom nespomínal. Podľa odhadov novinára Konštantína Čulena mohlo vtedy za oceánom žiť trvalo len 30 až 50 Slovákov. To sa však čoskoro malo zmeniť a prsty v tom mal aj Šustek.
V Spojených štátoch ako stolár a výrobca nábytku zarábal 2, neskôr 3 doláre za deň. Len na porovnanie – cesta z New Yorku do Chicaga ho vyšla na 13 dolárov, jedna noc v luxusnom hoteli Astor House, v ktorom počas svojej inaugurácie za prezidenta prespal aj Abraham Lincoln, stála 15 dolárov. „Pomenovaný je podľa svojho zakladateľa Astora, ktorý bol jeden z najväčších milionárov celého sveta,“ opisoval Šustek v jednom zo svojich prvých amerických textov pre Obzor.
Jeho rozprávanie sa však začalo cestou z Liverpoolu na parníku City of New York, ktorému sa počas dvojtýždňovej cesty cez Atlantický oceán postavila do cesty obrovská búrka. „Každý bol na nohách, všade strach a zmätok. Tu zhrbený starček klesá na kolená a spína ruky k nebu, okolo neho padajú stoličky a truhlice, tam zas úbohá matka prikrýva vlastným telom malé dietky, tamto muž v najlepšom veku, bledý ako stena, drží svoje deti za ruky,“ opisoval.
Na Fifth Avenue v roku 1872
Šustekov článok z „Šikága“ v Obzore. Ilustrácia: Univerzitná knižnica v Bratislave
Napriek naozaj podrobnému a dramatickému opisu búrky na oceáne (Šustek ešte dodal, že „najstrašnejšie pri týchto hrôzach na lodi je vedomie, že im človek nijako nemôže uniknúť“), jeho cestu sa rozhodli nasledovať mnohí chudobní z Horného Uhorska.
Jeho ďalšie príbehy z Ameriky už boli optimistickejšie a dávali prísľub, že za oceánom bude lepšie ako doma. Na druhej strane treba povedať, že Šustek písal aj o krízach a nemaľoval Ameriku len naružovo.
Písal aj o nerovnosti: „V New Yorku je na konci mesta zvláštna velikánska ulica Fifth Avenue, kde nebýva nik iný, iba samí boháči, ktorí môžu do roka stroviť dva až tri milióny dolárov. Ich nádherné paláce nie sú pristavené k sebe, ale stoja vo skvostnej záhrade a jediná rodina obýva tieto pomníky ľudskej márnivosti. Toto je iste jeden z najsmutnejších dôkazov americkej nerovnosti, lebo takéto úplné odlúčenie boháčov od iných vrstiev som v Starom svete nevidel.“
Rovnako však písal o tom, že „život v Amerike, v porovnaní s domácim, bol na vysokom štandarde“. Pravda, Šustek to písal z pohľadu remeselníka, ktorý mal za oceánom lepšie postavenie ako chudoba, ktorá sa zamestnávala v baniach a železiarňach. „Sú dve hlavné príčiny, ktoré nesmierne sťažujú prvé kroky našich rodákov v Amerike, totiž nedostatok hotového groša a neznalosť reči,“ napísal po dvoch rokoch života v USA.
Sen o Slovaktowne
Slovaktown v Arkansase. Foto: Mickey Hodges
Hoci bol Šustek predovšetkým zručným stolárom, stal sa aj jedným z prvých slovenských podnikateľov za oceánom. Jeho plánom pritom nebolo iba zarobiť, ale aj pomôcť krajanom. Ako je zjavné aj z jeho zápiskov, videl mnoho slovenských príbehov, ktoré sa podobali na tie z knihy Out of This Furnace o slovenských prisťahovalcoch pracujúcich v pensylvánskych železiarňach. Pracovali za 14 centov na hodinu dvanásťhodinové zmeny, sedem dní v týždni…
Po piatich rokoch v USA si Šustek zarobil pár tisíc dolárov a rozhodol sa kúpiť si farmu v Iowe. „Pozemky tu nepredával štát ale železničná spoločnosť,“ opisoval vtedajšie pomery. Spolu so švagrom si od spoločnosti Union Pacific kúpili približne 12-tisíc štvorcových metrov pozemkov (Šustekov dvojtretinový podiel vyšiel na 720 dolárov) a plánovali založiť slovenskú osadu. Na farme mali krajania nájsť prácu a žiť tu v novom malom mestečku.
„V tom čase mi napísal akýsi Henrik Rohlíček, tehliarsky majster z Malaciek, ktorý sa dozvedel moju adresu z redakcie Obzoru. Že by rád prišiel do Ameriky, lenže nevie, čo by tam robil a ako by mohol vyživiť svoju rodinu so šiestimi deťmi. Peňazí má práve tak na cestu. Nuž ponúkol som mu, že by mohol hospodáriť na mojej farme, kým si bude môcť kúpiť vlastné pozemky. Rohlíček súhlasil a zakrátko potom prišiel do Ameriky,“ napísal Šustek o začiatkoch podnikania.
Self-made man
Rohlíček mal po príchode skonštatovať, že farma je veľká ako „pre grófa“. Práve možnosť vlastniť veľké pozemky bola pre chudobu z Uhorska veľkým lákadlom. „Je známe, že mnohí z uhorských veľmožov, ktorí tiež majú veľké pozemky, poväčšine ich zdedili od svojich predkov. Tu v Novom svete je zdedený majetok iba zriedkavou výnimkou. Hlavne bohatí americkí farmári patria medzi takzvaných „selfmade-manov”, teda mužov, ktorí sa stali tým, čím sú, vlastnými silami.“
Chicago v roku 1898, keď tam žil a podnikal Daniel Šustek. Foto: Library of Congress, voľné dielo
Sen o slovenskom mestečku sa Šustekovi napokon nesplnil. Jeho nápad si však osvojili iní, a tak v roku 1919 Národné noviny informovali, že Slováci majú v Amerike viaceré čisto slovenské farmárske osady: „Napríklad Slovak v Oklahome, Slovaktown v Arkansase, Nitra v Západne Virgínii a tak ďalej.“
Šustek ďalej v malom podnikal v Chicagu. O tom, že bol dobre situovaný, svedčia články v novinách o rôznych dobročinných zbierkach, kde sa často uvádza aj jeho meno.
Šustek bol aj spoluzakladateľom Matice slovenskej v USA. Jeden z prvých úspešných Slovákov v Amerike zomrel v roku 1927 v Chicagu ako 81-ročný. Jeho meno určite dobre poznajú Petržalčania, je po ňom pomenovaná jedna z ulíc na najväčšom slovenskom sídlisku.
Aj vďaka jeho pútavým opisom života v Amerike sa na zaoceánske dobrodružstvo vydali tisíce Slovákov. Dnes sa počet Američanov so slovenským pôvodom odhaduje na 750-tisíc.
Našli ste chybu? Napíšte nám na [email protected]
