Na Slovensku sme sa do systému zálohovania nápojových obalov pustili s vervou, návratnosť obalov dosiahla ku koncu roka 70 percent namiesto plánovaných 60. Konečné čísla za celý rok budú známe koncom februára 2023. Rozširuje sa aj počet miest, kde je možné fľaše a plechovky vrátiť, aktuálne ich je takmer tritisíc.
Forbes sa o tejto téme rozprával s Luciou Morvai, šéfkou pre vonkajšie vzťahy Správcu zálohového systému. Ide o neziskovú organizáciu, ktorá zastupuje výrobcov nápojov aj predajcov, ktorí na trh uvádzajú takmer 80 percent všetkých zálohovaných obalov.
Peniaze ako motivácia
Ako si vysvetľujete, že návratnosť obalov je vyššia, ako sa plánovalo? Sú Slováci uvedomelí v oblasti udržateľnosti, citliví na cenu alebo je to kombinácia viacerých dôvodov?
Je to kombinácia viacerých faktorov. Prvá vec je, že Slovákom veľmi záleží na tom, aby žili v čistom životnom prostredí. Ono sa to možno niekedy nezdá, keď sa prechádzame po niektorých mestách, ale väčšina ľudí skutočne chce čistú prírodu bez odpadu a záleží im na tom, aby sa čo najviac odpadu vyzbieralo a recyklovalo. Vidíme to aj z rôznych prieskumov.
Potom však prichádza veľmi dôležitý faktor, čo pre to aj chceme urobiť. Či vieme ísť do istej miery diskomfortu, teda reálne po vypití nápojov nepoškodené obaly uskladniť a neskôr odniesť naspäť do obchodu.
Ukázalo sa, že aj tento krok väčšina Slovákov chce urobiť, pretože 15 eurocentov je dostatočná motivácia. Pre niekoho to nie sú veľké peniaze, ale stretli sme sa aj s prípadmi, kedy ľudia dajú nápojové obaly iným, ktorí tie peniaze potrebujú, nech ich vrátia – tí prví s tým nemali prácu a tí druhí si privyrobili.
Hrajú v tom rolu aj nejaké iné dôvody?
Veľmi dôležitý je však ešte jeden faktor – množstvo odberných miest, ktoré by malo byť dostatočné, aby sa zálohovalo pohodlne každému. Zákon ukladá povinnosť odoberať obaly len väčším predajniam, malé tak robia dobrovoľne, ako správca ich nevieme prinútiť, len ich motivovať.
Napriek tomu sme štartovali s dvomi tisíckami odberných miest, ku koncu roka je ich až tritisíc a to je silný dôvod, prečo sa zálohovanie ujalo tak rýchlo. Už prvý rok sme nielen dosiahli, ale aj prekročili zákonný limit.
Cieľ? Od roku 2025 vyzbierať 90 percent obalov
Pre prvý rok zálohovania bola stanovená úroveň návratnosti na 60 percentách. Aký je plán na ďalšie roky?
Tie méty sú definované v zákone o zálohovaní jednorazových obalov na nápoje. Do konca roka 2022 je cieľ návratnosti najmenej vo výške 60 percent hmotnosti obalov distribuovaných v kalendárnom roku, do konca roka 2023 najmenej 80 percent, do konca roka 2024 najmenej vo výške 85 percent a od roku 2025 najmenej vo výške 90 percent.
Tu je dôležité podotknúť, že ak tieto ciele Správca zálohového systému neplní, platí vysoké pokuty. A ešte druhý fakt – na európskej úrovni sa krajiny dohodli, že od roku 2029 musí každá krajina vyzbierať 90 percent nápojových obalov uvedených na svoj trh.
Ako vidíme aj podľa vyššie citovaného zákona, na Slovensku sme si tento cieľ dali už od roku 2025, čo je veľmi ambiciózny, ale podľa aktuálneho vývoja u nás aj splniteľný cieľ. Aj v tomto bode môžeme vidieť, že Slovensko je v prvej lige krajín a vieme nielen čerpať zo skúseností iných, ale aj motivovať a inšpirovať ďalších, ako sa dá zálohovanie robiť dobre.
Lucia Morvai zo Správcu zálohového systému. Foto: archív LMSlovenský zálohovací systém používa aj Malta
Máte prehľad aj o tom, ako je zálohovanie úspešné v jednotlivých regiónoch, mestách a obciach?
K dnešnému dňu sa vyzbieralo na Slovensku od začiatku roka už takmer 750 miliónov zálohovaných fliaš a plechoviek. Najviac obalov sa vyzbieralo v Bratislavskom, Nitrianskom a Košickom kraji. V tesnom závese sú však aj Trnavský či Prešovský kraj.
Za 10 mesiacov od spustenia zálohovania vzrástol počet odberných miest o 50 percent, a to najmä menších dobrovoľných prevádzok. Zálohovanie sa tak dostáva bližšie k ľudom aj do menších obcí a v tom sme odhodlaní v spolupráci s obchodníkmi pokračovať. Prioritou je mať dostatočne širokú odbernú sieť, aby Slováci mohli s radosťou a hlavne pohodlne zálohovať.
Funguje obdobný systém aj v ďalších európskych štátoch? Aké tam majú výsledky?
Veľmi dobrým zdrojom porovnávania stavu zálohovania je medzinárodná organizácia Reloop, ktorá pravidelne zhromažďuje dáta o zálohovaní nápojových obalov. Aktuálne je v Európe aktívnych 13 krajín so zálohovým systémom.
Zatiaľ posledným prírastkom je Malta, ktorá sa pridala v novembri, a, mimochodom, používa informačný systém slovenskej firmy Sensoneo, ktorý bol vytvorený práve pre zálohovanie na Slovensku.
Lídri zálohovania v Európe
Najúspešnejšie je zálohovanie v severských krajinách, pretože tam funguje najdlhšie, ale tiež v Pobaltí či Nemecku. Vo Fínsku zbierajú 96 percent a v Nórsku 92 percent. Spomedzi okolitých krajín V4 sme prví (so 70 percentami). Rakúsko plánuje spustiť zálohovanie v roku 2025, v Poľsku či v Maďarsku by malo fungovať o pár rokov. Česi o tom zatiaľ diskutujú.
Recyklácia ako príležitosť na dobročinnosť
Aké ďalšie kroky sa dajú v oblasti recyklácie obalov, z pohľadu obchodníkov, zrealizovať? Čo sa plánuje a čo viac môžeme v tejto oblasti urobiť?
Na podporu recyklácie a najmä opätovné využitie recyklovaného materiálu v nových obaloch prospieva najmä zálohovanie. To je ukážka spolupráce výrobcov, obchodu, spotrebiteľov a recyklátorov. V rámci systému chceme pracovať na ďalšom zvýšení počtu dobrovoľných odberných miest v spolupráci s obchodmi či čerpacími stanicami.
Ideme tiež ďalej rozvíjať koncept alternatívnych odberných miest – to sú také, ktoré vytvoria možnosť na odber obalov, ale nemusia vyplatiť záloh. Výťažok potom môžu presmerovať do zmysluplnej dobročinnej aktivity. Takto sa napríklad vedia zapojiť aj rôzne veľké firmy, športové centrá, akvaparky, festivaly či hotely.
Ilustrácia: archív Správca zálohového systémuAko by to malo fungovať?
Správca vyzbierané obaly prevezme a vyplatí za ne zálohy. Alternatívne odberné miesto si vyberie neziskovú alebo charitatívnu organizáciu, ktorej môže peniaze následne poukázať. Takto sa napríklad do systému zapojili niektoré automobilky či akvaparky.
V tlačovej správe, ktorú ste médiám posielali, sa hovorí, že slovenský model inšpiruje iné krajiny. Môžete to trochu viac rozviesť?
Najnovším príkladom je spomínaná Malta, ktorá používa aj informačný systém, ktorý bol vytvorený práve na zálohovanie u nás na Slovensku.Nedávno sme tu mali návštevu zo Slovinska a z Maďarska, ukazovali sme im, ako to u nás funguje v praxi a na čo je potrebné myslieť pri prípravách. Pravidelne však komunikujeme s ďalšími krajinami ako Írsko, Škótsko, Portugalsko.
Zúčastňujeme sa na odborných konferenciách v zahraničí, naposledy na jeseň spoločne s ministrom životného prostredia na veľkej medzinárodnej konferencii RWM v Birminghame a naše skúsenosti tam mali veľmi pozitívny ohlas. Tak, ako sme sa my inšpirovali tým najlepším, čo bolo v Európe spustené, tak teraz odovzdávame naše skúsenosti ďalej.
Prekonali počiatočné „detské choroby“
V médiách sa však objavili aj informácie, že niektorí obchodníci dostávajú od Spávcu zálohového systému menej peňazí, ako v skutočnosti vykúpili od zákazníkov. Hovorí sa aj o chybách v systéme a logistike. Môžete sa k tomu vyjadriť?
Správca pravidelne komunikuje s distribútormi jednak prostredníctvom dozorných orgánov, kde majú svoje zastúpenie, cez zakladateľské združenia SAMO a ZOSR, pracovné skupiny aj individuálne na základe zaslaných podnetov.
Správca má k dnešnému dňu vysporiadané všetky reklamácie distribútorov, ktoré mu boli doručené. Následne kontaktuje distribútora za účelom preverenia nezrovnalostí a vyriešenia reklamácie.
Zálohový systém má jasne nastavené pravidlá vysledovateľnosti a kontroly množstva vyzbieraných obalov odovzdaných Správcovi, prípadné rozdiely sú riešené a zdôvodnené priamo s dotknutým distribútorom.
V mnohých prípadoch môže ísť aj potrebu objasnenia výkladu zmluvy. Podkladom pre fakturáciu zálohov aj manipulačného poplatku sú vždy všetky riadne uzavreté vrecia s vyzbieranými zálohovými obalmi odovzdané prepravcovi správcu v kalendárnom mesiaci.
Systém teda z vášho pohľadu funguje dobre?
Zálohovanie je celoslovenský mimoriadne komplexný systém, ktorý v spolupráci s obchodníkmi a výrobcami funguje nad očakávania – čo sa odráža vo vysokej miere zberu.
Počiatočné „detské choroby“ sa nám podarilo ustáť, posilniť zvozy obalov, zlepšila sa disciplína v prevádzkach pri údržbe zariadení a pod. Fungujeme krátko a máme pred sebou ešte dlhú cestu zefektívňovania a zvyšovania zákazníckeho komfortu.
V tejto súvislosti je rovnako dôležité poznamenať, že všetci registrovaní distribútori boli oboznámení o spôsobe určenia manipulačného poplatku a zároveň súčasťou prehlásenia bol prísľub správcu, že v prípade, ak bude výška poplatku stanovená na základe vzorca pre rok 2023 vyššia ako výška poplatku pre rok 2022, správca uhradí distribútorom vzniknutý rozdiel.
Fakty o zálohovom systéme v SR
- funguje od 1. januára 2022;
- zálohujú sa všetky plastové a kovové nápojové obaly od 0,1 do 3 litrov s výnimkou mlieka, nápojov s obsahom mlieka, sirupov a tvrdého alkoholu;
- zálohované obaly majú na etikete veľké „Z“ v recyklačných šípkach a text „ZÁLOHOVANÉ“;
- výška zálohu je jednotná pre plastové fľaše aj plechovky, 15 eurocentov;
- zálohované obaly sa vracajú nestlačené, s vrchnákom a čitateľným čiarovým kódom;
- do zálohového systému je zaregistrovaných 3000 odberných miest.
