Pinang. Päťdesiat hektárov tropického ostrova, ktorý bol donedávna neobývaný, si vzala na starosť štvorica Čechov za cenu jedného lepšieho bytu v Prahe. Minimálne na dvadsaťpäť rokov, možno až na päťdesiat.
Martina Mrázka a Richarda Kvěcha spojila klinika Gynom, ktorá sa zameriava na reprodukčnú medicínu, Tomáš Ouhel je zoológ a Stephan Kotas predovšetkým fotograf. Všetci majú okolo štyridsiatky, radi surfujú a majú radi aj juhovýchodnú Áziu, kde leží týchto päťdesiat hektárov oceánom obmývaného raja.
Ak by sme mali byť presnejší, ide o Indonéziu, konkrétne o oblasť juhozápadnej Sumatry. Pinang bol donedávna neobývaný ostrovček, ktorý patril dvom miestnym rodinám z provincie Aceh. Tie ho využívali ako poľnohospodársku pôdu, výsledkom čoho sú vysoké kokosové palmy a stromy plodiace klinčeky.
„Klinčekové stromy sú už staré a neplodia toľko úrody. Kokosové orechy sú zase biznisom, ktorému sa niekedy darí a niekedy nie, takže ostrov v posledných rokoch stráca využitie. Niekedy v jednej chatrči prenocovali len rybári,“ hovorí Richard Kvěch, jeden zo štvorice Čechov, ku ktorým sa ešte vrátime.
Krátko pred covidom sa Česi stali pánmi ostrova, na ktorý sa z Prahy dostanete za dva dni. Zvyčajne je to let s dvoma alebo troma prestupmi, pár hodín autom a dvojhodinová plavba na rýchlom člne.
Pobyt na Pinangu môže vyzerať aj takto. (3 fotografie)
Na konci cesty sa nachádza asi kilometer široký a pol kilometra dlhý ostrov so zdrojom sladkej vody, piatimi chatkami pre dvanásť hostí a ďalšou spoločenskou budovou. O to všetko sa stará aj pätnásťčlenný personál vrátane kapitána lode, záhradníka, elektrikára a „kokosového muža“, ktorý zbiera čerstvé kokosové orechy pre obyvateľov rezortu.
V prenájme na desiatky rokov
Problémom v Indonézii je, že cudzinci nemôžu vlastniť nehnuteľnosti, a preto musela nájsť štvorica Čechov miestnu spoločnosť, ktorá by si celý ostrov prenajala od pôvodných majiteľov na dvadsaťpäť rokov s možnosťou predĺženia na ďalších dvadsaťpäť. Platili, samozrejme, Česi. Presnú sumu neuvádzajú, ale podľa Kvěcha išlo o čiastku zodpovedajúcu cene lepšieho bytu v Prahe.
„Nie sme úplne pre batôžkárov, ale nie sme ani päťhviezdičkový rezort,“ hovorí Kvěch a úroveň ubytovania opisuje ako drevené chatky s interiérovými prvkami z Bali bez klimatizácie. Elektrickú energiu zabezpečujú solárne panely a dieselový generátor, internet zase satelitné pripojenie cez Skylink. S tým všetkým súvisí aj cena. Ostrov sa až na niekoľko výnimiek prenajíma len celý a jedna noc stojí 1000 dolárov.
Na budúci rok je vopred zarezervovaných 70 percent termínov.
Typickými hosťami ostrova sú menšie skupiny po dvanásť ľudí. Na Pinangu absolvujú pobyty zamerané na jogu, surfovanie, bojové umenia a iné aktivity. „Na budúci rok máme vopred zarezervovaných šesťdesiat až sedemdesiat percent termínov,“ skonštatoval Kvěch.
V uvedenej sume 1 000 dolárov za ostrov je okrem dopravy z pevniny zahrnuté aj stravovanie. „Je to hlavne indonézska kuchyňa – čerstvé grilované ryby, ryža, zelenina. Máme banány, kokosové orechy alebo papáju zo stromov, ktoré rastú priamo na ostrove, vajcia od vlastných sliepok a vystačíme si aj s vlastnou zeleninou,“ hovorí Kvěch.
Takto vyzerá rezort zvnútra. (3 fotografie)
Navyše prenájom celého ostrova je podľa Kvěcha pravdepodobne jediný koncept, ktorý je dlhodobo ekonomicky životaschopný. Donedávna bolo možné prenajať si samotné chatky za 150 dolárov na noc, ale osloviť individuálnych turistov je v porovnaní so skupinami príliš drahé. Zložitejšia je aj logistika, ktorá sa zvyčajne spája s pármi, napríklad doprava na ostrov.
Hľadanie podobných bláznov
Pred štrnástimi rokmi založil Martin Mrázek agentúru Medical Travel, ktorá do Česka lákala záujemcov najmä o umelé oplodnenie. Zatiahol do nej aj svojho kamaráta Richarda Kvěcha. „Boli to najmä ľudia z Anglicka, Nemecka či USA a mojou úlohou bolo udržiavať s nimi kontakt a starať sa o nich po príchode. Postupne som si vybudoval tím a mne zostalo len jeho riadenie a komunikácia, čo som mohol robiť na diaľku,“ hovorí Richard Kvěch, ktorému práca otvorila možnosť cestovať a čo je najdôležitejšie… surfovať.
Kvěch prišiel na Bali prvýkrát okolo roku 2011. Na miesto, kde vlny oceánu a tropické podnebie vytvárajú jednu z najobľúbenejších surferských destinácií na svete. Prvýkrát to bolo na mesiac, ale tým sa to rozhodne neskončilo a na Bali sa pravidelne vracal. Stephan Kotas sa tam dokonca usadil. Podobné skúsenosti s Indonéziou má aj Tomáš Ouhel, ktorý pracoval na viacerých environmentálnych projektoch v juhovýchodnej Ázii.
Práve Ouhel objavil Pinang, keď v roku 2019 budoval organizáciu zameranú na ochranu morských korytnačiek a ich vajec. „Pristál na Pinangu, na tej najkrajšej pláži, a to v čase, keď ho oslovila nejaká cestovka, ktorá po ňom chcela, či by pre ňu nenašiel pozemok na výstavbu rezortu. Tomáš sa však rozhodol, že do toho nepôjde s cestovnou kanceláriou, ale pokúsi sa nájsť podobných bláznov, ktorí by sa chceli pridať do tímu,“ hovorí Kvěch o začiatku podnikania na ostrove.
Čo sa dá robiť Pinangu? Ráno si môžete zacvičiť, zaplávať si v mori, naraňajkovať sa a čítať, potom hrať volejbal, pádlovať na paddleboarde, šnorchlovať, potápať sa ku koralovým útesom, surfovať, objavovať bambusový háj a krásne pláže.
„Dajú sa tu vidieť morské korytnačky, niekedy aj veľryby. Môžete ísť aj na neďaleký chránený ostrov Bangkaru, kde je jeden z posledných pralesov tejto časti Indonézie a v noci na pláži pozorovať korytnačky, ako kladú vajíčka,“ vymenúva Richard Kvěch, podľa ktorého je však na Pinangu najdôležitejšie zo všetkého neponáhľať sa a jednoducho vypnúť.
Článok vyšiel na Forbes.cz, jeho autorom je Ondřej Kinkor.
