
Ženy sa už dávno stali súčasťou pracovnej sily, no napriek tomu je prekvapivé, ako sa niektoré veci nezmenili. V súčasnosti už nevaria kávu ako v minulosti, ale manažujú firemné kalendáre či virtuálne porady. Jedna vec však zostáva: túto profesiu zastávajú takmer výlučne ženy – sekretárky a administratívni zamestnanci predstavujú skupinu zhruba dvoch miliónov profesionálov, no len 6 percent z toho sú muži.
Významnou súčasťou ich práce bolo vždy aj písanie korešpondencie. V časoch pred počítačmi sa však všetko písalo ručne a neskôr na písacom stroji (najskôr na mechanickom, potom na elektrickom).
A práve tento technologický posun sa v 50. rokoch minulého storočia stal zdrojom inšpirácie pre nový produkt. Sekretárka, ktorá ho vynašla, možno nebola najlepšou pisárkou, ale celkom určite mala talent na podnikanie.
Svedčí o tom nielen spoločnosť s miliónovými tržbami, ktorú sama vybudovala, ale aj jej inovatívny prístup k firemnej kultúre. O svojich zamestnancov sa starala a podnecovala v nich snahu dosahovať vyššie méty.
Zo sekretárky úspešná podnikateľka
Táto sekretárka sa volala Elizabeth Clair McMurray Nesmith Graham a je zakladateľkou a niekdajšou CEO spoločnosti Liquid Paper Corporation. Bez vzdelania v oblasti chémie, no poháňaná vpred svojou záľubou v maľovaní, vytvorila Bette Graham prvú korekčnú farbu. Vďaka nej mohli sekretárky ľahko opraviť preklepy v prepisoch.
Ako hovorí jej syn Michael Nesmith, Betty bola kreatívna duša. Mala silnú motiváciu pomáhať pracujúcim ženám a povzbudzovať ich. „.Stretávala sa so ženami, ktoré pracovali na najvyšších miestach v spoločnostiach, ako výkonné asistentky šéfov, ale nemali žiadne rozhodovacie právomoci. To ju neskutočne trápilo,“ hovorí Nesmith.
Jej prvý produkt sa volal Mistake Out, a práve okolo neho v roku 1956 vybudovala úspešnú spoločnosť. Bette produkt zdokonaľovala a zarobila na ňom veľké peniaze. No zároveň založila aj nadácie, ktoré pomáhali pracujúcim ženám.
Z garáže k miliónom
V priebehu piatich rokov firma rástla s pomocou predaja distribútorom a propagáciou v kanceláriách. Premenovala sa na Liquid Paper a zo začiatku fungovala len z jej garáže. Neskôr si Bette prenajala menšie sklady a v roku 1965 sa presťahovala do samostatného rodinného domu.
V roku 1968 už bola spoločnosť Liquid Paper Corporation (LPC) firmou s miliónovými tržbami a presunula sa do veľkej výrobnej haly v texaskom Dallase. Firma mala aj medzinárodný dosah a po čase otvorila pobočky a výrobné závody aj v Kanade, Anglicku, Belgicku či Austrálii.

Produkt, ktorý vymyslela Bette, sa predáva dodnes, aj v čase počítačov a online technológií. Ilustračné foto: Amazon.com
Ešte predtým, ako firmu kúpila v roku 1979 spoločnosť Gillette za 48,5 milióna dolárov (čo by v roku 2020 korešpondovalo s cca 190 miliónmi dolárov), svoje produkty vyvážala do 31 krajín a zamestnávala okolo 300 ľudí. Bette si vo firme udržiavala 49-percentný podiel.

Už to, že sama dokázala vybudovať takúto spoločnosť, je obdivuhodné. „Spomínam si, ako som sa zhováral s jej účtovníkom. Pozrel sa na mňa a povedal: ‚Táto firma vlastne nikdy nemusela existovať. Vybudovala ju z ničoho. Doslova z ničoho,‘“ spomína Nesmith na rozhovor po smrti jeho matky.
„Spoločnosť vybudovala bez kapitálu, roky nás financovala len zo zárobku sekretárky. A myslím si, že si v nejakom bode asi vzala 600-dolárovú pôžičku od nejakého člena rodiny. Ale to bolo naozaj všetko,“ povedal. Aj čísla hovoria o postupnom raste firmy.
Firma bez externých pôžičiek
V roku 1977 mala Bette prejav v klube New Enterprise Club na Harvard Business School. Ročná návratnosť investícií firmy LPC v roku 1975 predstavovala 40 percent a ročný marketingový rozpočet firmy bol v sume 1,5 milióna dolárov.
Počas prvých 10 rokov fungovania spoločnosť rýchlo napredovala a v roku 1965 sa jej podarilo predať 133-tisíc fľaštičiek produktu ročne. Aj tržby raketovo rástli. V roku 1967 zaznamenala firma 137-percentný medziročný rast tržieb a do roku 1970 sa tento rast stabilizoval na úrovni okolo 34 percent.
V roku 1977 už firma expedovala desiatky miliónov výrobkov ročne. LPC sa stalo firmou s globálnym dosahom, ktorý na svojom trhu dominoval.
Tento rast sa udial bez akejkoľvek vonkajšej investície. Ako uviedla v príhovore v roku 1977, bola proti „rýchlemu rastu s pomocou peňazí od druhých“.
„Neverila som pôžičkám v mene rastu. Rástli sme krok za krokom a snažili sa vyhýbať skratkám. Firma rástla vďaka vyššej produktivite a snahe vyhovieť požiadavkám trhu,“ povedala Bette. Budovala inkluzívnu spoločnosť a podporovala svojich zamestnancov.
Firemná kultúra, ktorá predbehla svoju dobu
V polovici 70. rokov inovovala organizačnú štruktúru spoločnosti. Ktokoľvek zo zamestnancov sa v rámci firmy mohol prepracovať na akúkoľvek pozíciu a mohol sa stať členom výborov, ktoré rozhodovali na celofiremnej úrovni.
V roku 1968 spísala Bette firemnú filozofiu a zásady do dokumentu, ktorý nazvala „Statement of Policy“.

Firemné zásady spísala Bette Graham v roku 1968. Foto: Archív University Of North Texas Libraries Special Collection
Vo firme spustili a rozvíjali zamestnanecké benefity, čo vôbec nebolo v tej dobe bežné. Okrem iného založili aj sporiteľné družstvo a penzijný program, v rámci ktorého firma prispievala do dôchodkového fondu 15 percentami z hrubej mzdy zamestnancov, pričom zamestnanci si mohli prispievať ďalšími 15 percentami.
Pomoc rodičom, iným rasám aj hendikepovaným
Bette vo firme spustila aj detské jasle pre pracujúcich rodičov malých detí. Firma tiež preplácala až 75 percent poplatkov za ďalšie vzdelávanie zamestnancov.
Tieto zamestnanecké benefity zazneli aj vo filme z roku 1980 s názvom „9 to 5“ o troch sekretárkach, ktoré prevzali spoločnosť, v ktorej pracovali. LPC malo v tomto filme svoj produkt umiestnený zámerne a vyrokovali si, že tieto zamestnanecké programy vo filme spomenú v rámci propagácie lepšej podnikateľskej kultúry.
LPC bola koncom 70. rokov aktívna aj v oblasti rasovej znášanlivosti. Do firmy prijímala ľudí rôznych rás. Mali aj program, vďaka ktorému vo firme pracovali ľudia s rôznymi zdravotnými hendikepmi. Na vyššie pozície v manažmente či predaji sa často a bez problémov dostávali aj ženy či ľudia s inou farbou pleti.
Často premýšľam, čo by Bette robila v korporáciách, ako ich poznáme dnes, obzvlášť v čase pandémie. V jednom firemnom informačnom letáku sa po jej smrti objavil jej citát: „Skutočná hodnota podnikania nespočíva v dolároch, ale v dobre, ktoré prináša ľudstvu. Peniaze problémy nevyriešia, peniaze sú len nástrojom.“
Premýšľam, či dnes, 40 rokov po tom, ako to dokázala Bette, budeme mať aj my odvahu naplno uplatniť tento typ etických podnikateľských pravidiel.
Archívne materiály pochádzajú z University of North Texas Special Collection, špeciálne poďakovanie patrí Morgan Davis a jej tímu.
Autorkou článku je Tanya Tarr z Forbes US.
Našli ste chybu? Napíšte nám na [email protected]